O budúcnosti menšinových relácií Maďarského rozhlasu

Ťažko by sa budovalo niečo úplne nové, keby bola narušená, či znemožnená tridsaťročná práca národnostných redakcií. Alebo že by vedeniu rozhlasu išlo práve o to?

Ako sme o tom už informovali, nedávno sa predsedovia siedmich menšinových samospráv obrátili v liste na predsedníčku Národného zhromaždenia MR Katalin Sziliovú, aby vyslovili obavy z toho, že od 1. februára 2006 bude ohrozené vysielanie menšinových relácií verejnoprávneho Maďarského rozhlasu.

Vedenie Maďarského rozhlasu (MR) zvolalo na 17. októbra poradu, na ktorej prerokovalo možnosti riešenia situácie po 31. januári 2006, keď  rozhlas nebude môcť používať frekvenčné pásmo FM OIRT, na ktorom dnes vysiela národnostné a regionálne programy, ako aj priame prenosy rokovaní parlamentu. Porady sa okrem predstaviteľov MR, ORTT, Národného telekomunikačného úradu a spoločnosti Antenna Hungaria zúčastnili aj predstavitelia menšinových samospráv a národnostných médií. Podľa podpredsedu rozhlasu Jánosa Hollósa v tejto otázke koluje veľa dezinformácií. Cieľom rokovania je harmonizovanie záujmov, stanovenie odborných alternatív a nájdenie kompromisného riešenia, ktoré uspokojí všetky zainteresované strany.

Situácia je daná: roku 1996 bol schválený zákon o médiách, podľa ktorého rozhlas nebude disponovať s frekvenčnými pásmami od 66 do 73 MHz a vedenie rozhlasu necelé štyri mesiace pred zavedením nového systému začína rokovať napríklad so zástupcami menšín, ktorých sa zmena najviac týka.

Pracovná skupina pod vedením technického riaditeľa rozhlasu Lászlóa Sütőa  vypracovala veľmi „presvedčivý“ projekt, podľa ktorého jediným možným riešením od 1. februára 2006 je vysielanie na stredných vlnách a to tak, že denný vysielací čas by sa znížil o dve hodiny a nebolo by vyriešené ani celoštátne pokrytie. Pritom, ako na to upozornil predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik v mene ostatných celoštátnych menšinových samospráv, v čase, keď sa predstavitelia rozhlasu uchádzali o UKV pre stanicu Kossuth, sami charakterizovali stredné vlny ako nemoderné, nekvalitné a drahé. Situáciu zhoršuje fakt, že by naďalej nebolo vyriešené ani celoštátne pokrytie. Z hľadiska Slovákov v Maďarsku by relácia nebola počuteľná ani v najhustejšie a najpočetnejšie obývanom békešsko-čongrádskom regióne. Ján Fuzik pritom pripomenul, že záležitosť zapadá aj do medzinárodného kontextu, veď maďarský parlament  ratifikoval niekoľko medzinárodných dohôd v oblasti médií. Zabezpečenie menšinových vysielaní je zákonom predpísanou úlohou verejnoprávneho Maďarského rozhlasu a národnosti ani pri najväčšej snahe o kompromis nemôžu akceptovať zníženie vysielacieho času alebo vysielanie s „bielymi škvrnami“, s nepokrytými územiami. Nehovoriac o tom, že - ako to v diskusii načrtol vedúci odboru Národného telekomunikačného úradu László Pados - plánované deväťhodinové denné vysielanie na stredných vlnách by v skutočnosti bolo v určitých oblastiach Maďarska v zimnom období o dve hodiny kratšie.

- Je tu príležitosť zlepšiť podmienky, a nie robiť kroky späť, a to aj preto, lebo by tým Maďarský rozhlas porušil zákon. Zákon o médiách totiž jednoznačne stanovuje, že žiadne zmeny vo vysielaní národnostných médií nemôžu  zhoršiť situáciu, ktorá bola daná ku dňu 1. februára 1996, - zdôraznil predstaviteľ srbskej menšiny v Maďarsku Pero Lásić.

Predseda Celoštátnej nemeckej samosprávy Otto Heinek, zároveň člen Kuratória Maďarského rozhlasu, vyjadril nepochopenie, prečo je predostretá jediná alternatíva, prečo sa nemôže rátať s vysielaním na FM a keď hovoríme o kompromise, prečo nie je do riešenia problematiky zapojená ako alternatíva niektorá z troch veľkých staníc MR?

Predseda Celoštátnej rady pre rozhlas a televíziu (ORTT) György Kovács tiež zdôraznil, že zaobchádzanie s menšinami v štáte je meradlom jeho demokracie a keďže daná situácia nie je iba technickou a finančnou záležitosťou, vyzval vedenie rozhlasu, aby vypracovalo aj iné alternatívy, s dôrazom nielen na technické zázemie, ale aj na obsahovú a programovú politiku rozhlasu.

Prítomní členovia Kuratória MR sa zhodli v tom, že problém musí byť prerokovaný aj na ich zasadnutí. Účastníci rokovania sa rozišli s tým, že budú pokračovať v práci v rámci výboru, v ktorom menšiny v Maďarsku budú zastupovať J. Fuzik, O. Heinek a P. Lástić. Nebudú to mať ľahké, veď musia dosiahnuť, aby pre vedenie rozhlasu nebol tento problém iba jedným z prostriedkov politického boja o moc s ostatnými mediálnymi orgánmi. Ťažko by sa budovalo niečo úplne nové, keby bola narušená, či znemožnená tridsaťročná práca národnostných redakcií. Alebo že by vedeniu rozhlasu išlo práve o to?

(csl)