Celoštátne stretnutie vedúcich predstaviteľov národnostných občianskych organizácií

Čabianska organizácia Slovákov, Slovenská samospráva v Békešskej Čabe a Kultúrny dom železničiarov 22. raz usporiadali Celoštátne stretnutie vedúcich predstaviteľov národnostných občianskych organizácií, ktoré sa začalo 8. februára poradou pod názvom Malé komunity. Organizátori pripravili pre účastníkov konferencie malú výstavu, na ktorej predstavili práce viacerých generácií. Výstavu kresieb rumunských, slovenských, ukrajinských a domácich detí, i výstavu zaváranín, kompótov a koláčov starých materí otvorila členka zastupiteľstva a slovenskej samosprávy Békešskej Čaby, predsedníčka slovenskej samosprávy Békešskej župy Dr. Helena Čičeľová.

Prítomných pozdravil generálny konzul Slovenskej republiky v Békešskej Čabe Štefan Daňo a zároveň poďakoval organizátorom a inštitútu, v ktorom sa každý rok uskutočňuje toto veľkolepé národnostné stretnutie.

Sériu odborných prednášok otvoril radca a zástupca riaditeľa Kultúrneho centra Čabianska perla Tamás Herzeg. Hovoril o činiteľoch, ktoré majú vplyv na národnostnú identitu obyvateľov. Vyzdvihol rodinu, v ktorej zaniklo rodinné hospodárenie, výchovu detí prevzali rôzne pedagogické inštitúty. Vzrástol vplyv vrstovníkov na jedinca, ale vrstovníci nie sú schopní postarať sa o vytvorenie jazykovej národnostnej identity. Život mládeže a vôbec dnešného človeka vo veľkej miere ovplyvňuje masová komunikácia, ktorá zohráva v rozvoji národnostnej identity minimálnu úlohu, globalizuje ľudstvo celej planéty. Ďalej konštatoval, že v zachovaní národnostných jazykov v 21. storočí môžu zohrať najvýznamnejšiu úlohu malé komunity: Národnostné kluby, spevácke zbory, výšivkárske krúžky, gastronomické spolky, atď. V súvislosti s tým spomenul malé spoločenstvo v rámci nového kultúrneho centra: Čabiansky pálenkový klub, v mene ktorého ponúkol organizátorom národnostného podujatia účinkovanie na gastronomickej výstave na budúcoročnom národnostnom stretnutí.

Predseda CSSM Ján Fuzik hovoril o tom, čo všetko sa stalo v živote malých spoločenstiev za posledných 22 rokov. Začal rokom premeny spoločenského zriadenia 1989, v ktorom prijal parlament nový zákon o spolčovaní a začali sa zakladať miestne organizácie, medzi nimi Čabianska organizácia Slovákov. Odvtedy sa píše aj história stretnutia národnostných vedúcich predstaviteľov. Vznikli nové inštitúcie: Redakcia Ľudových novín a Dom slovenskej kultúry. Po voľbách vznikli národnostné samosprávy, ktoré prevzali prevádzkovanie národnostných škôl a vytvorili svoje inštitúty ako Slovenské dokumentačné centrum, Slovenské kultúrne centrum, Slovenské divadlo Vertigo, Legatum s.r.o, Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku a Slovenské pedagogické metodické centrum. Vznikli tradične sa opakujúce národnostné podujatia, ako aj toto stretnutie. Objavili sa nové témy: otázka volieb, modifikácia menšinových zákonov, spoločenské organizácie v úlohe nominačných organizácií, rozkol na dva tábory, prepolitizovanie národnostných problémov. Predseda CSS upozornil prítomných, že v priebehu nasledujúcich volieb môžu registrovaní národnostní voliči voliť predsedu celoštátnej samosprávy priamo. Spomenul aj sčítanie obyvateľstva, od výsledkov ktorého závisia možnosti zvolenia miestnych samospráv. Na záver svojho prejavu sa predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku poďakoval Alžbete Ančinovej za jej 22-ročnú organizačnú prácu v Čabianskej organizácii Slovákov a odovzdal jej kvety.

O prípravách na voľby hovorila moderátorka konferencie Dr. Helena Čičeľová. Oboznámila obecenstvo s iniciatívou sarvašskej slovenskej samosprávy, ktorá v záujme vytvorenia možnosti zvoliť národnostných kandidátov v každom voličskom okrese, požiadala CSSM, aby iniciovala modifikáciu volebného zákona. Dodala, že k tejto akcii sa môžu pripojiť aj ďalšie národnostné samosprávy. Obecenstvo prijalo iniciatívu veľkým potleskom.

Katarína Királyová, riaditeľka Slovenského osvetového centra vyzdvihla úlohu miestnych kultúrnych domov, ktoré poskytujú miesto malým komunitám. Kluby výšiviek, ľudové spevokoly a iné krúžky sa schádzajú v týchto domoch ako sa stretávali voľakedy v roľníckej kultúre dedinčania na priadkach alebo večierkach. Osvetové inštitúcie vlastne prevzali roľu týchto dedinských podujatí. Osvetárka vyzdvihla, že v posledných 60-ich rokoch sa Slováci v Maďarsku poučili z vlastných chýb, a zistili, že hlavným činiteľom vo vytvorení národnostného povedomia je nárečie jednotlivých obcí a nie spisovná slovenčina, ktorá je neznáma v malých komunitách. Menšinové spoločnosti sa totiž rozvíjajú na základe spoločných zážitkov. V týchto tradičných spoločenstvách hrajú hlavnú úlohu emócie ku kultúre predkov, spomienky jednotlivcov z detstva a z mladosti. Dospelí okolo svojich 30. rokoch sa začínajú zaoberať svojou identitou. Mnohí z nich v tomto veku začínajú študovať menšinový jazyk, alebo svoje vedomosti obnovujú.

Po rokovaní diskutéri hovorili o konkrétnych zážitkoch, úspechoch a ťažkostiach pri upevňovaní národnostnej identity vo svojich lokalitách. Pani Tószegiová hovorila o národnostných zbierkach v Pitvaroši. Pavol Hévizi, pedagóg na dôchodku spomínal malé spoločenstvá v Moďoróšbáne: školu, dychovku a spevokol. Ján Minczér porozprával históriu vyučovania slovenčiny v 725-ročnej dedine Huť (Pilisszentlélek) v Komárňansko-ostrihomskej župe.

Pani Györkiová hovorila o zachovaní tradícií v Malom Kereši (Závinový festivál, Jablkový bál, večierky, Bál na Zuzanu).

V súvislosti so školami čabianska advokátka Dr. Helena Čičeľová vyjadrila obavy v súvislosti s novým systémom prevádzkovania škôl. Bojí sa totiž, že Klebelsbergov inštitút ako nový prevádzkovateľ vynechá zo zakladajúcich listín škôl vyučovanie národnostného jazyka.

- Byť Slovákom je vynikajúce! - začal svoj referát Ondrej Kiszely, vedúci Organizácie Slovenskej mládeže v Maďarsku. Na rokovaní padlo veľa slov o budúcnosti a o mládeži, preto mladí Čaban referoval účastníkom stretnutia o 70-člennej organizácii, ktorá so svojimi programami pracuje na revitalizácii slovenskej mládeže v Maďarsku.

V sobotu predpoludním účastníci boli na prehliadke mesta a zúčastnili sa na veselej zabíjačke pred novým kultúrnym centrom. Večer sa uskutočnila fašiangová zábava, v rámci ktorej usporiadali aj výstavu vinárskych produktov. Víno a práce vinárov hodnotil Martin Vozár, rytier vinárskeho rádu. V kultúrnom programe sa predstavili slovenské spevokoly a sólisti z Malého Kereša, Kétšoproňu, Piliša, Kestúca, zo Santova a z Békešskej Čaby.

Ildika Očovská