Bratislava ● Kultúra Slovákov žijúcich v zahraničí

Svetové združenie Slovákov v zahraničí v spolupráci s Generálnym sekretariátom pre zahraničných Slovákov Úradu vlády SR usporiadalo v Bratislave tematickú konferenciu k problematike uchovania a rozvíjania kultúry Slovákov mimo územia SR.

Organizátori na rokovanie, ktoré sa konalo v dňoch 26. a 27. októbra, pozvali predstaviteľov slovenského zahraničia, slovenské inštitúcie so vzťahom k danej problematike z oblasti štátnej i verejnej správy, kultúry, školstva, vedy, výskumu a záujmovej sféry.

Prítomných na konferencii privítal prvý podpredseda SZSZ Peter Lipták. Zvlášť pozdravil predsedu SZSZ Dušana Klimu z Nemecka, splnomocnenkyňu vlády SR pre zahraničných Slovákov Vilmu Prívarovú a poslanca NR SR, predsedu Komisie NR SR pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dušana Čaploviča. Záujem zo strany slovenského zahraničia bol veľký (60 účastníkov), na danú tematiku prihlásili 35 referátov. Na konferenciu zavítal vedúci Kancelárie prezidenta SR, profesor Milan Čič, poslanec Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien Stanislav Škoda a pracovník Odboru kultúrnych stykov ministerstva zahraničných vecí Martin Juhás. Z poverenia ministra kultúry bol prítomný riaditeľ Odboru literatúry a knižnej kultúry Ján Bábik, ktorý bol počas dvojdňovej konferencie najčastejšie osloveným hosťom zo strany slovenského zahraničia, veď grantový systém MK SR nieže by pomáhal Slovákom v zahraničí, skôr im robí problémy, veď ide o zdĺhavú procedúru a neistú podporu.

P. Lipták zdôraznil: „Výkonný výbor SZSZ považuje túto konferenciu za určitý historický predel a prvý pokus po vzniku samostatnej SR zaoberať sa touto problematikou na tejto úrovni a v takomto širokom komplexe.“ Účastníci konferencie hľadali odpovede na niekoľko základných otázok:

- Ako definovať pojmy „slovenská kultúra v zahraničí“ a „kultúra Slovákov v zahraničí“? Sú tieto pojmy identické?

- Kultúra Slovákov v zahraničí a doma (na Slovensku) má spoločné korene? V čom spočíva podstata tohto fenoménu v súčasnosti?

- Ako je možné kultúru Slovákov v zahraničí kategorizovať, členiť podľa obsahu a miesta jej vzniku a pretrvávania?

- Ovplyvňujú sa vzájomne tieto „dve kultúry“, existujú akési duchovné aj reálne „mosty“ medzi slovenskou kultúrou domácou a zahraničnou?

- Aké sú základné prostriedky a metódy vitalizácie a revitalizácie kultúry „Slovákov v zahraničí“?

Účastníci konferencie rokovali v troch blokoch o uchovávaní kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí, o písanom slove, jazyku a výtvarnom umení, o dramatickom umení, hudbe a folklóre.

Hlavný úvodný referát predniesol člen Generálnej rady SZSZ Ondrej Štefanko, ktorý zdôraznil, že je dôležité zmapovať nároky na poli kultúry a reálne možnosti aj uskutočniť. Slovenské zahraničie by nemal odradiť nezáujem zo strany SR a taktiež by nemal prekážať v práci nedostatok finančných prostriedkov.

Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik prítomných oboznámil s kultúrou Slovákov v Maďarsku a zdôraznil závažnosť inštitúcií CSS, ktorým pripadá za úlohu zastrešiť pole kultúry.

O súčasnom stave hovoril a návrh programu kultúrnych vzťahov medzi SR a Slovákmi žijúcimi v zahraničí predostrel Claude Baláž, radca Výkonného výboru SZSZ. Odvolával sa na Deklaráciu Národnej rady SR k Slovákom žijúcim v zahraničí z roku 1999, ktorá okrem iného hovorí, že „Slovensko a SR vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva.“

Aktuálne i dlhodobé potreby a požiadavky Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré formulovali stále konferencie v rokoch 2002, 2003 a 2004, ostali však vo väčšine dodnes nenaplnené. Národná správa o kultúrnej politike SR z roku 2002 dva a pol miliónovú slovenskú diaspóru vo svete vôbec neuvádza. Vládny materiál Stratégia štátnej kultúrnej politiky a Akčný plán realizácie úvodnej fázy implementácie kultúrnej politiky z novembra 2004 ako jeden z cieľov stanovuje aj podporu Slovákov žijúcich v zahraničí, ale z implementácie už opäť chýbajú. C. Baláž ďalej navrhol, aby SZSZ, ktoré sa usiluje tlmočiť záujmy všetkých Slovákov žijúcich mimo územia SR, v spolupráci so zainteresovanými partnermi pripravilo Kultúrny program pre Slovákov v zahraničí, ktorý by koncepčne a dlhodobo smeroval k zachovaniu kultúrneho dedičstva slovenských menšín a komunít vo svete, ktoré tvorí jednu zo základných záruk pretrvania identity Slovákov v zahraničí.

Poslanec Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien Stanislav Škoda účastníkov konferencie informoval o tom, že Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí (474/2005), prijatý 23. septembra tohto roka nadobudne platnosť 1. januára 2006 a vtedy bude zriadený aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom v Bratislave. V úrade sa sústredia kompetencie Úradu vlády SR (Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov), ministerstva kultúry (Dom zahraničných Slovákov a grantový systém) a Ministerstva zahraničných vecí SR (osvedčenia). Úrad je rozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená na rozpočet Úradu vlády SR. Štátna podpora Slovákov žijúcich v zahraničí sa bude zameriavať aj na oblasť kultúry. Avšak o financovaní aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí zákon sa zmieňuje len ako o možnosti (§ 6 ods. 1 zákona č. 474/2005 Z. z.).

Účastníci konferencie sformovali svoje požiadavky v spoločnom vyhlásení, ktoré prinášame v plnom rozsahu.

(kir-)

Závery konferencie

Základnou tézou úvah nad problémami uchovania a rozvoja slovenskej kultúry v zahraničí je, že „Slovensko a Slovenská republika vždy považovali a považujú Slovákov v zahraničí za integrálnu národnú súčasť, ich život a dejiny za súčasť slovenských národných dejín a ich kultúru za súčasť národného kultúrneho dedičstva“ (Deklarácia NR SR zo dňa 6. júla 1999). Na základe toho odporúčame a požadujeme:

- vypracovať a schváliť štátnu koncepciu uchovania kultúrneho dedičstva a pestovania kultúrnych hodnôt Slovákov v zahraničí vládou Slovenskej republiky;

- vytvárať odborné a finančné podmienky pre uchovávanie hmotného kultúrneho dedičstva (archívne dokumenty, knižničné fondy, umelecké diela, ľudové umenie a architektúru, historické pamiatky a iné);

- podporovať výskum kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí;

- poskytovať všestrannú pomoc a podporu kultúrnym strediskám, kultúrnym a vzdelávacím krajanským spolkom a organizáciám, knižniciam, archívom, múzeám, hudobným a folklórnym súborom, umeleckým dielňam a iným krajanským profesionálnym i amatérskym skupinám;

- podporiť vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Bratislave;

- obnoviť tradíciu osláv štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda na Devíne za účasti Slovákov žijúcich v zahraničí;

- podporovať udržiavanie a obnovu kultúrnych, cirkevných, školských objektov a historických pamiatok v zahraničí, ktoré sa týkajú života a dejín zahraničných Slovákov;

- podporovať a posilňovať kultúrnu turistiku Slovákov žijúcich v zahraničí s cieľom obnovy a udržiavania spoločnej kultúrnej a národnej identity;

- zabezpečiť každoročné konanie Dní zahraničných Slovákov v Slovenskej republike a Stálej konferencie k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce „Slovenská republika a zahraniční Slováci“;

- podporovať zriaďovanie a činnosť Domov slovenskej kultúry a Slovenských kultúrno-informačných stredísk v zahraničí;

- podporovať všetky formy kultúrnej výmeny medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí;

- vytvárať podmienky pre uchovanie najdôležitejšej duchovnej súčasti nášho kultúrneho dedičstva a najvýraznejšieho znaku identity Slovákov žijúcich v zahraničí - slovenského jazyka, vrátane miestnych a sociálnych nárečí;

- podporovať edičnú činnosť v slovenskom jazyku a zabezpečiť distribúciu súčasnej slovenskej knižnej produkcie, vydávanej v zahraničí pre najvýznamnejšie slovenské knižnice;

- podporovať aktivity kultúrnych a cirkevných inštitúcií v slovenskom jazyku;

- zabezpečovať zasielanie slovenských kníh, periodík a ďalších tlačených materiálov, filmovej produkcie, zvukových a video materiálov v slovenskom jazyku pre krajanské spolky, školy a inštitúcie v zahraničí;

- podporovať šírenie a distribúciu krajanskej literárnej produkcie a krajanskej tlače v prostredí slovenských komunít v zahraničí a v Slovenskej republike;

- vybudovať v rámci Slovenského národného múzea „Múzeum zahraničných Slovákov“ a primerane ho finančne a personálne zabezpečiť;

- podporovať aktivity, ktoré smerujú do prostredia detí a mládeže, aby sa u nich vytvorilo a upevnilo slovenské povedomie a tak sa zabezpečila kontinuita existencie slovenských komunít v zahraničí;

- zabezpečiť (podľa vzoru vysielajúcich učiteľov) dlhodobé pôsobenie kultúrnych pracovníkov v krajanských komunitách;

- obnoviť kurzy pre choreografov krajanských folklórnych súborov;

- pozývať na regionálne aj celoslovenské prehliadky a festivaly súbory a skupiny Slovákov zo zahraničia;

- zabezpečiť bezproblémové sprístupnenie dokumentačných archívov slovenských vedeckých a kultúrnych inštitúcií v zahraničí;

- poskytovať finančné prostriedky určené na výskum v prostredí Slovákov v zahraničí formou vedeckých grantov aj inštitúciám na Slovensku.

Svetové združenie Slovákov v zahraničí je pripravené účinne spolupracovať pri realizácii navrhovaných odporúčaní a požiadaviek.