Združenie a regionálne kultúrne stredisko pilíšskych Slovákov a Slovenská samospráva v Mlynkoch usporiadali v polovici januára v Stredisku pilíšskych Slovákov volebné fórum s názvom Registrovať alebo neregistrovať?. Ako na úvod uviedla predsedníčka ZRKSPS a slovenskej samosprávy Marta Demjénová, podujatie nemá mať politický ráz napriek tomu, že jeho iniciátorom je kandidát na post parlamentného poslanca za Együtt 2014 Gábor Szinna a prednášateľom jeden z členov politického zoskupenia, bývalý národnostný ombudsman Jenő Kaltenbach.

Na podujatí sa zúčastnili v hojnom počte nielen Slováci (ktorí prišli aj zo vzdialenejších miest, napr. z Békešskej Čaby a Novohradu), ale aj predstavitelia iných národností: Nemcov, Srbov a Rumunov. G. Szinna na úvod prisľúbil, že by chceli spolupracovať s národnosťami na modifikácii ich zastúpenia v parlamente, lebo podľa neho je to taká otázka, ktorá by sa nemala riešiť v rámci jedného cyklu, ale by sa mala prelínať cez všetky volebné obdobia ako súčasť národnej stratégie.

J. Kaltenbach svoju prednášku začal konštatovaním: najväčším problémom je, že sa rozhodovali o nás bez nás a nad našimi hlavami. „O problémoch sa nehovorí otvorene a my si myslíme, že nie je potrebné bojovať za naše práva... Registrácia v Maďarsku má negatívne pozadie a je absolútne nepotrebná. Prečo jednoducho neoprávnili celoštátne samosprávy, aby zostavili listinu, z ktorej by sa dostal do parlamentu ich hovorca?“ povedal. Uviedol svoje pochybnosti o tom, že by registrovaní voliči mohli predísť etnobiznisu a je neuveriteľné, že by sa voliči rozhodli namiesto politických strán hlasovať radšej za národnostnú listinu.

Bývalý ombudsman vo svojej prednáške hovoril aj o tom, že národnosti by mali skúsiť dosiahnuť aspoň toto minimálne nič. „Možno práve to je krok k dobrému smeru. Možno za ním budú nasledovať novšie kroky a nový parlament bude mať také zloženie, ktoré dokáže vyriešiť túto otázku,“ povedal J. Kaltenbach. Pripomenul, že príklad pred prijatím zákona a možnosti zastúpenia národností by si mohli brať od okolitých štátov, kde fungujú rôzne systémy na riešenie tejto otázky. Dodal, že reálnu šancu k získaniu plnoprávneho parlamentného mandátu majú iba dve národnosti - Nemci a Rómovia, pričom v ich prípade je možné rátať s tým, že dostanú značnú podporu od vládnuceho politického zoskupenia. Preto majú iba tieto dve národnosti reálnu možnosť, lebo počas sčítania obyvateľstva iba k nim sa prihlásil dostatočný počet obyvateľov. K zvýhodnenému parlamentnému mandátu podľa predpokladov bude treba približne 25 tisíc voličských hlasov. Národnostní voliči budú mať možnosť hlasovať za svoju listinu iba v tom prípade, ak sa na parlamentné voľby zaregistrujú 4 % všetkých voličov danej národnosti, ale minimálne 1500 osôb, to už dodal predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Fuzik, ktorý uviedol konkrétne údaje týkajúce sa volieb. Povedal, že registrácia sa netýka iba parlamentných, ale aj jesenných volieb do slovenských samospráv. - Naša registrácia spočíva v tom, že na volebnom zozname, na ktorom figurujeme ako občania, označíme aj to, že sme Slováci. Komplikuje vec, že sa môžeme prihlásiť hneď na dve voľby. Na prihláške hore sa uvádza žiadosť, aby nás zaradili na národnostnú volebnú listinu. Týmto získame právo na to, aby sme mohli voliť v jesenných voľbách. Druhá vec je, že táto registrácia platí už nielen na tieto voľby, ale navždy. Ustúpiť od nej môžeme, ale nemusíme si ju potvrdiť o päť rokov pred ďalšími voľbami. Ak chcem, prihlášku môžem rozšíriť aj na parlamentné voľby, nie je to však povinné a registrácia je priebežná, - povedal J. Fuzik.

Poslanec mlynskej slovenskej samosprávy a člen VZ CSSM Imrich Fuhl pripomenul, že je mylné nazývať voľbami parlamentné hlasovanie, lebo, ako povedal, pri voľbách má človek na výber listiny A alebo B. - To nie je voľba, ale hlasovanie. Najväčším problémom je to, že z príprav celkom vynechali spoločenskú sféru. Teda už zvolený zbor, ktorého legitimita vôbec nie je otázna, deleguje, uvedie a zostaví listinu, za ktorú je možné hlasovať. Prečo nie je logickejšie, keď to urobí spoločenská sféra? - položil básnickú otázku I. Fuhl.

V diskusii sa prihovorili viacerí účastníci a ich príhovory boli zamerané zväčša na to, či sa zaregistrujú na volebné listiny pred parlamentnými voľbami alebo iba pred jesennými voľbami do národnostných samospráv. Viacerí si mysleli, že registráciou už teraz stratia možnosť hlasovať za politicky najsympatickejšiu stranu. Avšak - ako sa uviedlo aj na fóre - môžu dať svoj hlas jednotlivcom, ktorí kandidujú za niektoré politické zoskupenie, čím vlastne môžu vysloviť svoje politické cítenie. Odznelo aj to, že každý volič bude mať naďalej dva hlasy: jeden na listinu a jeden na jednotlivcov - kandidátov na poslancov. V prípade národností je táto listina zostavená celoštátnymi samosprávami a väčšina z nich už aj zostavila svoju listinu v snahe mať aspoň hovorcu v parlamente. Podľa J. Fuzika tento hovorca, hoci nebude plnoprávnym poslancom, môže ovplyvniť rozhodnutia týkajúce sa národností ešte predtým, než by sa dostali pred plénum národného zhromaždenia.

Eva Fábiánová