Po viacročnom byrokratickom boji sa koncom marca dostala na zaslúžené miesto busta bývalého čabianskeho agrárneho politika a parlamentného poslanca - často nazývaného „Sedliackym kráľom“, „Tótskym gazdom“ a „Apolónom“ - Ondreja Likera Áchima. Odhalenie sa uskutočnilo v rámci slávnostného programu 26. marca.

Historický moment poctili svojou prítomnosťou viacerí poprední činitelia maďarskej i slovenskej politickej a inštitucionálnej sféry, poslanci slovenských národnostných samospráv, členovia občianskych organizácií. Moderátori predpoludňajšej slávnosti Erika Zemenová Palecsková a Levente Galda zvlášť pozdravili podpredsedu Národného zhromaždenia Istvána Jakaba, parlamentného poslanca Dr. Andrása Aradszkého, veľvyslanca SR v Maďarsku Rastislava Káčera, generálneho konzula SR Štefana Daňa, predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí Igora Furdíka, riaditeľa Slovenského Inštitútu v Budapešti Gabriela Hushegyiho, predsedu CSSM Jána Fuzika, predsedu Výboru pre osvetu, mládež, výchovu a šport VZ župného mesta Békešská Čaba Petra Zelenyánszkeho, vedúceho oddelenia národnostných vzťahov Ministerstva ľudských zdrojov Richarda Tircsiho, predsedu Agrárno-historickej komisie Maďarskej akadémie vied Dr. Istvána Orosza, agrárneho historika Pála Románya, predsedníčku Pamiatkového výboru Ondreja Likera Áchima Eszteru M. Molnárovú, predsedu Slovenskej národnostnej samosprávy XII. obvodu Budapešti Michala Hrivnáka a predsedu Organizácie slovenskej mládeže v Maďarsku Ondreja Kiszelya. Na slávnosti sa zúčastnili aj Áchimovi pravnuci Iván Medvegy a Dr. István Bóna.

Po maďarskej a slovenskej štátnej hymne v podaní Mládežníckej dychovky zo Šóškútu ako prvý pozdravil prítomných v mene maďarského parlamentu a vyjadril úctu vodcovi agrárno-socialistického hnutia v Uhorsku, rodákovi z Békešskej Čaby Ondrejovi L. Áchimovi István Jakab. Po krátkom predstavení životnej dráhy agrárneho politika a parlamentného poslanca mu vyslovil uznanie nasledujúcimi slovami: „Áchimove individuálne kvality, charakter, habit, jeho sebavedomé, vzdorovité povahové črty, dôslednosť ho robili ozajstným zástupcom sedliactva. Mobilizoval obrovské energie. Bol neúprosný a vedomý si toho, že ozajstný boj vyvoláva význačné konflikty záujmov. S hrdosťou sa hlásil za zástupcu ľudí. … Jeho tvrdý postoj mu prinášal medzi sedliakmi popularitu, u protivníkov vyvolával nenávisť. Jeho zničená kariéra a životné dielo svedčia o tom, že tvoril natrvalo, jeho boj je pre nás dodnes príkladom. Áchimov kult v Békešskej Čabe je živý, a živým musí byť aj v celej krajine.“

V mene župného mesta Békešská Čaba sa prihovoril Peter Zelenyánszki. Okrem iného citoval britskú expremiérku Margaret Thatcherovú, podľa ktorej človek nikdy nemá behať s masou, musí vždy ísť svojou cestou. Tento citát sa podľa Zelenyánszkeho vzťahuje na Áchima, medzi čabianskymi sedliakmi často nazývaného aj ako náš Ondriš.

Po ňom sa ujal slova predseda CSSM Ján Fuzik. Spomenul začiatky, keď sa pred tromi rokmi CSSM rozhodla podporiť iniciatívu Pamiatkovej spoločnosti Ondreja Likera Áchima a Slovenskej samosprávy XII. obvodu Budapešti postaviť honosný pamätník čabianskemu rodákovi. Vyjadril slová vďaky niektorým významným osobnostiam, ktoré spolupracovali na tomto projekte, predovšetkým sochárovi Attilovi Mészárosovi a generálnemu riaditeľovi Maďarského poľnohospodárskeho múzea Dr. Györgyovi Fehérovi. J. Fuzik uviedol, že pôvodné odhalenie sochy bolo naplánované pred dvoma rokmi, malo sa uskutočniť pri príležitosti 100. výročia úmrtia a 140. výročia narodenia Ondreja L. Áchima. Vtedy sa to nepodarilo, ale generálny riaditeľ umožnil v priestoroch spomenutého múzea jej slávnostné predstavenie, kde bola socha dva roky vystavená. S blížiacim sa dátumom tohtoročných parlamentných volieb J. Fuzik poznamenal, že „zhodou okolností si pamiatku na Áchima pripomíname v období, keď sa troška naňho podobáme. Vieme, že bol poslancom uhorského snemu. Dnes Slováci v Maďarsku, aj všetky ostatné národnosti, budú mať možnosť po prvý raz v histórii krajiny zvoliť si svojich parlamentných zástupcov, a keď aj nie plnoprávnych poslancov, akým bol Áchim, aspoň národnostných hovorcov. Som o tom presvedčený,“ povedal a dodal, že „aj pre nás, pre našu národnosť, a pre všetkých parlamentných zástupcov a národnostných hovorcov je jeho charakter určite nasledovaniahodným príkladom.“

O význame agrárneho politika hovoril aj predseda Agrárno-historickej komisie MAV Dr. István Orosz. Vyzdvihol, že Áchim bol prvým, ktorý vytvoril také sedliacke hnutie, sedliacku stranu, v ktorej sa spájalo národné cítenie s myšlienkou spoločenského pokroku. Ďalej naznačil, že na prelome 19. a 20. storočia slovu sedliak pripisovala spoločnosť pejoratívny podtón. Áchim sa však napriek tomu definoval za hrdého sedliaka, lebo sedliacku vrstvu vždy považoval za najužitočnejšiu. Mnohí jeho rovesníci ho považovali za nového Juraja Dóžu.

Na slávnosti sa prihovorili aj predsedníčka Pamiatkového výboru Ondreja Áchima Eszter M. Molnárová a predseda Slovenskej národnostnej samosprávy XII. obvodu Budapešti Michal Hrivnák. Predsedníčka výboru poznamenala, že v predchádzajúcich rokoch 31 slovenských a maďarských intelektuálov pracovalo a snažilo sa o vystavenie Áchimovej sochy, medzitým organizovali konferencie na jeho počesť, vydali knihu v slovenčine i v maďarčine a dali umiestniť pamätné tabule v dvoch mestách. Poďakovala sa za výbornú prácu sochárovi Mészárosovi a za pomoc Jánovi Fuzikovi, ktorý, ako E. M. Molnárová uviedla, tento projekt podporil nielen morálne, ale aj finančne. Hrivnák vo svojom prejave polemizoval o tom, do akej miery bol Áchim Slovák či Maďar. Na záver svojho vystúpenia konštatoval, že pre jeho vykonanú prácu v prospech oboch národov má zaslúžené miesto v panteóne popredných osobností spoločnej slovensko-maďarskej histórie.

Po prejavoch nasledovalo odhalenie busty Istvánom Jakabom a Jánom Fuzikom.

Medzi slávnostnými príhovormi zazneli Áchimove obľúbené slovenské piesne v podaní ľudového spevokolu Orgován z Békešskej Čaby. Mládežnícka dychovka zo Šóškútu pod vedením Sándora Kaszása zahrala melódiu zhudobnenej básne Endreho Adyho Vyletel páv. Niektorí bádatelia tvrdia, že táto báseň mohla byť napísaná práve pre Áchima, lebo maďarský básnik a agrárny politik boli v dobrom priateľskom vzťahu. Báseň potom zarecitovali herci sarvašského divadla Cervinus Teatrum Zsuzsa Dósa a Géza Benkő, ktorí predviedli aj momenty zo života Ondreja L. Áchima. Po kultúrnom programe všetci prítomní dostali možnosť vzdať hold pamiatke sedliackeho kráľa. Po slávnostnom odhalení busty sa konala recepcia v aule Maďarského poľnohospodárskeho múzea, kde si pozvaní vypočuli aj slová agrárneho historika a emeritného profesora Pála Románya. Záujemcovia si môžu pozrieť bustu významného bojovníka za sedliactvo počas príjemnej jarnej prechádzky v Budapeštianskom mestskom parku pri Hunedoarskom zámku (po maď. Vajdahunyad vára) neďaleko sochy známeho uhorského kronikára Anonyma.

Andrea Kiss