odpovedá predsedníčka Slovenskej samosprávy Novohradskej župy Ruženka Komjáthiová

- Končí sa druhý cyklus župného slovenského voleného zboru. Aké máte skúsenosti a aké máte plány do budúcnosti?

- Na čele župnej slovenskej samosprávy som síce iba v tomto cykle, ale predošlý zbor položil veľmi dobré základy, na ktorých môžeme stavať našu ďalšiu činnosť. V Novohradskej župe je najviac slovenských samospráv a máme aj také obce, medzi ktorými je 70-kilometrová vzdialenosť. Preto sme sa rozhodli organizovať radšej také podujatia, ktoré združujú Slovákov z celej župy, a snažíme sa koordinovať činnosť slovenských zborov. Máme tri veľké podujatia: deň detí na jar v Dolných Peťanoch, regionálny slovenský deň v Šalgótarjáne v novembri a národnostné stretnutie v Banke v auguste. Od tohto roku budeme mať v Banke oveľa ťažšiu úlohu po finančnej aj organizačnej stránke, lebo župná samospráva sa už nezapája do tohto podujatia. Nazdávame sa, že nemôžeme prerušiť vyše 40-ročnú tradíciu tohto národnostného stretnutia.

Okrem toho vieme, že naše samosprávy, naše dediny tiež majú svoj program, ale osvedčilo sa, že sú potrebné tieto naše stretnutia, lebo inak nemáme možnosť sa stretnúť. Všetky tri podujatia sú iného charakteru. Samozrejme, je aj Haluškový festival vo Veňarci, kde sa zúčastníme a je to tiež možnosť na stretnutie, ale hlavným organizátorom sú miestne samosprávy - obecná a slovenská.

Usporadúvame ročne doškoľovania pre našich pedagógov na Slovensku a aj odmeňujeme našich pedagógov v Banke na Národnostnom stretnutí. Okrem toho na regionálnom dni v Šalgótarjáne odovzdávame vyznamenanie na pamiatku Anny Hudecovej, ktoré založilo združenie novohradských a hevešských Slovákov a Slovenská samospráva v Šalgótarjáne. Na tomto podujatí sme prezentovali minulý rok aj publikáciu o živote našich obcí To sme my. Bude to historický dokument o tom, že v roku 2013 boli tieto dediny tu.

Okrem usporiadania podujatí máme aj administratívne úlohy, napríklad pripomienkovanie niektorých župných záležitostí. Pred dvoma rokmi pri vytváraní školských obvodov sme žiadali, aby v prípade zániku školy v Kirti, kde je malý počet žiakov, sa postarali o to, aby žiaci mohli pokračovať v štúdiu slovenčiny vo veňareckej škole a aby Kirť nepripojili administratívne k inej obci. Podobne sme boli so Šámšonházou, ktorú chceli v školskom obvode pripojiť k Veľkému Barkánu, kde nie je vyučovanie slovenčiny, ale v Lucine je. V prípade Kirťu napokon škola nezanikla a ešte stále tam prebieha výučba slovenčiny a šámšonházske deti naďalej môžu navštevovať lucinskú základnú školu. Tiež veríme, že aj deti v Sudiciach budú mať možnosť pokračovať vo svojom štúdiu v slovenčine. V súčasnosti v tamojšej materskej škole sú slovenské zamestnania, ale v škole sa nevyučuje slovenčina.

Vo februári tohto roku sme mali stretnutie s členmi slovenských samospráv, kde sme hovorili o aprílových parlamentných voľbách a plánujeme podobné stretnutie aj pred októbrovými samosprávnymi voľbami. Presný termín ešte neviem, ale je pravdepodobné, že stretnutie sa uskutoční v lete.

Čo sa týka finančných záležitostí, hospodárime iba s tými peniazmi, ktoré dostaneme zo štátneho rozpočtu. Župná samospráva nás nepodporuje finančne, všetky svoje podujatia organizujeme z vlastného rozpočtu a z grantov, ba aj na regionálny slovenský deň musíme platiť nájomné. Finančne podporujeme aj tie súbory, ktoré majú okrúhle jubileum, avšak sme ich požiadali, aby sa na nás obrátili.

Spolupracujeme so župnou knižnicou a odteraz aj so župným fotoklubom, ktorého členovia navštevujú naše podujatia a vlastne dokumentujú našu prácu.

V školských otázkach máme neustále prácu. Predošlý zbor vypracoval školskú koncepciu župnej slovenskej samosprávy, ale napokon sme ho nemohli realizovať, lebo naše školy sa dostali do prevádzky štátneho Klebelsbergovho centra s novými podmienkami. Podľa nových predpisov dvakrát - v máji a v septembri - môžu žiadať rodičia výučbu slovenčiny pre svoje deti, čo tiež sťažuje prácu. Čo sa dá, to sa snažíme uskutočniť, napríklad posmeľujeme rodičov, aby využili svoje právo, ale treba si uvedomiť, že keď to rodičia nežiadajú, my nemôžeme rozkazovať školám, aby pokračovali vo výučbe slovenčiny. V tomto pomáhame aj miestnym slovenským samosprávam, aby v prospech zachovávania slovenskej výučby sledovali zákony a nariadenia a vystupovali aj v politickej sfére.

(ef)