Nadácia Národný pamätník slovenského vysťahovalectva navrhuje vybudovať pamätník v Bratislave na Gondovej ulici medzi nájazdom na Starý most, Filozofickou fakultou Univerzity Komenského a Dunajom.

„Je to nepomenovaný a zdevastovaný priestor využívaný ako parkovisko, kde by mohlo vzniknúť nové námestie s architektonickým monumentom, múzejným objektom pre výstavné a informačné účely a oddychovou časťou. K tomuto priestoru sme sa dostali po mnohých rokovaniach s architektmi a rôznymi komisiami mesta,” povedal po prezentácii úvodného projektu Pamätníka vysťahovalectva v Národnej rade SR predseda Združenia nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov Claude Baláž. Toto občianske združenie spolu s portálom migracia.sk a Maticou slovenskou založilo spomínanú nadáciu. Tá svoj projekt predloží bratislavskému mestskému zastupiteľstvu na schválenie jeho výstavby v spomínanom priestore.

Prezentácia štúdie Pamätníka slovenského vysťahovalectva sa uskutočnila 3. júla v kinosále Národného zhromaždenia SR pod záštitou podpredsedníčky slovenského parlamentu Jany Laššákovej a poslankyne Eriky Jurinovej.

„Prezentovaný park a myšlienka je vynikajúca. Hovorí nielen o minulosti, ale dnešnému človeku pripomína zodpovednosť o budúcnosť,” povedala na zasadnutí predsedníčka Slovenskej samosprávy Budapešti Zuzana Hollósyová a tiež sa spýtala na to, či v slovenských školských osnovách figuruje téma, kde všade žijú Slováci, ako sa tam dostali a koľko ich je za hranicami. „Pripomenula som im, že týmto sú ešte dlžní - hlavne svojim občanom -, lebo o nás, zahraničných Slovákoch, majú minimálne informácie,” dodala Z. Hollósyová.

V prípade schválenia bude do konca tohto roka vyhlásená medzinárodná súťaž na architektonicko-výtvarné riešenie pamätníka vysťahovalectva. Snahy o jeho vybudovanie sú dlhodobé. Prvým konkrétnym krokom bolo osadenie jeho základného kameňa v petržalskom Sade Janka Kráľa, a to 4,5-tonového kusa tardošského červeného mramoru, ktorý darovali Slováci z Maďarska. Od 5. júla 2000 sa pri ňom každoročne stretávajú Slováci roztrúsení po celom svete. Tam vznikol prvotný zámer vybudovať aj pamätník. Po rôznych rokovaniach bola navrhnutá druhá strana Dunaja a zo širšieho priestoru sa vyčlenil spomínaný - pri Starom moste.

(ef)