Národnostný parlamentný výbor získal 2 miliardy forintov

V majestátnej budove maďarského parlamentu poslanci Národného zhromaždenia schválili v polovici decembra zákon o ústrednom rozpočte krajiny na rok 2015. My, trinásti národnostní hovorcovia zákonodarného zboru, keďže hlasovacím právom na plenárnych zasadnutiach nedisponujeme, ani tohto finálneho procesu sme sa nemohli aktívne zúčastniť. Predsa sme sedeli utešení a spokojní vo svojich laviciach, lebo novo schválený zákon obsahoval aj pozmeňovací návrh nášho Výboru pre národnosti v Maďarsku. Tým sa po vyše desaťročnej stagnácii konečne posunulo financovanie určitého segmentu domáceho národnostného života, a to úctyhodnou sumou, dvoma miliardami forintmi. V danej oblasti to znamená vyše 50-percentné zvýšenie rozpočtovej dotácie!

Bol to vlastne už druhý významný úspech nášho mladého parlamentného výboru. Za prvý považujem novelu zákona o voľbách do národnostných samospráv z konca júna, ku ktorej sa nám podarilo dopracovať sotva mesiac po našom založení. Samozrejme, aj vtedy sme si uvedomili, že bez pomoci parlamentných orgánov a poslaneckých klubov by to bolo nemožné. No netušili sme, že neskôr, počas bežnej a neraz až príliš urýchlenej zákonodarnej praxe, to zďaleka nepôjde tak hladko.

Napriek tomu, že ako národnostní hovorcovia v pléne hlasovať nemôžeme, vo vlastnom národnostnom výbore rozhodujeme plnoprávne, schvaľujeme uznesenia a ako ostatné parlamentné výbory, môžeme podávať pozmeňovacie návrhy, ba predložiť i návrhy nových zákonov. K ich presadeniu treba potom získať politickú podporu parlamentných strán, vládnych orgánov a mať dostatok času na potrebné rokovania. Viacero našich doterajších neúspechov svedčí o tom, že to vždy nevychádza, máme sa z čoho poučiť.

Nestalo sa tak, našťastie, v prípade štátneho rozpočtu, ktorý sa každú jeseň prerokúva, takže sme sa mohli naň zavčasu pripraviť. Berúc pritom do ohľadu, že na založenie nových celoštátnych národnostných samospráv po októbrových voľbách už nemôžeme počkať. Všetci hovorcovia sme sa zhodli na tom, že jednou z preferovaných oblastí zvýšenia štátnej dotácie musia byť práve celoštátne samosprávy a ich inštitúcie. Nielen preto, lebo túto oblasť poznáme snáď najdôkladnejšie, veď ôsmi spomedzi trinástich hovorcov sme boli predsedami celoštátnych zborov. Asi málokto popiera, že celoštátne národnostné samosprávy svojim právnym postavením, administratívnymi aparátmi a inštitúciami tvoria základnú zložku kultúrnej autonómie a samospravovania národnostných komunít. Pritom ich štátna dotácia – napriek stále pribúdajúcim úlohám – zostávala nezmenená od roku 2008. Nehovoriac o väčšine nimi prevádzkovaných 70 rôznych inštitúcií, ktoré konzervovali v podstate podfinancovaný stav z obdobia svojho založenia.

Tu treba podotknúť, že v systéme inštitúcií celoštátnych samospráv sme nepočítali so školami, ktoré zriaďujú, vrátane piatich ustanovizní CSSM, financovanie ktorých považujeme na súčasné pomery za uspokojivé. Taktiež sme sa nemohli venovať stovkám štátom prevádzkovaných národnostných jazykových škôl, z ktorých my Slováci máme tiež vyše tridsať, lebo zmapovanie ich finančnej a organizačnej situácie si bude vyžadovať ďalší dôkladný prieskum.

Popri celoštátnych samosprávach a ich novinách, ako aj ďalších kultúrnych inštitúciách, ktoré tvoria dva samostatné podkapitoly v rozpočtovom zákone, považovali sme za nemenej dôležité zvýšiť finančný rámec miestnych a teritoriálnych národnostných samospráv. Ani tento nezmenili už päť rokov.

Ešte dávnejšie, prakticky 12 rokov sa nezvýšila štátna dotácia národnostných občianskych organizácií, ktorá patrí v súčasnosti do kapitoly národnostných podpôr Ministerstva ľudských zdrojov. Okrem zvýšenia tejto položky sme plánovali založiť novú, ustálenú rozpočtovú rubriku na investičné náklady, rekonštrukčné práce na budovách národnostných inštitúcií.

Na spomenuté oblasti predurčoval návrh rozpočtového zákona na rok 2015 necelé štyri miliardy forintov. Pôvodné predstavy nášho národnostného parlamentného výboru boli síce vyššie, ale po dlhých a mnohostranných rokovaniach sa zrodil napokon kompromis, podľa ktorého sa nám podarilo pôvodnú sumu zvýšiť o vyše polovicu, o ďalšie dve miliardy forintov! Po mnohoročnej nemennosti sa podarilo konečne dostať veci do pohybu, čo však ani zďaleka nepovažujeme za definitívne riešenie, ale za prvý pozitívny krok, ktorý musí mať svoje pokračovanie. Tým skôr, že zostala naďalej nevyriešená finančná situácia národnostných občianskych organizácií. Politika naše snahy nepodporila najmä preto, lebo sa značne zvýšila aj dotácia Národného fondu spolupráce, z ktorého sa financuje občianska sféra. Tu sa risuje možnosť založenia samostatného národnostného kolégia, ktoré by podporovalo národnostné organizácie. Pritom spomenutú rozpočtovú položku Ministerstva ľudských zdrojov, určenú na národnostné podpory, sme zvýšili o vyše desať percent, o ďalších 60 miliónov forintov, z ktorých sa majú financovať školské tábory národnostných detí.

Na základe pozmeňovacieho návrhu nášho parlamentného výboru sa ústredná dotácia Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a Ľudových novín, ako aj ostatných kultúrnych inštitúcií, zvýši v tomto roku o dobrú štvrtinu, o vyše 63 miliónov forintov. Dlho sme o čomsi takom iba snívali…

Myslím si, že sme položili pekný dar aj pod vianočný stromček 2200 miestnym a teritoriálnym národnostným samosprávam, ktoré dostali poldruha násobok svojej doterajšej podpory, čiže o 830 miliónov forintov navyše. Podľa našich predstáv by sa mala z tejto sumy zdvojnásobiť doterajšia základná dotácia každého zboru na fungovanie, pričom by zostalo podstatne viac financií aj na diferencovanú podporu na základe ich vykázanej činnosti.

Na štvrtú, podľa našich plánov už ustálenú rozpočtovú kapitolu na rekonštrukciu a ďalšie investičné náklady budov národnostných inštitúcií sa nám podarilo vyhradiť o čosi viac ako 440 miliónov forintov. Dúfam, že z tejto sumy sa ujde aj na dokončenie obnovy slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom.

A keď sme sa už dostali k stavebným prácam, prekrásnu budovu budapeštianskeho parlamentu – kde mám tú česť zastupovať záujmy slovenskej a ostatných národností krajiny – postavili toho času vraj použitím 40 miliónov tehál. Ak si to prepočítame, súčasný 2-miliardový rozpočtový prínos Výboru národností v Maďarsku činí 50 forintov na každú parlamentnú tehlu v prospech našich domácich národnostných komunít…

Ale zostáva tam ešte aj 30 tisíc kubíkov kresaného kameňa!

Ján Fuzik
slovenský parlamentný hovorca
predseda výboru

Foto: archív