Koncom januára sa zišli obyvatelia Répašskej Huty a družobnej obce Sedliská zo Slovenska v nedávno obnovenom katolíckom kostole slovenskej obce v Bukových vrchoch, aby vzdali hold významnému človeku. Samospráva obce sa totiž rozhodla udeliť titul čestného občana dlhoročnému čelnému predstaviteľovi obce Karolovi Mátraimu, ktorý do 1. februára bol aj jej starostom.

Kostol sa naplnil do poslednej lavičky a počas omše s vďakyvzdaním predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Valéria Petőfiová priblížila životnú dráhu a výsledky Karola Mátraiho.

Karol Mátrai sa narodil 2. septembra 1957 v Miškovci, ale od narodenia žije v Répašskej Hute. Základné vzdelanie získal v miestnej škole a potom maturoval na budapeštianskom slovenskom gymnáziu. Po maturite v roku 1977 začal pracovať v lesníctve v Lillafürede, kde bol zamestnaný do roku 1984. Medzitým si založil rodinu, a dnes je už starým otcom, má troch vnukov. Od 1. júna 1984 bol predsedom rady dediny. Túto funkciu vykonával až do zmeny spoločenského systému, keď vo voľbách ho zvolili za starostu. V tejto funkcii bol až 6 cyklov. Šesť rokov ako predseda výboru a 24 rokov ako starosta, teda spolu 30 rokov stál v službách obce. Funkcia starostu je zodpovedná práca. Vyžaduje si odhodlanie, pokoru, posadnutosť a veľkú trpezlivosť. Výsledky jeho činnosti dokazujú, že Karol Mátrai má tieto vlastnosti, lebo obyvatelia dediny ho znovu a znovu zvolili za starostu. 30 rokov je dlhé obdobie aj v živote jedného človeka. Je obdobím plným aj neúspechov a nepríjemností, ale vo väčšine úspechov, ktoré posúvajú človeka dopredu aj napriek ťažkostiam.

Na poli rozvoja

Prvým jeho úspechom bolo vybudovanie infraštruktúry – vodovodnej a kanalizačnej siete, ciest, čo zabezpečilo lepšie podmienky na rozvoj kultúry, školstva a zdravotníctva.

Veľkou investíciou bola stavba obecného domu a telocvične. S veľkou námahou získali potrebné peniaze, a so značným spoločným úsilím sa podarilo postaviť impozantný obecný dom. Začiatkom nového tisícročia sa v dedine začalo s významnou obnovou verejných inštitúcií, vybudovali bezbariérový vstup do ordinácie a obecného úradu. Vďaka súdržnosti a dobrým vzťahom je autobusová doprava dostatočná, aj údržba cestnej siete sa vykonáva priebežne.

Významným bolo aj vybudovanie mobilných sietí, aj vysokorýchlostného pripojenia na internet.

Výsledkom viacročnej práce je aj to, že sa podarilo zväčšiť tzv. intravilán, čím sa zvýšil počet pozemkov. Je možné v obci stavať, čo je pre obyvateľov a majiteľov pozemkov veľmi dôležité, veď ceny nehnuteľností sa zvýšili aj desaťnásobne. Na značnej časti sa vybudovala aj infraštruktúra.

Väčšie investície posledných rokov sa uskutočnili pomocou fondov EÚ. Tak sa podarilo skrášliť okolie obecného domu.

Vybudovali aj studňu k Rákócziho ulici. Vytvoril sa tzv. spoločenský energetický dvor. Obnovil sa kultúrny a oblastný dom, obradná sieň na cintoríne. Poslednou, ale veľmi významnou udalosťou v živote našej dediny bola vysviacka nového kostola. Na jeho vybudovanie prispeli miestni obyvatelia svojou prácou a peňažnými darmi. Ale pomáhali aj susedné obce, príbuzní zo zahraničia, priatelia z Nemecka a zo Slovenska a veľa ochotných ľudí.

Školstvo a kultúra

V živote jednej obce škôlka a škola majú veľmi dôležitú úlohu, ktorá sa zvyšuje v prípade národnostnej obce. Fungovanie týchto inštitúcií, najmä v takej malej obci (má sotva 500 obyvateľov), znamená stálu úlohu a výzvu pre samosprávu, ale najmä pre starostu. Musel neprestajne bojovať za ich nezávislosť, hľadať najlepšie riešenia. Dnes je škôlka vo vlastnej správe, ale pre nové zákony a nový systém financovania bola škola prinútená zlúčiť sa so školou susednej Novej Huty (Bükkszentkereszt). Ale to, aby nižšie ročníky aj naďalej zostali na mieste, znamená veľkú zodpovednosť pre nového starostu, ktorého zvolia v doplňujúcich voľbách, pretože voľba vlani v októbri bola v Répašskej Hute neplatná.

Na kultúrnom poli mu veľmi pomohla národnostná tanečná skupina Veľká Bukovinka a spevokol, ktoré vystupovali doma aj v zahraničí. Významným podujatím dediny dlhé roky bol festival ľudového tanca. To bolo výbornou príležitosťou na vybudovanie kontaktov, ktorú starosta aj využil. Prostredníctvom kultúry sme nadviazali priateľské vzťahy s kultúrnym domom vo Vranove, s Jozefom Švarbalíkom, s riaditeľkou Hankou Gdovinovou, so skupinou Vranovčan a s bývalou starostkou obce Sedliská Martou Sabolovou. Toto priateľstvo pokračuje dodnes na poli kultúry a školstva.

V súvislosti s konkurzom „Sieť za čistejšiu Európu“ sa podarilo oboznámiť sa s nemeckou družobnou obcou. Predstavitelia týchto dvoch obcí sa vzájomne navštívovali. Aj naša tanečná skupina vystupovala v Nemecku.

Za 30 rokov bol organizátorom početných podujatí, majálesov, festivalov a nesmieme vynechať ani stretnutia dôchodcov, ktoré boli vždy pamätné udalosti.

Vo svojej práci sa vždy mohol spoľahnúť na svojich kolegov a obyvateľov dediny, veď spoločnými silami dosiahli vytýčené ciele.

Napriek mnohým pekným výsledkom sa nepodarilo uskutočniť obnovenie budovy škôlky a školy, čo bude už úlohou nového starostu.

Karol Mátrai vždy pokladal za dôležité pestovanie národnostných tradícií a slovenského jazyka. Dlhé roky, kým nebola menšinová samospráva, túto úlohu vykonávala „veľká“ samospráva. V posledných rokoch tieto dve samosprávy už spolupracujú.

Karol Mátrai má výborné styky, spolupracoval so starostami okolitých obcí, s okresnými a župnými úradmi, ale aj s celoštátnymi národnostnými organizáciami.

Titul čestného občana je morálnym uznaním, ktorým obec vyjadruje svoju úctu a vďaku Karolovi Mátraimu.

V. Petőfiová – Z. Mátraiová

Foto: J. Molnárová Mátraiová, eszak.hu