Gestá bez pointy

Maďarský prezident László Sólyom ohlásil v Bratislave sympatický program - zbližovanie Maďarov a Slovákov. Slovenský prezident si túto tému s radosťou osvojil. Bola by to naozaj dojemná scéna, keby... Keby sa na ňu obaja aktéri lepšie pripravili. A keby boli ich gestá naplnené rukolapným obsahom. Obsah však chýbal. Boli tu len slová. A ešte aj tým chýbala hlbšia úprimnosť - a úsilie pomenovať veci pravým menom. Išli mimo podstaty problému. Na oboch stranách. Maďarský prezident už pred príchodom do Bratislavy mierne provokoval. Posťažoval sa, že na Slovensku cíti „protimaďarské nálady”. Odmietol však priznať ďalšie dve veci. Jednak to, že tieto nálady spôsobuje maďarská politika. Konkrétne problémová a dvojtvárna politika Strany maďarskej koalície (napríklad v Nitre) a ofenzívna politika Budapešti, ktorá svoj program podpory krajanov rozohrávala poza chrbát Bratislavy... Potom L. Sólyom odmietol uznať, že v Maďarsku pre zmenu cítiť protislovenské nálady. Často prítomné nielen v Budapešti, ale aj v Bruseli. Ivan Gašparovič tiež uhýbal - zapieral, že v Nitre sa slovenské strany spojili do „protimaďarskej koalície”. Hoci mohol priznať farbu. A elegantne ju vysvetliť. Protimaďarské nálady v Nitre mali doslova hmatateľné príčiny. Navyše prezidenti sa vyhli tomu podstatnému - pohľadom do histórie. Pohľadom na slovenskú a maďarskú dušu... Slovensko-maďarské vzťahy ostávajú po vlažných gestách chladné. A ostanú také dovtedy, kým budú zaťažené neriešenými spormi a neriešenými krivdami. Obojstrannými. Prezidenti tieto problémy nemôžu vyriešiť - ich postavenie je v oboch prípadoch skôr symbolické. Ale môžu ich aspoň pomenovať. A priznať sa k nim.

Pravda (Dag Daniš)

Ivan Gašparovič: Maďarskou kartou sa nehralo

Slovenský prezident odmietol názor maďarskej hlavy štátu, že v nedávnych regionálnych voľbách v Nitrianskom samosprávnom kraji sa hralo nacionalistickou kartou. László Sólyom v rozhovore pre Pravdu povedal, že „nacionalistická karta na Slovensku znamená protimaďarskú kartu. Napríklad v podobe „zomknime sa proti Maďarom”, čo sa na poľutovanie prejavilo počas regionálnych volieb”. Sólyom túto otázku otvoril aj na rokovaní s Gašparovičom. Ten partnerov výklad tvrdo odmietol. „Je veľmi zlé, ak niekto tieto regionálne voľby považuje v rámci tejto župy za boj slovenských občanov Slovákov a slovenských občanov maďarskej národnosti,” zdôraznil. Sólyom na tlačovej konferencii svoj predchádzajúci postoj už nezopakoval. „Pán prezident mi vysvetlil, že nešlo o zomknutie sa proti SMK, čiže národnosti, ale o nespokojnosť s privatizačnou praxou krajskej samosprávy, kde bola doteraz maďarská väčšina,” povedal. Gašparovič svoje rozhovory s maďarským prezidentom označil za „úprimné a otvorené”, čo v diplomatickom slovníku naznačuje nezhody. Obaja sa však zhodli, že prešľapovanie na mieste v otázke vodného diela Gabčíkovo - Nagymaros je neprijateľné. „Treba urobiť všetko pre to, aby sa Gabčíkovo opäť nestalo politickou otázkou a zostalo na odbornej úrovni,” povedal slovenský prezident.

Magyar Nemzet: Sólyom dostal ekologické štúdie Gabčíkova

Maďarský prezident László Sólyom dostal v Bratislave od Ivana Gašparoviča ekologické štúdie o gabčíkovskom vodnom diele. Hlavy štátov sa ale zhodli na tom, že otázku Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros musia preveriť experti a na oboch stranách treba čo najskôr uzatvoriť rokovania odborníkov.

Píše o tom v súvislosti so slovenskou návštevou Sólyoma maďarský denník Magyar Nemzet. Konzervatívne periodikum pripomína, že maďarský prezident vyjadril v Grassalkovichovom paláci svoje obavy z negatívneho vplyvu gabčíkovského vodného diela na prírodu. Bratislavskému stretnutiu prezidentov sa venuje aj denník Népszabadság v riporte nazvanom V diskusiách sa ladili jeden na druhého. „Na začiatku sme sa dohodli, že dáme bokom zdvorilostné frázy, a budeme hovoriť otvorene,” vykresľuje najvplyvnejší denník úprimnú atmosféru stretnutia prostredníctvom citátu hostiteľa. Väčšina maďarských médií si všíma, že okrem Gabčíkova rokovali prezidenti aj o menšinách.

Maďarského prezidenta zaujali premeny Trnavy

Maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma zaujali na návšteve Trnavy jej historické premeny a rozvoj mesta. Dôvod, prečo si vybral práve Trnavu vysvetlil tak, že okrem hlavného mesta chcel vidieť aj ďalšie a Trnavu zvolil najmä preto, lebo tu bola kedysi založená Univerzita Petra Pázmaňa. S primátorom Štefanom Bošnákom si zaspomínali na spoločné historické korene a prezident prejavil záujem udržiavať priateľské kontakty. Súčasne vyjadril obdiv nad ekonomickým rozvojom mesta a nad schopnosťou magistrátu prilákať zahraničných investorov, aby si v Trnave budovali dcérske pobočky. Z radnice sa delegácia presunula do priestorov Trnavskej univerzity. V programe prezidenta bola aj návšteva Katedrály sv. Jána Krstiteľa a Jezuitského kostola.

L. Sólyom: Maďarsko má právo podporiť Maďarov za hranicami

Vznik Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne je podľa maďarského prezidenta L. Sólyoma garanciou toho, aby Maďari žijúci na juhu Slovenska zostali aj naďalej Maďarmi. Sólyom to uviedol v krátkom prejave počas návštevy univerzity, ktorou ukončil dvojdňovú oficiálnu návštevu Slovenska. Prezident MR prisľúbil podporu zo strany materskej krajiny. „Maďarsko má právo podporovať Maďarov žijúcich za hranicami krajiny,” povedal Sólyom. „Často sa hovorí o tom, či takáto podpora má zostať len v rovine duchovnej a kultúrnej pomoci, alebo má sa má rozšíriť aj na hospodársku pomoc. Ja osobne som zástancom rozšírenej pomoci, vrátane tej hospodárskej,” uviedol ďalej. V priestoroch knižnice Nadácie pre Univerzitu Jánosa Selyeho diskutoval maďarský prezident s vedením školy. Ako podotkol, rád vstupuje na pôdu univerzít, keďže on sám v civilnom povolaní pôsobí na univerzite. Zaujímal sa tiež o vyučovací proces na jednotlivých fakultách univerzity - pedagogickej, ekonomickej i fakulty reformovanej teológie. Pri tejto príležitosti vyznamenal riaditeľa Nadácie pre Univerzitu Jánosa Selyeho Zoltána Szabóa Rádom rytierskeho kríža MR. Vyznamenanie udelil predstaviteľovi predchodcu Univerzity Jánosa Selyeho ako ocenenie za obetavú prácu pri vzniku prvej maďarskej univerzity na Slovensku. Na Univerzite J. Selyeho v súčasnosti študuje 1600 študentov zo Slovenska, Maďarska, Rumunska i z Ukrajiny. Približne polovica z nich sa vzdeláva formou diaľkového štúdia. Prezident Sólyom sa stretol aj s predstaviteľmi mesta. S primátorom Tiborom Bastrnákom, poslancami i zástupcami maďarskej inteligencie hovorili o možnostiach spolupráce i podpory Maďarov žijúcich na Slovensku. Vo večerných hodinách sa Sólyom so sprievodom vrátil do vlasti.

Sólyom nešiel do Tatier práve preto, lebo je turista

9. decembra maďarský prezident navštívil Trnavu, potom maďarskú univerzitu v Komárne. Trnavu zaradili na Sólyomovu žiadosť namiesto pôvodne plánovanej návštevy Tatier. Maďarský prezident, ktorý je vášnivým turistom, totiž nepovažoval za vhodné prísť tam v obleku „vystúpiť z čierneho auta, vyjsť na kopec a potom ísť obedovať s primátorom”. Na stretnutí s maďarskými novinármi neskôr povedal, že dúfa, že sa raz do Tatier vráti a zlezie horu. K sporu o Gabčíkovo-Nagymaros navrhol Sólyom, známy ako ochranca prírody, aby sa obe strany so svojím sporom obrátili na nestranného mediátora, čo by mohol byť tretí štát alebo medzinárodná organizácia.

Prezident Sólyom: Maďarizácia v Uhorsku bola veľmi nesprávna

Slovensko bolo pre maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma druhou krajinou, ktorú oficiálne navštívil od svojho zvolenia (prvou býva pre maďarských politikov tradične Rakúsko). Ocenil to prezident Ivan Gašparovič na ich spoločnej tlačovke. Sólyom povedal, že poradie návštevy symbolicky vyjadruje význam, ktorý prikladá vzťahom so Slovenskom. Aj preto, lebo v ňom žije polmiliónová maďarská menšina. Slovensko-maďarské vzťahy označil Sólyom za veľmi dobré. Reč však bola aj o tom, čo obe krajiny rozdeľuje, napríklad posudzovanie minulosti či spor o Gabčíkovo-Nagymaros. Na stretnutiach s troma najvyššími ústavnými činiteľmi bola reč aj o Benešových dekrétoch a vzájomných ospravedlneniach za krivdy minulosti. Sólyom ocenil slová premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý označil princíp kolektívnej viny za neprijateľný. Na rokovaní s predsedom parlamentu Pavlom Hrušovským Sólyom vyhlásil, že považuje za prelomový jeho prejav k 10. výročiu vzniku Slovenskej republiky, v ktorom sa Hrušovský prihlásil k spoločnej slovensko-maďarskej minulosti. Gašparovič aj Hrušovský pripomenuli, že zo slovenskej strany už zaznelo niekoľko ospravedlnení za bezprávie spáchané po druhej svetovej vojne na slovenských Maďaroch, ale že na maďarskej strane nevidia náznak podobného gesta v dôsledku krívd spáchaných v histórii na Slovákoch. Sólyom zopakoval svoju tézu, že ospravedlnenie má cenu v prípade, ak ešte žijú ľudia, ktorých sa týka. Sám je však kedykoľvek ochotný deklarovať, že bola maďarizačná politika niekdajšieho Uhorska veľmi nesprávna. Sólyom sa vyjadril aj k prípadnému ďalšiemu referendu v Maďarsku o dvojakom občianstve pre Maďarov zo susedných krajín. Iniciátori vlaňajšieho neúspešného referenda totiž vyhlásili, že budú iniciovať ďalšie. „To by som nepodporil,” povedal Sólyom na otázku, aký je jeho názor na nové referendum.

Sólyom a Dzurinda: Slovensko-maďarské vzťahy sú veľmi dobré

Vzájomné slovensko-maďarské vzťahy onačili prezident Maďarska László Sólyom a premiér SR Mikuláš Dzurinda zhodne za veľmi dobré s perspektívou rozvoja v rôznych oblastiach. Témou rozhovoru bola tiež spolupráca oboch krajín v rámci zoskupenia Vyšehradskej štvorky (V4) a možnosti rozvoja infraštruktúry medzi pohraničnými regiónmi Slovenska a Maďarska. Maďarský prezident ocenil rozvoj vzťahov medzi oboma krajinami, najmä v ekonomickej oblasti a vyzdvihol význam konkrétnych projektov regionálnej slovensko-maďarskej spolupráce. Dzurinda vyjadril záujem Slovenska pokračovať v spoločných aktivitách a v trende upevňovania vzájomných kontaktov v rámci stredoeurópskeho regiónu, V4 i Európskej únie.