10. marca sa uskutočnilo ďalšie zasadnutie parlamentného výboru pre národnosti. Medzi prediskutovanými témami boli návrh zákona o sčítaní obyvateľstva, situácia národnostných menšín v Európskej únii a prezentácia kultúry menšín žijúcich v Maďarsku vo vysielaní maďarských verejnoprávnych audiovizuálnych médiách.

Členovia výboru k otázke návrhu zákona o sčítaní obyvateľstva vyjadrili svoje postoje a navrhli zmeny. Chorvátsky hovorca Michal Hepp navrhol, aby na budúcoročnom sčítaní sa prepočítali aj národnosti, a otázky vzťahujúce sa na národnosti sformulovali tak, aby sa výsledky staršieho a nového sčítania dali porovnať. Nemecký hovorca Imre Ritter sa zmienil o tom, aby bola poskytovaná neobmedzená sloboda vo voľbe identity. Podľa Rittera by mala byť zabezpečená možnosť označenia dvojitej alebo viacnásobnej identity. Vynorila sa aj otázka, či by sa mali národnosti ďalej deliť, lebo Bunevci, ktorí patria k Chorvátom, vyjadrili nárok na separáciu a označujú sa za samostatnú národnosť. Parlamentný výbor tento návrh jednoznačne odmietol a súhlasil aj s tým, aby sa k trinástim národnostiam nepridávali ďalšie, ktoré, hoci tvoria početnú komunitu, nežijú na území Maďarska ani približne tak dlho, ako doteraz uznané národnosti.

V druhom bode referoval poradca predsedu Národného zhromaždenia Ferenc Kalmár, ktorý v predošlom roku predniesol v Štrasburgu správu o situácii národnostných menšín v Európe. Podľa Kalmára Európska únia nemá vypracovanú koncepciu v tejto oblasti, hoci je to dôležitá a naliehavá otázka, čomu nasvedčuje situácia na Ukrajine. Práve preto sa otázka národnostných menšín musí dostať opäť na rokovací stôl. Ako argument slúži aj fakt, že v Európskej únii prakticky neexistuje taký štát, v ktorom by nežila nejaká národnostná menšina. Ako pozitívny a nasledovaniahodný príklad uviedol situáciu v Južnom Tirolsku, ďalej vo Fínsku a Srbsku, ktoré uznávajú autonómiu národnostných menšín. Ani to nie je všeobecne známe, dodal Kalmár, že existuje dokument v Európskej únii, ktorý zabezpečuje túto autonómiu. Podľa Kalmára právo na identitu je kolektívne právo, a treba zabezpečiť všetky podmienky, aby sa identita zachovávala. Za veľký problém považoval to, že vo vedomí Maďarov pojem národnostná menšina sa stále vzťahuje len na Maďarov žijúcich za hranicami, do popredia by sa mali dostať národnosti žijúce na území Maďarska.

V nasledujúcom rokovacom bode pozvaní hostia z verejnoprávnej televízie hovorili o Dni kultúry národnostných menšín. Začiatkom roka odštartovala spolupráca medzi pracovníkmi MTVA a parlamentného výboru pre národnosti, na základe ktorej všetky zmeny a návrhy týkajúce sa národnostného vysielania by mala MTVA prediskutovať s parlamentnými hovorcami. Na januárovom zasadnutí sa hovorilo o odovzdaní výroby národnostných programov do externého prostredia, o čom sa rozhodlo bez súhlasu členov parlamentného výboru a bolo podané ako hotové rozhodnutie. Tentoraz sa stal témou diskusie program Dňa kultúry národnostných menšín. Doteraz národnosti žijúce v Maďarsku oslavovali 18. decembra. Šéfredaktorka Náboženských, národnostných, zahraničných a prioritných projektov Beatrix Siklósiová v mene MTVA tvrdila, že kultúra národností v Maďarsku by sa mala pripomínať aj inokedy, a možno by sa jej dostalo aj väčšej pozornosti. Vedenie MTVA sa rozhodlo, že 10. mája venuje svoj vysielací čas národnostiam. Z radu hovorcov prišli ďalšie návrhy na dátum vysielania, ktoré by boli užšie späté s tu žijúcimi národnosťami (odznel napríklad 24. máj, čo je sviatok sv. Cyrila a Metoda v Rusku a na Ukrajine). Po dlhšej debate vyšlo najavo, že otázka je už rozhodnutá a nedá sa termín zmeniť. Podľa parlamentného výboru pre národnosti takýto prístup je neakceptovateľný, členovia sa rozhodli, že sa k tejto otázke nevyjadria.

Na záver rokovania hovorcovia rozhodli o vytvorení dvoch pracovných skupín. Jedna sa bude zaoberať národnostnými a vzdelávacími zákonmi, druhá predpismi parlamentného rokovacieho poriadku. Nasledujúce a zároveň prvé tohtoročné riadne zasadnutie parlamentného výboru sa uskutoční 26. marca, kedy bude zostavený aj celoročný plán výboru.

(kan)

Foto: autorka