Rozhlas hlási SOS ● Nedajme sa!

Osud nás morí, kvári zášť,         Sily nám chabnú, slabne hlas,

len prší na nás, prší na nás.       a nedajme sa! Nedajme sa!   (G. Papuček)

Milí poslucháči, je streda, 25. januára, presne o týždeň bude 1. február. Prečo to hovorím? Nuž, 1. február bude pravdepodobne čiernym dňom v 32-ročnej histórii slovenského vysielania Maďarského rozhlasu. Hovorím: pravdepodobne, lebo dnes, 25. januára, ešte nič konkrétneho neviem. Vlastne niečo predsa len. Viem, že 1. februára sa má zrušiť vysielanie na východných frekvenciách UKV - o tom sa vie napokon presne 10 rokov, veď vtedy boli tieto frekvencie, kde vysielame i my, na 10 rokov pridelené Maďarskému rozhlasu. Takže toto je jeden fakt, ktorý viem konkrétne.

Naši starší poslucháči sa iste ešte pamätajú, že pred 1. februárom 1996 sme vysielali na stanici Bartók. Bola to vtedy ešte iná frekvencia, ale predsa len stanica Bartók. Tá istá stanica, ktorá dnes, spolu s vedením Maďarského rozhlasu (aj keď je to neúplné vedenie bez hlavy, veď od 1. augusta vlaňajšieho roka nemá Maďarský rozhlas predsedu) si nevedia predstaviť, že by sa tam menšiny so svojimi vysielaniami vrátili. Dospelo to dokonca až tak ďaleko, že dediči Bélu Bartóka vyhlásili: keby k tomu došlo, tak nesúhlasia s tým, aby Maďarský rozhlas ďalej používal meno Bélu Bartóka pre túto stanicu. Priama reč, bez okolkov.

Nuž, a v pondelok dokonca tento návrh menšín odmietlo aj kuratórium Maďarského rozhlasu. V správe, ktorú uverejnilo na webovej stránke Maďarského rozhlasu, sa píše: Modifikácia vládneho rozhodnutia by mohla prechodne vyriešiť situáciu národnostných vysielaní Maďarského rozhlasu - povedal predseda rozhlasového kuratória Gábor Gellért Kis na pondelkovom zasadnutí grémia. Návrh by predĺžil existenciu východných noriem ultrakrátkych vĺn do 31. decembra. Podľa predsedu kuratória by sa mal dostať tento návrh pred vládu ešte tento týždeň. Maďarský rozhlas je povinný vysielať národnostné programy, ale 1. februára musí zastaviť vysielania na východných UKV frekvenciách, na ktorých sa tieto programy ozývajú. Grémium ináč na pondelkovom zasadnutí odmietlo návrh kurátora Otta Heineka, ktorý podporovali aj celoštátne menšinové samosprávy, podľa ktorého by celoštátne národnostné vysielania mali dostať priestor na stanici Bartók každý deň od 18. do 20.30 hod.

Nuž, toľko teda najnovšia správa v tejto veci.

Ja by som vás, milí poslucháči mala informovať o tom, kde nás budete môcť počuť o týždeň. Dokonca, mala som vás už o tom informovať dávno a viackrát, aby sa o tom každý, koho to zaujíma, dozvedel. Mala som už dávno robiť reklamu na všetkých fórach, ale aspoň v Ľudových novinách a v slovenskom vysielaní Maďarskej televízie. Neurobila som to. Nie preto, lebo som zanedbala dôležitú povinnosť. Musím sa vám priznať, že jednoducho neviem. Neviem, kde budeme vysielať a ani to, či vôbec budeme? Asi mi nikto nebude zazlievať, keď vyhlásim, že ja, rodená optimistka, som sa v tejto veci stala pesimistom. Veď okrem preťahovania času sa nič nestalo. Musím skonštatovať, že stroskotal Maďarský rozhlas, aj so svojim kuratóriom, stroskotala Celoštátna rada pre rozhlas a televíziu, tzv. ORTT, ktorá prideľuje frekvencie, a veru stroskotala aj maďarská vláda.

Ja sa len potichučky vypytujem: kde je vlastne tá chýrna národnostná politika Maďarskej republiky, ktorá nemá páru? Alebo tá platí iba pre Maďarov v zahraničí? Pre vlastných občanov nie?

Mária Margová