- Začal sa prvý školský rok, keď sarvašská slovenská škola už patrí medzi inštitúcie CSS. Aké problémy a radosti vás zastihli v súvislosti s novou situáciou?

- Boli sme medzi prvými, ktorí preberali základnú školu podľa najnovšej novely školského zákona, z toho vyplývala aj naša neskúsenosť. Išli sme do toho spolu s Nemcami, ktorí prevzali dve školy. Chorváti mohli konečne legalizovať dávnejšie inštinktívne prevzatú školu v Hercegszántó - a to na základe dohody s ministrom školstva. Takto sme to urobili aj my. Je pochopiteľné, že sme nemali žiadne skúsenosti v tomto smere, ale neboli na to pripravené ani štátne orgány - ani ministerstvo, ani maďarský Úrad štátneho majetku (Magyar Államkincstár), ani župná samospráva, ktorá tiež vydáva povolenia. Z tohto vyplývali rôzne ťažkosti: neboli pripravené potrebné tlačivá, niektoré boli zhotovené v septembri, hoci my sme prevádzkovali školu už od 1. júla. Toto prechodné obdobie sme museli financovať čiastočne z vlastných fondov, ale aj sarvašská samospráva sa podieľala na tom, aby sme finančne preklenuli tieto ťažkosti. V súčasnosti je to už v poriadku, rozbehlo sa štátne financovanie, cez leto sa zmenili ešte nejaké vládne nariadenia, ale teraz je už všetko na správnej ceste. Sú ešte určité nedorozumenia so sarvašskou samosprávou, ktorá získala 7,5 milióna forintov na podporu prevádzkovania školy a ktoré nám aj ponúkla, ale potom ich odmietla postúpiť. To zasa neprijalo naše predsedníctvo, podľa plánovanej novely dohody o prevzatí školy si peniaze rozdelíme na polovicu. Myslím si, že takto je to reálne. Najdôležitejší je však výsledný efekt. Materská škola si mohla otvoriť aj štvrtú skupinu, teda namiesto 75 škôlkárov majú 100 a prijali ďalšiu učiteľku - Slovenku zo Slovenska.

- Hosťujúcu?

- Oficiálne nie je hosťujúca učiteľka, ale odkedy sú naše krajiny členmi Európskej únie, môžu zamestnávať pracovné sily bez obmedzovania. Je známe, že s hosťujúcimi učiteľmi máme závažné problémy: teraz sú tu oficiálne štyria namiesto jedenástich. Ministerstvo školstva SR posiela takých, presnejšie konkurzový výber je taký, že jednoducho nevyhovujú nárokom našich škôl. Alebo nám posielajú učiteľov s takými kombináciami, aké práve nepotrebujeme, alebo nám ani nikoho nepošlú, ako teraz na Sarvaš, do Dabaš-Šáre či do Budapešti. Školy teda zamestnávajú pracovné sily podľa svojho výberu. Do sarvašskej školy takto prijali novú učiteľku do materskej školy a miestnu pestúnku. Máme vážne problémy aj so stravovaním. Je príliš drahé, samospráva totiž o 90 percent zvýšila režijné náklady, čo odčerpá značnú časť štátnej doplnkovej normatívy, ktorú dostávame na prevádzkovanie školy. Ale výučba prebieha, všetko funguje, s mestskou samosprávou rokujeme o aktuálnych problémoch. Skúsenosti z prvých mesiacov nás neodradili od toho, aby sme rokovali o budúcoročnom prevzatí čabianskej školy.

- O čom by malo 15. decembra rozhodnúť Valné zhromaždenie CSS.

- Áno, ale vlastne VZ CSS vynieslo už v máji uznesenie o tom, že máme začať rokovania o prevzatí čabianskej školy. Myslím si, že teraz by malo VZ deklarovať svoj zámer, že CSS od 1. júla 2005 mieni prevziať prevádzku békeščabianskej školy, čo musíme do konca rok oficiálne oznámiť kompetentným orgánom.

- Ktorá bude ďalšia?

- Podľa súčasných predpisov veľký výber nemáme: do úvahy môže prísť iba budapeštianska škola. Ostatné školy totiž nevyhovujú regionálnym podmienkam, alebo aspoň obvodným kritériám. Ani Slovenský Komlóš, kde vlastne funguje miestna škola. Ešte ak by mala škola internát, kde by bolo možné zabezpečiť istý pomer žiakov dochádzajúcich z vidieka – to by mohlo zmeniť zatriedenie školy. Ale napríklad v Novom Meste pod Šiatrom internát prevádzkuje župa a školu mesto. Je známe, že z roka na rok sú snahy zlúčiť školu s dajakou inou v meste, čomu už viac rokov úspešne čelí miestna slovenská samospráva. Ja osobne som napísal vedeniu mesta list, aby sa snažilo získať prevádzku žiackeho domova, v tom prípade môžeme uvažovať o tom, že by sme prevzali aj tamojšiu školu. Doposiaľ máme možnosť z piatich dvojjazyčných škôl prevziať tri.

- Čo ďalšie inštitúcie? Minulý rok bol skutočne bohatý čo sa týka preberania a zakladania nových inštitúcií. Ako sa osvedčili?

- Vlani sme mali možnosť pokračovať vo vytváraní systému inštitúcií. Dve sme už prevádzkovali: Ľudové noviny, ktoré finančne zabezpečuje verejná nadácia Pre národné a etnické menšiny a vydavateľstvo. Aj keď nadácia mala v tomto roku obmedzenejšie možnosti, vydavateľstvo garantuje nerušené vychádzanie našich novín. Výdavky na Výskumný ústav sme dva roky hradili čiastočne z vlastných fondov a získali sme aj nejaké podpory. Keď v roku 2003 vyčlenili v štátnom rozpočte 440 miliónov forintov na zakladanie, preberanie a prevádzkovanie inštitúcií celoštátnych menšinových samospráv, chopili sme sa tejto možnosti. Založili alebo prevzali sme štyri ďalšie, v tomto roku k nim pribudla verejnoprospešná spoločnosť Legatum a sarvašská škola, ktorá však nie je financovaná z tohto fondu. Vlani sme získali približne 70 miliónov forintov a v tomto roku, keď bol fond znížený na 360 miliónov, vďaka tomu, že sme mali ucelený a fungujúci systém inštitúcií - podložený administratívne i zmluvne - sme získali štvrtinu všetkých prostriedkov, teda vyše 90 miliónov forintov. V tomto roku mohli naše inštitúcie nerušene pokračovať v práci. Samozrejme, spoločnosť Legatum ešte len rozbieha svoju činnosť, ale už dokázala zabezpečiť podporu pre 12 miestnych oblastných domov, čo je vlastne jej prvoradou úlohou. Na poslednom zasadnutí predsedníctva referovali všetci vedúci inštitúcií, a mali sa čím pochváliť. Prekvapilo Slovenské metodické centrum pre materské školy, ktoré vydalo niekoľko metodických pomôcok a rozoslalo ich do všetkých našich škôlok, pričom usporiadalo aj konferencie. Na jednej takejto konferencii odznelo, že by sme mali založiť podobné metodické centrum aj pre základné školy, keďže systém na úrovni ministerstva sa rozpadáva. Predseda Úradu pre národné a etnické menšiny navrhol, aby sme centrum založili spolu s ostatnými celoštátnymi menšinovými samosprávami. Možno by bolo účinnejšie, veď by bolo riadené nami, národnosťami. Myslím si, že môžeme byť spokojní s tohoročnými výsledkami. V našom Dokumentačnom stredisku pokračujú v digitalizácií rozhlasového archívu. V štádiu prípravy je dohoda s Maďarským rozhlasom. Výskumný ústav vydal počas svojej 14-ročnej existencie 29 publikácií, z toho sedem v tomto roku. Voľačo sa tu pohlo, mali sme sa s čím pochváliť aj v Bratislave. Aj keď vieme, že budúcoročný rozpočet tiež nebude štedrý, zdá sa, že inštitúcie budú mať k dispozícii 440-miliónový rámec. Už sa pripravujeme, plánujeme ich rozpočty, predpokladáme, že ich činnosť bude zabezpečená aj na budúci rok. Neviem, či založíme ďalšiu vlastnú inštitúciu, ale čabiansku školu by sme chceli prevziať.

- Nakoniec hovorme o najchúlostivejšej veci, o pripravovanej modifikácii menšinového a volebného zákona. Novela už bola predložená parlamentu na prvé čítanie, ale v súčasnosti nevieme, čo je s ňou. V týchto dňoch ste rokovali s predsedami celoštátnych menšinových samospráv - na čom ste sa dohodli?

- Novela je veľmi dôležitá aj z hľadiska spomenutého systému našich inštitúcií, veď rozhodne o existencii systému menšinových samospráv v Maďarsku. Ak nedôjde k modifikácii volebných predpisov, tak v r. 2006 sa nebudú môcť konať voľby menšinových samospráv, lebo dnešný právny predpis je v rozpore so súčasne platnou Ústavou MR. Ale veľmi dôležitá je aj tá časť menšinového zákona, ktorá uvádza práva a povinnosti volených zborov. Veď teraz sa tento okruh činnosti značne rozšíril. CSS mala deviatich zamestnancov, teraz ich má priamo alebo sprostredkovane vyše osemdesiat a zodpovedá za vyše štyristo detí. Tomu treba prispôsobiť podmienky práce úradu.

Legislatívne zázemie by vytvorila novela zákona. Na jeseň väčšia opozičná strana Fidesz vyniesla výhrady, ktoré dovtedy nemala, ba ktoré protirečia aj jej vlastným jarným návrhom. Vtedy navrhovala, aby sa parlamentných volieb mohli zúčastniť aj obyvatelia Európskej únie, teraz to kritizuje. Neviem, či je to prejav určitej nepripravenosti, improvizácia, alebo politická hra. Ale štátny tajomník Ministerstva pre mládež, rodinu, sociálne veci a rovnosť šancí MR Attila Mesterházy chce zvolať ďalšie rokovanie, na ktoré pozve aj predsedov celoštátnych samospráv. My sme sa nedávno stretli preto, aby sme prerokovali situáciu vo svetle tohto ohrozenia. Aby sa nestalo, že za nezdar budú zodpovedné menšiny, lebo nedokázali dospieť ku konsenzu. Aj teraz 5-6 menejpočetných menšinových samospráv odmieta listinu voličov. Je veľmi ťažké presvedčiť ľudí, ale teraz už vidíme, že parlament nemal pripravenú žiadnu inú alternatívu. Na prvé čítanie podala vláda novelu 30. marca, ale vzhľadom na blížiacu sa kampaň do európskych volieb sa strany zhodli v tom, že nebudú pokračovať v rozprave. Teraz sa už malo rokovať, ale prišlo do toho nečakané referendum. Údajne najneskôr na jar budúceho roka by mal parlament novelu schváliť. My - predstavitelia celoštátnych samospráv - rokujeme medzi sebou a snažíme sa presvedčiť jeden druhého. Mám dojem, že niektorí nepoznajú návrh zákona. Potom ťažko očakávať, aby presvedčili svojich ľudí. Samozrejme, niektorí majú určité obavy, ktoré nie sú celkom neopodstatnené. Naposledy sme sa rokovania zúčastnili iba siedmi spomedzi trinástich, čo je, bohužiaľ, tiež príznačné. Dohodli sme sa, že neprítomným pošleme list, v ktorom ich informujeme o zasadnutí a poprosíme ich, aby ešte raz prerokovali túto otázku - už v zrkadle toho, čo možno stratiť. Z ich poverenia sa obrátim na predsedu Ústavného súdu. Rokoval som s ombudsmanom Jenő Kaltenbachom, ktorý vlani v septembri predložil Ústavnému súdu návrh, aby sa vyjadril k otázke menšinových volieb v zrkadle ústavných predpisov, podľa ktorých menšiny majú právo zvoliť si svoje samosprávy. To znamená, že voliť majú ony a nie iní, čiže týchto volieb sa nielen ako kandidát, ale ani ako volič nemôže zúčastniť občan, ktorý nepatrí k minoritám. Pravda, ako garanciu vymysleli zatiaľ iba jedinú metódu - zoznam voličov a komisie, ktoré „lustrujú“ voličov.

- Jemu však doteraz Ústavný súd neodpovedal.

- Nie, neodpovedal, ale bolo by veľmi dôležité, keby sa Ústavný súd vyjadril k tejto otázke. To by totiž mali brať do ohľadu aj parlamentné strany. Lebo teraz možno prijmú nejaký kompromisný zákon, ale Ústavný súd by mohol dodatočne vypovedať, že je protiústavný. Chcem sa preto obrátiť na predsedu Ústavného súdu, aby urýchlil tento proces, aby zbor vyjadril svoje stanovisko k pohľadávke ombudsmana.

- Čo si myslíte, keď neodpovedal ombudsmanovi, vám odpovie?

- Neviem, ale budem písať v mene deviatich predsedov celoštátnych menšinových samospráv. Bude to zdvorilostná prosba, predpokladám, že by ju mal rešpektovať.

Eva Patayová Fábiánová