Hejce ● Odhalili pamätník obetiam havárie lietadla

Na vrcholku kopca Borsó nad obcou Hejce na severovýchode Maďarska odhalili pamätník obetiam havárie vojenského lietadla An-24, pri ktorej začiatkom tohto roku zahynulo 42 ľudí, vracajúcich sa z misie KFOR z Kosova.

Dva a pol metra vysoký a zhruba tri tony vážiaci granitový monolit, na ktorom je umiestnená trojjazyčná pamätná tabuľa, nechali postaviť maďarskí lesníci. Monolit priviezli z asi 40 kilometrov vzdialeného lomu. Na pietnom akte sa napriek zime, dažďu a silnému vetru zúčastnilo niekoľko desiatok ľudí. Okrem slovenského ministra obrany Martina Fedora prišli aj predstavitelia slovenskej a maďarskej armády, maďarskej polície, záchranári, lesníci a rodinní príslušníci tragicky zosnulých vojakov. „Konečne tam napísali pravdu. Že nezomreli počas plnenia služobných povinností, ale počas návratu domov,” konštatoval otec jednej z obetí, Jozef Novák. Rastislav Novák by sa bol dožil o niekoľko dní 27 rokov, keby jeho život neukončila doposiaľ neobjasnená havária vojenského lietadla. „Bola to už jeho druhá misia. Prvý raz bol na Cypre. Nikdy sa nebál, že sa mu niečo stane. Bál sa však vždy pred cestou, keď mali niekam letieť tými lietadlami (An-24),” povedal otec. Novákovci boli na kopci Borsó už aj predtým. Magdaléna Gumanická z Dlhého nad Cirochou sem prišla prvý raz. „Chcela som vidieť to miesto, kde môj syn odovzdal dušu Bohu,” povedala matka vojaka so slzami v očiach. Rodiny pozostalých ocenili, že armáda na ich synov, dcéry a manželov nezabudla a že sa rozhodla postaviť im pomník na mieste, kde zomreli. V obci Hejce vyrastie do konca októbra tohto roku ešte jeden monument, pripomínajúci najväčšiu leteckú haváriu v histórii Slovenska. Bude stáť v centre dedinky pri barokovom kaštieli a kostole, na mieste, z ktorého je možné vidieť práve vrchol kopca Borsó. Podľa ministra Fedora sa doteraz podarilo vyzbierať na jeho výstavbu asi štyri milióny korún. Podoba pamätníka bude známa v druhej polovici júna, ministerstvo obrany vypísalo na projekt verejnú súťaž. Jej výsledky by mali byť známe v druhej polovici júna. K havárii lietadla An-24 došlo 19. januára 2006. Na palube stroja bolo 43 vojakov, ktorí sa vracali z misie KFOR z Prištiny do Košíc. Nehodu prežil jediný vojak, nadporučík Martin Farkaš.

Maďarskí lesníci nedajú zabudnúť na naše obete

Jazvu, ktorú 19. januára zanechal nad maďarskou dedinou Hejce vojenský antonov, nezahojil ani čas, nezamaskovala ani bujná zeleň. Vyvrátené a dolámané stromy, spálené kmene, kusy roztaveného kovu z trupu a krídiel lietadla, zvyšky prístrojov a čalúnenia zo sedačiek, obhorené slovenské noviny, kusy roztrhaných káblov, tisícky drobných úlomkov z trosiek lietadla pôsobia rovnako desivo ako pred 134 dňami. Mladá žena v slovenskej uniforme našla medzi lístím aj roztavenú dvojkorunovú mincu... Ľadový vetrisko a neutíchajúci dážď bičovali Borsó, posledný kopec pred košickým letiskom, na ktorom tesne pred pristátím našlo smrť štyridsaťdva slovenských vojakov. „Aj ja som bol v Kosove. Z misie som sa vrátil skôr ako Peter. On ostal dlhšie. A stalo sa, čo sa stalo,” šepká Paľo Krištan. Peter bol jeho dvojča. Na miesto nešťastia prišiel aj s rodičmi prvýkrát. Mama a otec len nemo pozerali na pahýle stromov, medzi ktorými našiel smrť aj ich syn. Stále rozmýšľajú, čo mohlo spôsobiť takú tragédiu. „Človek si myslí jedno, médiá hovoria druhé. A pravdu sa asi nikdy nedozvieme...,” myslí si Paľo. O odhalení pamätného kameňa sa Krištanovci dozvedeli od vojenského duchovného, z ministerstva nedali nikomu nič vedieť. Aj keď podľa zverejnených informácií ministerstvo vyplatilo pozostalým obetí odškodné, rodičia Petra Krištana zatiaľ nedostali ani korunu. Novákovci postavili začiatkom mája na mieste havárie svojmu synovi Rasťovi malý pamätník. Pri kríži obloženom kameňmi horeli sviečky, zdobili ho čerstvé kvety. „O týždeň by mal Rastík dvadsaťsedem rokov... Stále hovoril. Nebojím sa ničoho, len toho starého lietadla. A nakoniec sa mu to stalo osudným,” plače otec ďalšej z obetí. Novákovcom už vyplatilo ministerstvo za smrť syna odškodné. Necelých 40-tisíc. „Život Rastíka žiadne peniaze nevyvážia. Skôr nás mrzí iné. Manželka dostala od bývalého ministra kondolenčný list. Zaželal jej úprimnú sústrasť k úmrtiu manžela...” Medzi pozostalými boli aj rodičia Daniela Gumenického: „Vážim si ľudí, ktorí postavili tento pamätník. Všetci, ktorí rovnako ako náš Danko, tu dali dušu Bohu, si to zaslúžia,” hovorí so slzami v očiach mama vojaka. Pamätník postavili na mieste havárie maďarskí lesníci podľa starej tradície. Tam, kde vyhasne ľudský život, osadia pamätný kameň. A potom sa oň starajú. Minister obrany Martin Fedor na smútočnom obrade povedal, že pamätný kameň by mal pripomínať nielen najväčšiu tragédiu v dejinách slovenskej armády, ale aj odvahu a obetavosť, ktorú slovenskí vojaci preukázali počas mierovej misie KFOR v Kosove, odkiaľ sa vracali. Memoriál v obci Hejce by mali podľa ministra odhaliť v októbri tohto roku. Momentálne prebieha výtvarná súťaž. Uzávierka bude 21. júna. Výstavbu memoriálu bude ministerstvo financovať z verejnej zbierky. Občania na ňu prispeli sumou 1,2 milióna korún, milión poskytla OTP banka, ďalších 330-tisíc predstavuje výťažok z predaja DVD Posledná misia, ktorú pripravila televízia TA 3. Ministerstvo financií prisľúbilo prispieť sumou 1,2 milióna korún.

Nad mŕtvymi budú bdieť lesníci

Nad maďarskou obcou Hejce je pamätník obetiam leteckej havárie, pri ktorej zahynulo 42 slovenských vojakov. Pamätný kameň s bronzovou tabuľou osadili podľa starej tradície maďarskí lesníci. Pomáhali im pri tom dedinčania, ktorí sa tesne po tragédii rozhodli postaviť pomník aj v obci. Takmer sedemtonovú andezitovú skalu doviezli do lesa na kopci Borsó, kde 19. januára An-24 spadol, z vyše 30 kilometrov vzdialeného kameňolomu pri obci Tája. „Považujeme to za svoju povinnosť. Nezáleží na tom, či v lese zomrie drevorubač, poľovník, alebo turista. Keď na jednom mieste zahynie naraz štyridsaťdva ľudí, vojakov, ktorí sa už tešili na svojich príbuzných, tragédia je o to strašnejšia. Verím, že tento kameň nedovolí na nich zabudnúť,” hovorí riaditeľ lesného závodu Észak Erdő János Cserép. Lesníci chcú v okolí vybudovať parčík a osadiť ďalších 42 symbolických kameňov. „Malo by to byť miesto úcty a pokory,” myslí si šéf lesníkov. Veniec k pamätníku položil aj starosta obce Hejce Géza Rohály. Balvan vysoký viac ako dva a pol metra pomáhali vyvliecť na kopec aj ľudia z dediny: „Hore sa ťažko dostane aj terénne auto, nieto ešte auto s takým nákladom. Všelijako sme ho pomocou mechanizmov tlačili, ťahali, ale už je tam. Navždy.“

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=2964