Nočné vyčíňanie ● Demonštrácia sa skončila bez väčších násilností

Maďarská polícia v noci zo stredy na štvrtok zasiahla proti skupine približne osemdesiatich skínov, ktorí sa v Budapešti zúčastnili na masovej demonštrácii.

Pred budovou maďarského parlamentu sa v stredu večer zhromaždilo viac ako 10 tisíc demonštrantov, aby už tretiu noc požadovali rezignáciu premiéra. Protestujúci ľudia sa začali rozchádzať okolo jedenástej večer, ale krátko potom polícia zasiahla proti tým, ktorí sa snažili vyvolať násilné činy. Podľa reportéra tlačovej agentúry AFP niekoľkí militantne naladení ľudia vyzývali účastníkov demonštrácie, aby sa presunuli od budovy parlamentu na námestie Oktogon, kde bolo menej policajtov. Nikto ich však nenasledoval. Súkromná maďarská televízna stanica Hír naživo odvysielala ako množstvo policajtov od demonštrácie oddelilo skupinu približne osemdesiatich skínov a niekoľkých zatkli. Polícia uzavrela dve hlavné ulice aj menšie uličky vedúce k námestiu Oktogon približne dva kilometre od Kossuthovho námestia, ktoré je pri budove maďarského parlamentu. Silná policajná prítomnosť v stredu večer mala za úlohu zastaviť také násilností, k akým došlo v pondelok a utorok, kedy bolo vyše 200 ľudí zranených a 137 zatknutých. Vo štvrtok okolo pol druhej ráno bolo Kossuthovo námestie už takmer úplne prázdne.

Polícia počas demonštrácie zasiahla proti skínom

Maďarská polícia v noci zo stredy na štvrtok prenasledovala skupinu približne osemdesiatich skínov, ktorí sa v Budapešti zúčastnili na masovej demonštrácii žiadajúcej odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsánya. Množstvo príslušníkov polície skupinu skínov oddelilo od prevažne pokojnej demonštrácie a niekoľkých zatkli. Policajnú akciu naživo odvysielala súkromná maďarská televízna stanica Hír. Pred budovou maďarského parlamentu sa v stredu večer zhromaždilo viac ako 10 tisíc demonštrantov, aby už tretiu noc požadovali rezignáciu premiéra. Poriadková polícia vybavená štítmi, helmami, nepriestrelnými vestami a plynovými maskami vytvorila bezpečnostný kordón okolo parlamentu. Dav požadoval premiérovu rezignáciu a niektorí ľudia mávali štátnymi vlajkami Maďarska ale tiež červenobielymi vlajkami pronacistického maďarského režimu z obdobia druhej svetovej vojny. Rečníci ostro kritizovali premiéra Gyurcsánya, ktorý v nedeľu priznal, že krajine klamal o stave hospodárstva, aby zvíťazil v aprílových voľbách. Na demonštrácii však nedošlo k násilnostiam ako v pondelok a utorok v noci, kedy bolo pri zrážkach s políciou viac ako 200 ľudí zranených a takmer 100 zatknutých.

Polícia v Budapešti opäť zasahovala slzným plynom

Slzným plynom zasiahla maďarská polícia proti demonštrantom, ktorí sa v noci nadnes zhromaždili v Budapešti a opätovne požadovali odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsánya a jeho kabinetu. Maďarskej polícii sa dnes nadránom podarilo zvládnuť pouličné nepokoje v Budapešti a rozohnať davy demonštrantov, ktorí požadovali rezignáciu premiéra Ferenca Gyurcsánya a jeho kabinetu. Podľa informácií lekárov zatiaľ ošetrili 12 zranených demonštrantov. Traja z nich utrpeli vážnejšie zranenia. Polícia zadržala bližšie neurčený počet osôb. V stredu večer sa na Kossuthovom námestí zhromaždilo okolo 10.000 ľudí, demonštrácia tu však prebehla pokojne a postupne sa dav začal rozchádzať. Polícia zasiahla proti výtržníkom, ktorí prevracali odpadkové kontajnery a hádzali do policajtov kamene a fľaše, novým typom slzného plynu, informovala tlačová agentúra MTI a spravodajská televízia Hír TV. Slzný plyn zasiahol aj novinárov, ktorých bolo v niektorých častiach maďarskej metropoly viac ako samotných demonštrantov. V porovnaní s uplynulými dňami prebehli dnešné demonštrácie v Budapešti pokojnejšie. Počas zrážok medzi políciou a demonštrantami utrpelo od pondelka zranenia okolo 200 ľudí, kým približne rovnaký počet osôb zadržali.

Prežili sme vojnu v uliciach Budapešti

Oči nezadržateľne slzia, hlava sa krúti a v nose cítiť štipľavý zápach. Nad hlavami nám lietajú dlažobné kocky, ktoré dopadajú len niekoľko metrov od nás. O krátku chvíľu sa na scéne objavuje aj vodné delo. V rozvášnenej Budapešti sme spolu s 20-tisíc demonštrantmi strávili noc plnú nepokojov a drancovania... Pred majestátnou budovou parlamentu sa od utorka rána zbierajú demonštranti, požadujúci odstúpenie premiéra Ferenca Gyurcsányho. Večer ich počet dosahuje číslo 20 000. Známe tváre maďarskej politiky sa však od demonštrantov dištancujú. Namiesto nich pred dav vystupujú „obyčajní Maďari“, ktorí emotívnymi príhovormi burcujú dav ku skandovaniu. Podvečer sa dostáva k slovu aj u nás známy aktivista László Torockai, vodca nacionalistického hnutia 64 žúp, ktorého prednedávnom vyhostili zo Slovenska. „Potrebujeme ľudí, ktorí za vás povedú rokovania s vládou. Ste za to, aby sme to boli my?“ pýta sa davu. Ten jednohlasne súhlasí. Tesne pred polnocou sa dav začína rozchádzať, rodiny a starší idú domov. V zástupe však začínajú kolovať informácie, že na programe sú ďalšie nočné nepokoje. Do úvahy prichádza budova rozhlasu a stranícka centrála vládnych socialistov. Tvrdé jadro demonštrantov, tvorené okrem futbalových chuligánov a prívržencov extrémnej pravice aj ľavicovými anarchistami, si vyberá stranícku centrálu. Na uliciach sa k násilníkom vyzbrojeným dlažobnými kockami a palicami pridáva stále viac zvedavcov a nespokojencov s mobilmi a fotoaparátmi a s chuťou zanadávať si na vládu a políciu. Polícia je však na rozdiel od predchádzajúcej noci pripravená a uzatvára kritické námestie. Na demonštrantov už čaká kordón ťažkoodencov a policajtov na koňoch, odhodlaných na pokyn premiéra dav rozprášiť. Po slovných provokáciách prichádzajú na rad aj dlažobné kocky, vzduchom lietajú smetiaky, demonštranti na policajtov tlačia kontajnery, rozbíjajú výklady okolitých obchodov a sklá nešťastne zaparkovaných áut. Vo vzduchu cítiť napätie a vzápätí prichádza protiútok polície. Pomocou slzotvorného plynu vytláča polícia rozvášnený dav smerom od námestia. Pri každom manévri utekáme spolu s ním do vedľajších uličiek, nie vždy si však vyberáme tú správnu. Keď traja podpália policajnú octaviu, na scénu prichádzajú policajti na koňoch a vodné delo. Demonštranti napokon proti presile nestačia a utekajú kade ľahšie. Výsledok: 60 zranených a sto zatknutých. Sme radi, že odchádzame. Budapeštianske ulice sa topia v črepinách, kameňoch a odpadkoch. Vzduchom lietajú vyhrážky: Zajtra zase!

O Budapešť sa bojuje v noci

Je to ako prírodná pohroma. Z mora demonštrantov pred maďarským parlamentom sa vyčlení tenký prúd mladých ľudí. Je večer, trištvrte na jedenásť. Tretia bezsenná noc Budapešti sa iba začína. „Ide sa!” Kam? Zadný voj to nevie. „Asi k rozhlasu,” krčí plecami muž s maďarskou vlajkou, ktorý sa k pochodujúcim pridáva na Ulici Bajcsy Zsilinsky. Dav obteká protiidúce autá, niektorí vyliezajú na kandelábre a strhávajú predvolebné plagáty. Vodička jedného z áut bezmocne plače, keď jej okoloidúci búchajú po prednom skle. Iné autá trúbia na znak podpory a dav im tlieska. Budova rozhlasu je ako pevnosť. Polícia pritvrdila po tom, čo v noci na utorok prehrala bitku o televíziu. Chvíľkové obliehanie rozhlasu je len nevinnou predohrou. Krátko po polnoci sa začína skutočná dráma. Rečník pred parlamentom oznamuje, že pred sídlom socialistov sa schádzajú ľudia. „Neubližujme im. Aj socialisti sú naši bratia, zblúdilí bratia. Aj oni sú Maďari,” vyzýva na zdržanlivosť. V tom čase je už epicentrum na Námestí republiky, asi tri kilometre od parlamentu. Tí, ktorísi dnes v noci chcú udrieť, sú už tam. Kordón ťažkoodencov skrytý za štítmi vyčkáva. Kone jazdnej polície nepokojne odfrkujú. „Prineste mletú papriku, sútu na koňoch,” vykrikuje podnapitý muž. Vo vzduchu visí napätie. Policajti zatiaľ nerobia chyby. Bleskurýchlo preskupujú rojnicu, živý múr zo 120 chlapov vyzerá nepreniknuteľne. Demonštranti naberajú odvahu. Smerom k polícii lietajú len nadávky. O chvíľu aj prvá fľaša. Dav sa posúva bližšie k sídlu socialistov. Vzduchom presvištia prvé granáty so slzotvorným plynom. „Nasliňte si poriadne vreckovky, plyn sa vo vode rozpúšťa,” hovorí skupinke slovenských novinárov bývalý profesionálny vojak špeciálnych jednotiek Tibor. „Hlavne pokoj, keď sa rozbehnú, stojte pri stene,” hovorí svojim chránencom. „Neublížte im, sú od novín,” prehodí smerom k policajtom. Niektorých z nich pozná z čias, keď im robil výsadkársky výcvik. Po plynovom útoku sa dav rýchlo preskupuje. Prichádza ďalší úder. Zovretý šík jazdcov prechádza priamo stredom protivníkov, ľudia utekajú na všetky strany. O chvíľu sa zhŕknu na inej ulici. V jej strede horí kontajner. Obyvateľka náprotivného domu má hysterický záchvat a spod brány vyháňa ľudí, hľadajúcich útočisko. „Zmiznite odtiaľto, tu sa nedá žiť, plyn cítime aj v bytoch,” vrieska. Ulica sa medzitým mení na ozajstné bojisko. Výtržníci rozoberajú múry a kamene hádžu do policajtov. Za obeť padajú i dopravné značky. Hlavný front sa medzitým formuje o dva bloky ďalej na Námestí Blaha Lujza. Na jednej z najrušnejších križovatiek mesta súv presile výtržníci. Zatiaľ čo v priľahlých uličkách útoky striedajú chvíle pokoja, tu, zo päťdesiat metrov od obchodného domu Corvin, sa bojuje stále. Policajtom nepomáhajú ani vodné delá. Z oparu slzotvorného plynu na nich bez prestávky lietajú kamene, fľaše, tehly, kusy dreva a omietky z okolostojacich budov. Rozdivočená mládež rozoberá i štvorposchodové lešenie - odspodu. Masa policajtov sa napokon do rytmu obuškov udierajúcich na štíty dáva do pohybu. Strážcovia zákona už nerozlišujú medzi útočníkmi a zvedavcami. Anglicky hovoriacemu novinárovi jedna rana obuškom pristane na uchu, druhá mu z ruky vyráža mobil a tretia ho posiela k zemi. Policajti sa nezastavujú, cestu si prerážajú údermi. Na prilby im stále dopadá improvizovaná munícia ustupujúceho davu. „Je tu zranený muž,” upozorňujeme policajtov na ležiaceho chlapa s rozbitou hlavou. „Dobre,” policajt len myká plecom a ide ďalej. Sanitky nemajú šancu dostať sa k frontovej línii. Boje pomaly utíchajú, dav výtržníkov sa zmenšuje. Je pol tretej. Čoraz častejšie vidno zmietajúcich sa útočníkov v rukách polície. O pol štvrtej sú ulice plné trosiek a unavených policajtov. Dve čašníčky a vrchný si z vchodu Admiral Clubu obzerajú dielo skazy. „Celý večer to lietalo pred našimi očami. Raz tam, raz na druhú stranu,” hovorí jedna z mladých žien. „Vnútri sa nedá po slzáku dýchať. Nemali sme dnes ani otvárať, aj tak sme nezarobili ani forint,” sťažuje sa. Všetci traja sa zhodujú, že s tou anarchiou treba skoncovať. „Stačilo by, keby tá ploštica odstúpila. Nech tiahne do Ruska,” hovorí na adresu premiéra Ferenca Gyurcsánya blondínka v čašníckej rovnošate. „Nesmie ustúpiť tým vagabundom,” namieta unaveno jej tmavovlasá kolegyňa. „Nech tých šialencov zastavia tí, čo ich poslali do ulíc.” Unavení sú aj policajti. Od vyčerpania majú zvesené plecia, štíty vlečú takmer po zemi. Adrenalín však ešte neustúpil. „Chodník je vám úzky?” podráždene zdvíhajú hlas na zahraničných novinárov, stojacich na ceste. „Fotili ste, ako bijeme demonštrantov, čo?! Kde ste boli, keď pri televízii tĺkli policajtov? Sto kamarátov máme v nemocnici,” znechutene dodáva jeden z nich.

Gyurcsány stratil trpezlivosť, polícia udrela

Maďarský premiér ukazuje pevnú ruku. V súboji s demonštrantmi nemieni ustúpiť ani o krok. Naopak, prechádza do protiútoku. Polícia už v boji proti výtržníkom pritvrdila. „S narušiteľmi poriadku nebudeme mať žiadnu trpezlivosť,” vyhlásil premiér Ferenc Gyurcsány po ďalšej noci pouličných bojov. „Musíme proti nim čo najrozhodnejšie zakročiť.” Razantnejší postup polície sa odrazil aj na bilancii tretej bezsennej budapeštianskej noci. Kým noc predtým utrpelo zranenia 150 ľudí, z toho vyše sto policajtov, a zatknúť sa podarilo len osem výtržníkov, v stredu strážcovia poriadku obrátili skóre vo svoj prospech. Zo sedemdesiatich zranených tvorili policajti len tretinu, za mrežami skončilo až vyše sto výtržníkov. Pokojne sa Budapešť pravdepodobne nevyspí ešte ďalších niekoľko nocí, predpovedá politológ Zoltán Kiszelly. „Polícia je však už lepšie pripravená a násilnosti budú postupne ustupovať,” povedal pre Pravdu. V noci nadnes sa vedenie Maďarského rozhlasu pre istotu rozhodlo opevniť svoju budovu. „Urobíme všetko pre to, aby sme nedopadli ako televízia,” vyhlásil šéf rozhlasu György Such. Zamestnancov poslal domov už večer o siedmej, za zabarikádovanými vchodmi zostal iba vysielací personál. Polícia navyše uzavrela prístupové cesty. Politológ Kiszelly predpokladá, že i keď násilných incidentov ubudne, politická kríza sa bude vliecť prinajmenšom do októbrových komunálnych volieb. „Pokojné demonštrácie dovtedy určite budú pokračovať. A ak vládnuci socialisti v nich utrpia drvivú porážku, tlak na nich sa ešte vystupňuje a nie je vylúčené, že v tom prípade by Gyurcsánya obetovali.” Demonštranti večer znova zapĺňali námestie pre parlamentom. Nebúri sa však len Budapešť. Veľké demonštrácie za odstúpenie premiéra hlásia aj Miškovec, Segedín, Pécs, Kaposvár, Kecskemét, Zalaegerszeg a Nagykanizsa. Gyurcsányovi včera ubudla aspoň jedna z vrások. Študenti totiž odvolali svoje nadnes ohlásené zhromaždenie, na ktorom chceli protestovať proti zavedeniu školného na vysokých školách. Socialisti však majú naďalej veľké obavy z masového zhromaždenia, ktoré opozičný Fidesz zvolal do Budapešti na sobotu. „Sfúknite zápalku, ktorú máte v rukách a odtrúbte sobotňajšiu demonštráciu,” odkázal Fideszu predseda socialistov István Hiller. Aj minister spravodlivosti a polície stranu expremiéra Viktora Orbána upozornil, že zvolaním státisícov odporcov vlády sa zahráva s ohňom. „Ten, kto ľudí vytiahne do ulíc, ich z nich musí vedieť aj dostať domov,” citoval minister József Petrétei starý Orbánov výrok.

Orbán si verí

Výzvy na zodpovednosť a zabezpečenie triezvosti dominovali dnes v Budapešti po druhej búrlivej noci nepokojov. Vládni politici vyvíjajú nátlak na opozičný Fidesz, aby odvolal svoj masový míting ohlásený na sobotu v súvislosti s komunálnymi voľbami, ktoré budú o desať dní. Viktor Orbán to však odmietol a naopak, za potrebné označil výmenu vlády. Traja najvyšší predstavitelia krajiny - prezident, predsedníčka parlamentu a premiér vydali spoločnú výzvu k organizátorom masových podujatí - oni musia zvážiť, či sú schopní zabezpečiť pokojný priebeh akcií a udržať ich v medziach zákona. Ďalšie výzvy vydali vládne strany, socialisti a liberáli, ale aj osobne primátor Budapešti Gábor Demszky a premiér Ferenc Gyurcsány - tieto sú nesmerované na opozičný Fidesz a na jeho predsedu Viktora Orbána. Dôrazne ho žiadajú, aby sobotňajší míting s očakávaným silným protivládnym zameraním a s plánovanou stotisícovou účasťou odvolal, pretože jestvuje možnosť, že akciu zneužijú nezodpovedné, extrémne živly. Fidesz však odpovedal, že je schopný zaistiť bezpečnosť a regulárnosť svojej akcie. Premiér Gyurcsány už po zasadaní vlády naznačil, že za vývoj situácie viní do istej miery aj Orbána. „S poľutovaním musím konštatovať, že politici, ktorí jednoznačným dištancovaním sa od násilia mohli zastaviť nepokoje a z ulíc ľudí odvolať, títo politici, bohužiaľ, nevydali v tomto zmysle potrebné vyhlásenie.“ Premiér narážal na šéfa Fideszu, ktorý dnes podvečer aj odpovedal: opätovne spochybnil legitímnosť maďarskej vlády a naznačil, že po komunálnych voľbách bude zrejme potrebné vytvoriť vládu z odborníkov. Orbán označil nastávajúce voľby za akési ľudové hlasovanie, v ktorom ľudia môžu zrušiť dôveru voči vláde. Demonštrácia pred parlamentom pokračovala počas celého dňa s premenlivým počtom účastníkov, avšak podľa skúseností z posledných dní niekoľkotisícový dav sa zvykne zísť na večer... Aj včera sa rozhodli skupiny demonštrantov až na tomto mieste, kam sa vyberú v noci. Dnes sa rozšírili správy, že by to mal byť opäť Maďarský rozhlas, kde už chystajú preventívne opatrenia. Minulú noc však polícia pri sídle rádia situáciu zvládla.

Nočná Budapešť

V Budapešti bola situácia dnes večer napätá - počet demonštrantov pred parlamentom narástol na niekoľkotisícový, zatiaľ však nikto nevie, či sa chystajú nočné útoky na rôzne budovy. Na desaťtisíc možno odhadovať počet demonštrantov pred parlamentom, dnes je tam aj viac policajtov, ako po minulé dni, keď sa veľké skupiny vybrali na rôzne miesta v Budapešti a vyvolávali nepokoje. Na Kossuthovom námestí je pokoj, dav počúva rečníkov, medzi ktorými sa objavil aj jeden z parlamentných poslancov opozičného Fideszu a takisto označil Gyurcányovu vládu za „odpísanú“. V podstate v minulom čase hovoril o vláde aj predseda Fideszu Viktor Orbán v rozhovore pre Hír TV, ktorý ako jediný vysielal v noci z pondelka na utorok obliehanie Maďarskej televízie. Rozhovor však prerušili, obrazovka stmavla, pretože polícia vyprázdnila budovu Hír TV pre bombový poplach, ktorý sa po pol hodine ukázal byť planý. Pyrotechnici však mohli ísť rovno k budove Maďarskej televízie, kde takisto vyhlásili bombový poplach. K napätiu prispieva aj to, že nikto nevie o možných miestach nočných nepokojov, po meste kolujú iba rôzne neoverené správy. Z Maďarského rozhlasu však už o devätnástej hodine poslali domov každého, kto sa nezúčastňuje na vysielaní. Išlo o preventívne opatrenie šéfa verejnoprávneho rádia, okolo ktorého sú inak umiestnené silné policajné jednotky. Rovnako v blízkosti sídla Socialistickej strany. Informácie sa šíria aj o možnom útoku na liberálne Klubrádió a na redakciu ľavicového denníka Népszabadság. Vzrušenie spôsobil minister spravodlivosti a polície József Petrétei, ktorý vo večernej rozhlasovej relácii nevylúčil možnosť vyhlásenia zákazu vychádzania. Vzápätí však hovorkyňa vlády vydala komuniké, podľa ktorého minister o zákaze vychádzania hovoril iba ako o principiálnej možnosti, a vláda vôbec nepovažuje za odôvodnené nariadenie takéhoto kroku.

Radikáli si myslia, že teraz robia revolúciu

Demonštrácie za odchod sociálne liberálnej vlády premiéra Ferenca Gyurcsánya majú trvať až do pádu vlády. Tvrdia to hovorcovia davu na námestí pred budapeštianskym parlamentom. Včera však už bola demonštrácia veľmi rozpačitá, evidentne jej chýbal vodca. To však nie je iba problém demonštrantov, ale celej maďarskej pravice, ktorá sa stáva chrbticou demonštrácií a chýba jej silná strana alebo vodcovská osobnosť. Posledným takýmto široko uznávaným vodcom bol spisovateľ István Csurka, jeho Strana maďarskej spravodlivosti a života však ešte v roku 2002 vypadla z parlamentu a dnes už nikoho nezaujíma. V utorok vznikol na riadenie demonštrácií Maďarský národný výbor 2006. Legitimitu mu vraj dal dav na námestí, ktorý ho podľa organizátorov odhlasoval. Organizovanie demonštrácií sa prejavuje tým, že na pódium už nepustia kohokoľvek, ale rečníkov vyberajú. Podľa člena výboru Tamása Molnára prebieha v Maďarsku ľudové povstanie, ktorého cieľom je vyhlásiť štvrtú Maďarskú republiku. Alternatívou k parlamentnej diktatúre majú byť mimoparlamentné sily, tvrdil na včerajšej tlačovke pred parlamentom. Demonštrantov označil za priamych dedičov hrdinov z roku 1956 a pochválil ich, že dobyli maďarskú Bastillu, lživú verejnoprávnu televíziu. Molnár bol donedávna podpredsedom krajne pravicovej strany Jobbik, ktorá sa v aprílových voľbách nedostala do parlamentu. Najznámejšou členkou výboru je Mária Witnerová, ktorú za účasť v revolúcii v roku 1956 odsúdili na smrť a trinásť rokov strávila vo väzení. Dnes je poslankyňou za Fidesz. Odmieta, aby ju spájali s výtržníkmi z televízie, ktorých nazvala provokatérmi socialistov. O rovnakých ľudoch ešte v utorok tvrdila, že bufet televízie nevyrabovali, ako informovali znepriatelené médiá, ale že tam riadne platili. Jedným zo štyroch členov výboru je aj predseda mládežníckeho hnutia 64 žúp László Toroczkai, ktorý v pondelok v noci privolal dav k televízii. Dnes popiera, že by sa na útoku zúčastnil. Výbor zriadil aj Národný okrúhly stôl. Jeho členom sa podľa základnej listiny môže stať každá organizácia, ktorá chce konať pre vlasť, požaduje zmenu vlády a uznáva princíp suverenity ľudu, ktorý stojí v protiklade k zastupiteľskej demokracii. Problémom Toroczkaia a spol. je, že sú to síce figúrky schopné na čas zaujať kamery, okrem pomerne zmätených názorov však majú slabú autoritu a sú rozhádaní aj medzi sebou. Zjednotiť krajnú pravicu zatiaľ nedokáže nikto z nich. Susedné štáty navyše ruší, že agenda týchto hnutí je výrazne nacionalistická. Neuznávajú napríklad trianonskú mierovú zmluvu, ktorá stanovila rozpad historického Uhorska. Jedným z prítomných na tlačovke výboru bol napríklad predseda Svetového zväzu Maďarov Miklós Patrubány, ktorý sa stal známym iniciovaním neúspešného referenda o dvojakom občianstve v roku 2004.

Hír TV musela kvôli bombovému poplachu prerušiť vysielanie

Maďarská spravodajská televízia Hír TV prerušila dnes večer vysielanie kvôli bližšie nešpecifikovanému bombovému poplachu. Stalo sa tak iba krátko pred tým, ako sa hosťom elektronického média mal stať líder opozičnej strany FIDESZ-Maďarský občiansky zväz, expremiér Viktor Orbán. Polícia následne vyprázdnila celý objekt, ktorý zrejme prehľadajú alarmovaní pyrotechnici. Televízia vysiela momentálne iba svetlý oznam na čiernom základe s logom, v ktorom informuje, že polícia vyprázdnila kvôli bombovému poplachu budovu Hír TV a že po ukončení zákroku bude pokračovať vo vysielaní. Hír TV čelí v Maďarsku kritike časti spoločnosti po tom, čo jej reportér v istej pasáži priameho prenosu z obliehania a útoku na sídlo verejnoprávnej televízie v noci na utorok vyjadril poľutovanie nad tým, že sa policajti nepostavili na stranu násilníkov, ktorých miestami nazýval mladými revolucionármi. Premiér Ferenc Gyurcsány a neskôr aj vedenie liberálneho Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) oznámili, že pre Hír TV až do ospravedlnenia sa média maďarskej spoločnosti neposkytnú žiadne rozhovory, ani vyjadrenia. Pochybnosti o obsahu a úrovni prenosu, ktorého signál prevzali v noci aj svetové spravodajské televízie, vrátane BBC World a CNN, vyjadril aj prezident Celoštátneho zväzu maďarských novinárov (MÚOSZ), najväčšej profesijnej žurnalistickej organizácie krajiny Pál Eötvös, bývalý šéfredaktor denníka Népszabadság. Prezident verejnoprávnej Maďarskej televízie Zoltán Rudi vykázal v utorok z budovy štáb Hír TV a vyjadril svoje pohŕdanie nad jej predpojatým spôsobom informovania. Vedenie Hír TV všetky obvinenia a kritiku jednoznačne odmietlo. Medzičasom sa obhajoby Hír TV ujali nielen niektoré ďalšie profesijné organizácie, ale aj vedúca politická sila opozície FIDESZ. Maďarské Celoštátne grémium pre rozhlas a televíziu informovalo dnes o tom, že nariadilo preskúmať informácie médií o nočných udalostiach pred sídlom Maďarskej televízie.

Aj vo verejnoprávnej televízii sa musia vyrovnať s bombovým poplachom

Aj sídlo verejnoprávnej Maďarskej televízie (MTV) bolo dnes večer dejiskom bombového poplachu. Prvý z poplachov zažili iba pred necelými dvoma hodinami zamestnanci súkromnej spravodajskej televízie Hír TV, blízkej opozícii, ktorá medzičasom obnovila svoje vysielanie. Pri prehliadke jej sídla sa nenašla žiadna nálož, ani iné podozrivé zariadenie. Za poplachom v MTV bol anonymný telefonát neznámeho muža, ktorý na bezplatné číslo hasičov oznámil, že o polnoci vyhodí budovu verejnoprávneho elektronického média do vzduchu, informovali policajné zdroje. Vedenie televízie podniklo nevyhnutné kroky a nariadilo čiastočné vyprázdnenie objektu. MTV však vysielanie neprerušila. Práve sídlo verejnoprávnej MTV bolo v noci na utorok terčom útoku násilníkov, ktorí sa nakoniec na krátky čas zmocnili objektu a zanechali v jeho okolí i interiéri značné škody.

Maďarskí europoslanci z EĽS sú pobúrení reakciou šéfa európskych socialistov

Maďarskí členovia Európskeho parlamentu z Európskej ľudovej strany (EĽS-ED) dnes zaslali otvorený list predsedovi Strany európskych socialistov (SES) Poulovi Nyrupovi Rasmussenovi, v ktorom vyjadrujú údiv nad tým, že obhajuje maďarského premiéra Ferenca Gyurcsánya. Rasmussen v utorok vyzval šéfa maďarského kabinetu, aby ignoroval výzvy pravice na rezignáciu a vyjadril mu podporu ako „najlepšej osobe pre realizáciu maďarských reforiem”. „Maďarsko potrebuje reformy a zmena je vždy bolestivá. Ferenc Gyurcsány je najlepšou osobou na ich uskutočnenie. Viem, že sa môžem naňho spoľahnúť v tom, že urobí reformy, z ktorých budú profitovať všetci maďarskí občania, a ktoré dovedú Maďarsko do novej éry s vysokou zamestnanosťou a slušnou životnou úrovňou pre každého. Posledné, čo Maďarsko teraz potrebuje, je pravicová vláda, ktorá robí takzvané reformy zahŕňajúce poskytovanie peňazí bohatým a likvidujúce sociálnu ochranu chudobných,” uvádza sa vo vyhlásení Rasmussena, ktoré vyvolalo pobúrenie maďarských europoslancov z EĽS. Tí mu preto dnes pripomenuli, že Gyurcsány bol odhalený prostredníctvom nahrávky, keď hovoril celej svoje parlamentnej skupine tesne po voľbách, že on a jeho vláda klamali verejnosť. „Zjavne sme klamali počas uplynulého roka a pol - dvoch rokov. Bolo úplne jasné, že to, čo sme hovorili, nebola pravda. Osemnásť mesiacov som sa musel tváriť, že vládneme. Namiesto toho sme klamali ráno, na obed i v noci,” citujú maďarskí europoslanci z radov ľudovcov vyhlásenie svojho premiéra. Zdôrazňujú pritom, že takýto postoj a cynizmus obsiahnutý v slovách šéfa maďarského kabinetu je neprijateľný pre demokratického politika. „Mylný zmysel pre solidaritu s maďarskými socialistami by vám nemal zakrývať najzákladnejšie princípy demokracie. Politika nesmie byť založená na systematickom klamstve. Nechce sa nám veriť, že vy a vaša strana zdieľate cynické názory Gyurcsánya,” uvádzajú maďarskí členovia európskeho zákonodarného zboru za EĽS, ktorí súčasne žiadajú Rasmussena, aby stiahol svoje utorkové vyhlásenie a prestal podporovať „zdiskreditovaného politika”.

Dementovali úvahy o zavedení zákazu vychádzania

Dementi úvah o prípadnom zavedení zákazu vychádzania maďarskou vládou zverejnila dnes v Budapešti hovorkyňa vlády Emese Danksová v mene premiéra Ferenca Gyurcsánya a jeho kabinetu. Minister spravodlivosti a vnútra József Petrétei, ktorý dnes v rozhlasovej relácii Hattér (Pozadie) vyhlásil, že treba zvážiť zavedenie zákazu vychádzania alebo iné prostriedky, ktorými by sa zabránilo nočným výtržnostiam, o tom podľa komuniké hovorkyne hovoril iba ako o teoretickej možnosti. Maďarská vláda nemá v úmysle urobiť tento krok, ktorý si situácia nevyžaduje, zdôraznila hovorkyňa.

Minister vnútra: Treba zvážiť zavedenie zákazu vychádzania

Maďarský minister spravodlivosti a vnútra József Petrétei dnes vyhlásil, že treba zvážiť zavedenie zákazu vychádzania alebo iné prostriedky, ktorými by sa zabránilo nočným výtržnostiam. Uviedol to v relácii verejnoprávneho rozhlasu Háttér (Pozadie). Podľa jeho slov môže tento proces skončiť všelijako. Ústava adekvátne upravuje, čo prichádza do úvahy. Tieto možnosti treba preskúmať vtedy, ak nedôjde v procesoch registrovaných v súčasnosti k zmene. Z jeho slov vyplynulo, že situácia je priebežne predmetom analýz, na základe ktorých budú prijaté potrebné opatrenia. O konkrétnych krokoch treba rozhodnúť vtedy, keď si to situácia vyžiada, dodal maďarský minister spravodlivosti a vnútra. Legislatíva Maďarskej republiky, konkrétne zákon o vojakoch a maďarskej armáde z roku 2004 upravuje zákaz vychádzania v kapitole mimoriadnych opatrení. V prvom odseku 166. paragrafu spomínaného zákona sa hovorí, že takýto zákaz môže obmedziť pohyb obyvateľstva po uliciach alebo pobyt občanov na verejných priestranstvách. Samotný zákaz, ako aj čas, v ktorom bude platiť, je potrebné oznámiť prostredníctvom elektronických a printových médií, či v danom regióne inou obvyklou formou. V prvom odseku 167. paragrafu spomínanej legislatívnej normy precízne formuluje predpoklady usporiadania verejných podujatí, mítingov a poukazuje aj na fakt, že príslušné veliteľstvo polície môže žiadosť o usporiadanie takýchto akcií zamietnuť s odvolaním sa na záujmy ochrany bez ďalšieho zdôvodnenia. V Maďarsku vyvoláva v súčasnosti nielen obavy koaličných strán na sobotu naplánovaný míting najsilnejšej opozičnej strany FIDESZ, ktorá túto akciu napriek výbušnej vnútropolitickej situácii v krajine nemieni zrušiť.

Demonštrácie sú populárnou formou spoločenského boja

Belehrad, Kyjev, Paríž, Mexico city, Budapešť. Hlavné námestia a ulice v týchto mestách na istý čas ovládol dav a vynucoval si zmeny. Demonštrácie a pouličné nepokoje sa stávajú čoraz populárnejšou formou politického a spoločenského boja na celom svete. Je za týmto trendom, ktorý začína byť čoraz nápadnejší, globalizácia? „Určite,” myslí si politológ Jiří Pehe. „Demonštranti sa navzájom pouličnými akciami ovplyvňujú a inšpirujú.” Ide o úplne iný druh demonštrácií a povstaní, aké zažila východná a stredná Európa na sklonku osemdesiatych rokov minulého storočia. Je to predovšetkým boj o moc a niekedy ho sprevádza aj občiansky postoj časti verejnosti. Tak to bolo v Srbsku v roku 2000, keď padal režim Slobodana Miloševiča, alebo aj na Ukrajine v roku 2004 po zmanipulovaných prezidentských voľbách, ktoré priniesli oranžovú revolúciu. V prípade revoltujúcich okrajových štvrtí Paríža, obývaných zväčša prisťahovalcami, išlo vlani o výbuch dlho nazbieranej frustrácie a zlosti. V takýchto situáciách sa rýchlo pridávajú k ničeniu či rozkrádaniu chuligáni a skupiny, často s kriminálnym pozadím. To spája parížske protesty s budapeštianskymi. V Maďarsku patrí ulica ako miesto politického boja k miestnemu koloritu už roky. Gyurcsány aj Orbán dokážu bez problémov pritiahnuť na mítingy desaťtisíce ľudí. Novinkou sú len vandali. Radikálne akcie verejnosti sú podľa Peheho aj reakciou na moderné médiá. Tie sú dnes pestrofarebné a informačne také nasýtené, že väčšiu pozornosť už vzbudí len záber zničeného obchodu či horiaceho auta. „Sme civilizáciou obrazu, len takéto udalosti dnes obletia svet,” hovorí Pehe. Radikálni aktivisti a politici už neveria tradičným demokratickým spôsobom protestu, ako sú petície, výzvy. Sú neúčinné a zapadnú. Líder ľavice v Mexiku Lopéz Obrador sa tak rozhodol okupovať centrálne námestie v hlavnom meste a zvoláva tam už viac než dva mesiac stotisícové protesty, pretože odmieta priznať porážku v prezidentských voľbách. Tú už potvrdili všetky inštitúcie. Obradorov príklad ukazuje, že ani oddaný a vytrvalý dav fanúšikov nie je zárukou, že si protestujúca skupina vynúti požadované zmeny. Vo funkčných demokraciách sú násilné protesty skôr ventilom pre nespokojných ako nástrojom zmien.

Na Slovensku nechcú komentovať politický vývoj v Maďarsku

Predstavitelia politických strán na Slovensku zdržanlivo reagujú na nepokoje v Maďarsku, ktoré vyvolali výroky premiéra Ferenca Gyurcsánya o tom, že klamal o stave ekonomiky pred parlamentnými voľbami. Líder SMK Béla Bugár nechce zasahovať do vnútorných problémov maďarskej politiky. „Každý politik si musí rozmyslieť, čo sľubuje. Ak potom robí niečo iné, občania na to prídu, lebo nie sú padnutí na hlavu,” poznamenal. Europoslankyni za Smer Monike Beňovej je sympatické, že sa Gyurcsány úprimne priznal, inou vecou je etická rovina jeho konania a skutočnosť, či má právo ďalej vládnuť. Beňová chápe, že maďarský premiér možno hľadal svojimi výrokmi politickú podporu pre nevyhnutné opatrenia v ekonomike, použil však pritom silné vyjadrenia. Podpredseda HZDS Milan Urbáni len stroho podotkol, že jeho strana sa nemieša do vnútorných záležitostí Maďarska. Podpredseda SDKÚ Milan Hort sa vyjadril podobne. Dodal, že „odďaľovanie reforiem či nebodaj ich následná deštrukcia prináša oveľa väčšie problémy”. Podľa Horta precitnutie do reálneho života je potom oveľa nepríjemnejšie ako pravdivé riešenia, akokoľvek nepopulárne. Podpredseda KDH Július Brocka chápe rozhorčenie maďarskej verejnosti. Tá sa na jar rozhodovala, komu zverí krajinu na ďalšie roky, a pravda vyšla najavo až po voľbách, povedal.

Slovenskí politici: My neklameme

Maďarského premiéra zradila nahrávka z politického rokovania, na ktorej silnými slovami priznal, že voličov o situácii v krajine klamal. Na Slovensku sa však čosi také asi stať nemôže. Aj keď sa politici navzájom obviňujú zo lži, o sebe tvrdia, že nikdy neklamú. Aspoň to vyplýva z reakcií politikov parlamentných strán, ktorých sme oslovili. „Ja nikdy neklamem,” hovorí podpredseda HZDS Milan Urbáni. Len preto podľa neho HZDS získalo toľko percent vo voľbách (8,7), lebo „sme nemaľovali ružovú budúcnosť”. Urbáni „absolútne nesúhlasí” s dávnejším výrokom Milana Kňažka, ktorý na adresu šéfa HZDS Vladimíra Mečiara povedal, že lož používa ako pracovnú metódu. „Od obdobia, keď s Mečiarom robím, nemám takú skúsenosť,” tvrdí Urbáni. Ani podpredseda SDKÚ Milan Hort si nespomína na situáciu, že by klamal, aspoň nie verejne. „Nikdy som nemusel odvolávať to, čo som verejne povedal,” hovorí. Podľa Horta SDKÚ prišla „s pravdou o krajine a ekonomike” a nepopulárnu pravdu aj presadila. Mikuláš Dzurinda za svojej prvej vlády čelil kritike, že sľuboval dvojnásobné platy. Hort hovorí, že v tomto prípade nešlo o klamstvo, ale dobrý úmysel a navyše v prvej vláde spolu s SDĽ sa nedali uskutočňovať reformy. Jedinou možnou postupnosťou bolo podľa Horta najskôr zmazať demokratizačný dlh a vrátiť Slovensko do Európy, a potom začať s reformami. Kresťan neklame, hovorí líder SMK Béla Bugár. Za iný problém považuje, že niekedy nemôže istú vec povedať, lebo si to vyžaduje napríklad politická taktika. Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku má politik namiesto klamania možnosť povedať „nekomentujem, prosím si ďalšiu otázku”. Brocka vie, že aj v politike sú bezcitní ľudia, ktorí si uvedomujú, že v množstve informácií ľudia často nemajú možnosti si pravdu overiť. „Preto politici používajú taktiku tvrdenie proti tvrdeniu.” Paradoxne však podľa Brocku niektoré klamstvá vyjdú na povrch tak rýchlo, že ľudia ani nemusia mať dlhú pamäť. Podpredsedníčka Smeru Monika Beňová vedome neklame, a potom má s tým väčšinou problém. Ak má pochybnosti, radšej použije formulku „nebudem sa vyjadrovať”. Politici niekedy prezentujú svoj pohľad na niektoré skutočnosti, ktorý by sa dal označiť za skreslený alebo prispôsobený, poznamenala. Žiadneho občana by neprekvapilo, keby politik nehovoril pravdu, hovorí sociológ Pavel Haulík. Podľa neho politici ani nehovoria priame jednoduché klamstvá, ale skôr si upravujú videnie reality. „V tom sú majstri,” mieni. V diskusiách zvlášť pred voľbami z úst politikov často zaznievali obvinenia, že súper klame. Podľa Haulíka to ľudia vnímajú ako súčasť politického folklóru. „Pri konfliktoch málokedy dochádza k tomu, že by politik z druhého tábora presvedčil, on skôr utvrdzuje svojich priaznivcov. Tam sa to začne a aj končí,” podotkol. Za najväčšiu devízu každého úspešného remesla považuje psychologička Jana Štúrová dôveru. „Používať klamstvo vo verejnom živote sa obyčajne vypomstí,” tvrdí. Ak sa politici navzájom obviňujú z klamstiev, na ľudí to dobre nepôsobí, aj keby jeden z nich mal pravdu,” dodáva s tým, že „je to konfrontačný štýl debaty”. Podľa Štúrovej sa argumenty zamieňajú za útoky a debata politikov potom nevedie k hľadaniu pravdy.

Čo píšu iní - Na scénu vstúpil jazyk ulice

K nočnému útoku na štátnu televíziu by asi nebolo došlo, keby opozičná Maďarská občianska strana -Fidesz po druhej volebnej porážke nezačala opäť spochybňovať legitímnosť socialistami vedenej vlády a vyzývať svojich stúpencov na ofenzívu proti kabinetu Ferenca Gyurcsánya. Prezident László Sólyom sa v krízovej situácii pustil do sterilného moralizovania, pričom však pochybným spôsobom napadol Gyurcsánya, keď od neho požadoval, aby sa verejnosti ospravedlnil za svoje výroky. Nepriamym obvinením premiéra Sólyom zvýšil sebavedomie tých extrémistov, ktorých potom za ich nočné vyčíňanie jednoznačne odsúdil.

Népszabadság

Najsmutnejší nie je na Gyurcsányovom prejave obsah, ale jazyk. Reč plná primitívnych silových výrazov. Prejav maďarského premiéra potvrdil najhoršie predsudky, aké občania vo vzťahu k politikom majú. K polarizácii spoločnosti prispel nielen predseda vlády nedostatočným vysvetľovaním úsporného programu, ale aj šéf opozície Viktor Orbán. Ten sa musí pýtať sám seba, do akej miery podnietil výtržnosti krajne pravicových skupín svojím skĺzavaním do populizmu a nacionalizmu a podporou demonštrantov. Hovoriť ľuďom pravdu je v každom prípade účelnejšie. Potom majú aspoň možnosť voľby. Pokiaľ je Budapešť roku 2006 z tohto hľadiska varovným signálom, preukážu Maďari EÚ dokonca službu.

Kurier

Prípad Maďarska nie je izolovaný. Vláda v Poľsku sa viac stará o bitku ideí ako o správu hospodárstva. Česká republika je paralyzovaná od júnových volieb, ktoré nemali jasného víťaza. Slovensko, rovnako ako Litva, trpí pre nesúrodú koalíciu. Boli časy, keď krajiny „novej Európy”, medzi ktorými bolo Maďarsko jedným z najlepších žiakov, mali „starú Európu” vzpružiť, dať jej nový elán, presadiť liberálnejší model a dynamizovať zlyhávajúcu ekonomiku. Ilúzie sa rozplynuli a zavládla frustrácia. Už len Rumunsko a v menšej miere Bulharsko prejavujú vieru a rozhodne pokračujú v úsilí o adaptáciu. Ale je to iba preto, že nechcú zmeškať svoj vstup do únie 1. januára 2007. Kríza v Maďarsku a stav jeho susedov, ktorý spôsobuje sklamanie, k ďalšiemu rozširovaniu nepovzbudzujú.

Le Figaro

Vzorný žiak prepadáva

Až donedávna sa Maďarsko pozeralo na svojich partnerov vo višegrádskej štvorke trocha zvrchu. Brusel ho považoval za vzorného žiaka strednej Európy. Budapešť tento obraz s radosťou pestovala. Vystavovala ho na obdiv, aby jej hlas v prípadných sporoch so susedmi viac zavážil. Veď komu by už Európska únia mala viac veriť? Slovensku a Poľsku, ktoré majú vo vládach strany, aké sa do lepších salónov Európy zvyčajne nepúšťajú? Alebo Česku, ktoré sa nevie vymotať z tragikomického boja o moc? V Maďarsku bolo zdanlivo všetko v najlepšom poriadku. Zo dňa na deň však premiant strednej Európy prepadol. Premiér priznal, že voľby vyhral pomocou lží a hrádza doteraz dobre skrývanej nevraživosti hlavných politických síl sa pretrhla. Do ulíc sa pritom vylialo bahno extrémizmu, ktoré ostatné stredoeurópske štáty od pádu komunizmu nezažili. Na škodoradosť však Slovensko nemá dôvod. Nepokoje v Maďarsku sú zlou správou aj pre jeho susedov. V najbližších dňoch síce politici v Budapešti budú mať iné starosti ako poukazovať na údajný extrémizmus na Slovensku, no ak Maďarsko krízu rýchlo neprekoná, jej dosah sa nezastaví na hraniciach. V nestabilnej krajine sa politikom vyťahovanie národnej karty vždy hodí.

(Pravda, Sme, TASR, SITA, SRo)