O nominovaní v Sarvaši ● Miestne, celoštátne alebo iné záujmy?

Každý má právo na svoj názor a obhajovanie svojich postojov. V záujme Slovákov v Maďarsku je nevyhnutné naučiť sa rešpektovať toto právo.

Slovenský spolok Vernosť v Sarvaši začal prípravné práce volieb do menšinovej samosprávy už 31. júla. Predsedníctvo (členovia ktorého sú Anna Franková, Mária Mraviková, Zuzana Nemčoková, Erika Szigetiová a František Závada) sa rozhodlo nominovať sedem ľudí. Po zasadnutí predsedníctva nasledovalo zbieranie návrhov, k čomu mal právo a možnosť každý Slovák v Sarvaši. Celkove došlo k navrhnutiu deviatich osôb. Valné zhromaždenie spolku tajným hlasovaním rozhodlo v poradí kandidátov nasledovne:

Tibor Mótyán                          38 áno -   0 nie

Anna Franková                        38 áno -   0 nie

Ondrej Csasztvan                    36 áno -   2 nie

Zuzana Medvegyová               35 áno -   3 nie

Mária Hrušková Molnárová    34 áno -   4 nie

Margita Kmotriczová              34 áno -   4 nie

Ján Galát                                30 áno -   8 nie

František Závoda                   15 áno - 23 nie

Eva Juráková                           9 áno - 29 nie

Keďže predsedníctvo sa dohodlo na siedmych osobách, z 9 navrhnutých Spolok Vernosť postúpil prvých sedem mien Dolnozemskej organizácii Slovákov, aby ich nominovala v rámci Slovenskej volebnej koalícii. Počet nominovaných osôb v Sarvaši je 12 osôb, keďže Zväz Slovákov v Maďarsku nominoval ďalších päť ľudí, medzi nimi aj F. Závodu. Podľa zákona samozrejme má na to právo. Vynára sa vo mne niekoľko otázok:

-                     Zväz Slovákov v Maďarsku, resp. osoby alebo zbor, ktorý nominuje, prečo nedôveroval svojej miestnej organizácii?

-                     Prečo mienka členky predsedníctva zavážila viac, ako rozhodnutie valného zhromaždenia miestnej organizácie?

-                     Prečo členka predsedníctva Zväzu Slovákov v Maďarsku nenavrhla Zväzom nominované osoby na nominujúcom valnom zhromaždení spolku Vernosť, keďže bola prítomná, mala na to právo a možnosť a i hlasovala?

-                     Kto bude zodpovedný za to, ak v slovenskej samospráve mesta Sarvaš nebude členom ani jeden kandidát miestneho slovenského spolku Vernosť?

-                     Spôsob registrovania voličov, možnosť ich mobilizácie poznajú najlepšie miestne sily, prečo potom konať zvonku, proti ich vôli?

Anna Istvánová

Právo na svoj názor a obhajovanie svojich postojov ● Každý z nás je iný

Po prečítaní kritického príspevku predsedníčky Slovenskej volebnej koalície (SVK) sa vo mne tiež vynorilo niekoľko otázok. Prečo mi Anna Ištvánová nepoložila spomínané otázky pred niekoľkými dňami osobne, povedzme priamo pred kamerami segedínskeho televízneho štúdia, lež teraz, niekoľko dní pred voľbami - aj to prostredníctvom tlače. Aj vtedy, ako aj teraz, by som odpovedala to isté:

Zväz Slovákov Maďarsku (ZSM) na svojom valnom zhromaždení 9. novembra 2005 (prezenčná listina potvrdzuje účasť volených zástupcov jednotlivých pobočiek) prijal o. i. uznesenie, že o navrhovaných kandidátoch do slovenských menšinových samospráv bude rozhodovať (resp. schvaľovať nominovanie kandidátov) Predsedníctvo ZSM, a to akceptujúc návrhy vedúcich jednotlivých regiónov - členov Predsedníctva ZSM.

Tak sa stalo aj v prípade, ktorý vo svojom príspevku rozoberá A. Ištvánová. Pán František Závoda je - ako to aj z článku vyplýva - členom predsedníctva sarvašského spolku Vernosť, a keďže sa nedostal na kandidátku SVK, obrátil sa na nás so žiadosťou, aby mohol kandidovať za ZSM. So žiadosťou súhlasila aj vedúca sarvašského regiónu nášho zväzu (členka Predsedníctva ZSM), a tak v súlade s uvedeným uznesením - samozrejme, umocneným aj súhlasným stanoviskom našich volebných partnerov - sme dali pánovi Závodovi a ďalším kandidátom šancu ísť do volieb. Teraz záleží len na Sarvašanoch, ako sa vo voľbách rozhodnú. Pri tomto svojom rozhodovaní sme sa neriadili heslom oko za oko - zub za zub, ale právom dať dôveru takým ľudom, ktorí sľúbili urobiť maximum pre slovenskú národnosť v Sarvaši.

Úprimne povediac, ZSM čakal od sarvašského spolku Vernosť, ktorý vždy bol a je nesmierne aktívnou organizáciou, podnet na dialóg. V súvislosti „so sarvašským prípadom“ by som chcela tiež pripomenúť, že veľa by sa dalo hovoriť aj o dodržiavaní Etického kódexu, ktorý podpísala SVK, vedená A. Ištvánovou. Dalo by sa, ale ani to nie je podstatné. Najdôležitejšie je vedieť prijať fakt, že každý z nás je iný, že každý má právo na svoj názor a obhajovanie svojich postojov. V našom záujme, teda v záujme Slovákov v Maďarsku je nevyhnutné naučiť sa rešpektovať toto najzákladnejšie právo. Len tak môžeme totiž korektne spolupracovať, neznevažovať sa, len tak môžeme (spoločne!) dosiahnuť maximum pre Slovákov v Maďarsku. A to je ten miestny, celoštátny i iný záujem. Bez ohľadu na to, ako sa volebná koalícia nazýva.

Ruženka Egyedová Baráneková,

predsedníčka ZSM