Identita a zmiešané manželstvo

Výskumný ústav etnických a národných menšín Maďarskej akadémie vied (MTA) usporiadal koncom novembra výskumnú dielňu pri príležitosti Dňa vedy s názvom Repertoáre identity v kruhu menšín v Maďarsku.

Konferencia o identických repertoároch národností Maďarska

Prvým prednášateľom bol Ernő Kállai, ktorý hovoril o dvojitej identite Rómov. Táto etnická skupina je aj sama osebe pomerne zložitá, keďže je zoskupená okolo troch vrstiev: beášov, olašských Rómov a Romungrov. Členovia týchto vetiev sú na rôznom stupni asimilácie a inak chápu aj identitu. Jedno je však u nich jednotné: v menšinových samosprávach je úradným jazykom vždy maďarčina. Čo sa týka zmiešaných manželstiev - totiž práve na nich sa dá najlepšie pozorovať identita - je zaujímavé, že ak sa zosobáši Neróm s Rómom, ich manželstvo bude považované za rómske, a to nielen zo strany väčšinového národa, ale aj zo strany menšiny. Je to jediná minorita v Maďarsku, pre ktorú platí tento postoj. V prípade ostatných národností členovia zmiešaných manželstiev opúšťajú svoju minoritu, alebo sa stanú jednotnou menšinovou rodinou. Čo sa týka výučby jazyka, je poľutovaniahodné, že v Maďarsku sa rómčina nikde nevyučuje v základných, ani v materských školách. Napriek tomu dvojitá identita Rómov ostáva kvôli segregácii spoločnosti.

Porovnávací výskum csolnockých a véméndskych Nemcov pripravila Györgyi Bindorfferová. Kým vo Véménde, ktorý sa nachádza v Baranskej župe, obec „starne“, teda čoraz viac mladých obec opúšťa, zatiaľ v Csolnoku v Komáromsko-Ostrihomskej župe vypracovala samospráva projekt, ktorým stimuluje mladých usadiť sa u nich - podporuje bytovú výstavbu. Tieto dve obce majú spoločnú len jednu vec - silnú a vplyvnú mládežnícku organizáciu. V prípade Nemcov žijúcich v Maďarsku je veľkým problémom aj strata nárečia, keďže napriek tomu, že učiteľky pekne hovoria nárečím, deti v školách a škôlkach učia iba spisovný jazyk. Podľa výskumníčky tento jav môže viesť k strate identity, alebo aspoň k jej oslabeniu.

O identite Slovákov v Maďarsku na príklade dvoch osád - Mlynkov a Čívu - prednášala Orsolya Szabová. Hľadala odpovede na otázky, v čom sa prejavuje slovenskosť tamojších obyvateľov, aká je miera ich asimilácie, aké stratégie majú na zachovanie identity, akú rolu v tomto zohráva jazyk, viera, škola alebo menšinová samospráva, alebo aké styky majú so Slovenskom. Vo svojej prednáške porovnala aj demografické ukazovatele siedmich pilíšskych osád podľa posledných troch sčítaní ľudu, ale zmienila sa aj o regionálnej identite Pilíšanov, ktorí aj práve na jej základe vytvorili v 90. rokoch minulého storočia združenie, ktoré je bázou ich regionálnej spolupráce. „Pre Slovákov v Maďarsku je príznačný prechodný stav dvojjazyčnosti, badať postupnú výmenu jazyka: slovenčina sa stala druhotným, sekundárnym jazykom,“ povedala O. Szabová. Badať opačný dvojsmerný pohyb: na jednej strane funkčný vývoj a zdokonaľovanie jazyka, ale na druhej strane rodina stratila dedičnú funkciu, prevzali ju rôzne inštitúcie a samosprávy. Všeobecne príznačná je aj podradenosť nárečia v kruhu Slovákov v Maďarsku, teda aj v skúmaných osadách. Vo svojom výskume O. Szabová skúmala aj národnostnú výučbu. V oboch obciach sa vyučuje slovenčina ako predmet, deti používajú slovenčinu iba počas vyučovania, maximálne v kruhu folklórnej skupiny apod. Hlavným cieľom a úlohou slovenských samospráv je zachovanie kultúrnych hodnôt, napríklad organizovaním národnostných dní, plesov a vianočných stretnutí. Okrem samospráv v oboch osadách fungujú aj iné národnostné spolky - kluby dôchodcov, spevácke zbory.

Po O. Szabovej sa ujal slova Ferenc Eiler, ktorý hovoril o etnicite a verejnom živote Harty v 20. storočí. Táto Nemcami obývaná veľkoobec bola aj je zriadená na základe etnického princípu, hoci po druhej svetovej vojne a po následnom presídlení obyvateľstva už nie v takej značnej miere. Bola to uzavretá spoločnosť, ktorá sa otvorila až po II. svetovej vojne. Dovtedy tvorili Nemci 30 percent z celkového počtu 5400 obyvateľov, v súčasnosti je to 5 percent zo 4500 obyvateľov.

O formovaní identity mikronárodností v Maďarsku v zrkadle sčítania ľudu v roku 2001 mal prednášku István Kozma. Mikronárodnosti sú tie minority, ktoré nedisponujú systémom osád, teda Arméni, Gréci, Rusíni, Ukrajinci, Srbi a Slovinci. V ich prípade - hoci sa koncentrujú skôr na hlavné mesto - badať nárast oproti predošlým sčítaniam ľudu, avšak je zaujímavé, že až 40% týchto občanov sú cudzí štátni príslušníci. Väčšinu z nich tvoria tzv. školskí imigranti, teda ľudia, ktorí sa po ukončení štúdií nevrátili do svojej vlasti.

O zmiešaných manželstvách v kruhu národností na základe údajov posledného sčítania ľudu mala zaujímavú prednášku Ágnes Tóthová. Dozvedeli sme sa napríklad, že medzi Slovákmi v Maďarsku až 40% manželstiev je zmiešaných. O asimilačných tendenciách Slovincov v Maďarsku hovorila Mária Mukicsová Kozárová. Konferenciu zhrnul riaditeľ Výskumného ústavu etnických a národných menšín MTA László Szarka. Všetky prednášky budú uverejnené v zborníku konferencie.

(ef)