Novela volebných predpisov je nevyhnutná

V úvode správy Jenőa Kaltenbacha sa o. i. konštatuje, že až do jesene minulého roku menšinové voľby prebiehali formálne primeraným spôsobom, avšak nie na ústavnom základe. Neuplatňovala sa základná požiadavka samosprávnosti, podľa ktorej volené zbory majú zakladať výlučne členovia zastupovaných pospolitostí.

Zo Správy parlamentného ombudsmana

o voľbách do miestnych menšinových samospráv roku 2006

Časť celoštátnych menšinových samospráv mala spočiatku výhrady voči zavedeniu menšinových volebných zoznamov, avšak postupne sa väčšina priklonila k tomuto riešeniu. Nový, jednotne upravený návrh, síce obsahoval návrh na zostavenie osobitných volebných zoznamov podľa jednotlivých obcí a s cieľom evidovania voličov, avšak obišiel garančné nariadenia, ktoré by dotyčným pospolitostiam boli zabezpečili právomoc kontroly v záujme predchádzania zneužívaniu. Svoje pochybnosti ohľadne zostavovania volebných zoznamov z ústavného hľadiska tlmočil ombudsman Národnému zhromaždeniu MR.

Nová novela zákona, píše sa ďalej v správe, zabezpečuje právo voliť a byť zvolený iba tým, ktorí potvrdia svoju príslušnosť k menšinovej pospolitosti. Z hľadiska účasti vo voľbách bolo maximálne dôležité, aby menšinoví voliči boli primerane informovaní o možnostiach dobrovoľnej registrácie. Celoštátna volebná kancelária poskytla voličom na internetovej stránke, ako aj v príslušnej informačnej brožúre najdôležitejšie informácie. Viaceré menšinové samosprávy a spoločenské organizácie však oznámili, že nepovažujú za dostatočné opatrenia v záujme pripravenosti notárov. Niektoré miestne volebné kancelárie si neboli isté v tom, či majú považovať za platné žiadosti o zápis na volebnú listinu, ktoré boli podané pred určeným termínom.

Ani tentoraz médiá nevenovali zakladaniu menšinových samospráv takú pozornosť, ako v prípade komunálnych volieb. Napriek širokej informovanosti sa vyskytli osoby, ktoré iba v deň volieb boli nútení uvedomiť si, že sa nemôžu zúčastniť volieb menšinovej samosprávy, keďže si predtým nepodali žiadosť o zápis na menšinovú volebnú listinu.

Právne predpisy neumožnili v dodatočnej miere možnosť zápisu na volebnú listinu tým, ktorí po 15. júli 2006 nadobudli, alebo znovuzískali volebné právo nie dovŕšením 18. veku života, ale nejakým iným spôsobom. Viacero sťažností adresovaných ombudsmanovi poukazovalo na to, že z volebnej listiny bolo treba vyškrtnúť voličov, ktorí sa presťahovali do inej obce a po 15. júli 2006 nepožiadali o registráciu v novom bydlisku.

Vyskytli sa prípady, že mnohí voliči sa zúčastnili volieb neoprávnene a keďže volebné orgány neskúmali pravdivosť ich vyhlásení, notári nemohli odmietnuť ich žiadosti ani v prípade, keď bolo zrejmé, že tieto osoby sa nijako neviažu k danej menšine. Početné menšinové samosprávy a občianske organizácie informovali, že na volebné listiny boli zapísaní mnohí voliči aj tam, kde v skutočnosti neexistuje žiadna menšina. Hoci notári boli povinní podať oznámenie ohľadne porušenia práva, nestalo sa tak v každom prípade a ani prax uplatňovania práva nebola jednotná. Z týchto a ďalších zistených nedostatkov jednoznačne vyplýva, že menšinové volebné listiny v súčasnej podobe nedokážu zaručiť, aby sa volieb do menšinových samospráv zúčastňovali iba príslušní zastupovanej pospolitosti. K zastupovaniu menšín, ako aj v záujme úplného uplatnenia ústavných práv viažucich sa k samosprávnosti, je preto nevyhnutná novela volebných predpisov.

V dôsledku sprísnenia podmienok nominovania kandidátov menšinové organizácie v niekoľkých prípadoch dokázali zabrániť, aby menšinové samosprávy nevznikli tam, kde nežijú údajní kandidáti, ktorí by si želali zastupovať príslušníkov danej pospolitosti. Podľa správy Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) na základe počtu osôb zapísaných na volebné listiny v Perkupe a Seksárde sa mali vypísať voľby, ktoré sa však nemohli konať, keďže slovenské organizácie sa dištancovali od nominovania kandidátov a na vytvorenie novej nominačnej organizácie nebola možnosť. Prípadov zneužívania volieb sa však dopustili nielen „vonkajšie sily“. Niektoré národnostné organizácie často vedome podporovali kandidátov, ktorí nepatrili k ich pospolitosti. Príslušné nariadenie volebných predpisov vyžadovalo iba vyhlásenie voliča a nezaväzovalo volebné orgány, aby kontrolovali jeho obsah. Zároveň mnohí kandidáti „zamlčali“ skutočnosť, že predtým zastupovali inú menšinu, prípadne celkom neopodstatnene tvrdili, že poznajú jazyk a kultúru danej menšiny. Pritom jednou z hlavných úloh menšinových poslancov je činnosť záujme odovzdávania dedičstva menšinovej kultúry a jazyka.

Viaceré celoštátne menšinové samosprávy namietali, že menšinoví voliči žijúci v jednej obci museli hlasovať na jedinom mieste. Preto voliči vo viacerých mestách boli nútení cestovať do volebnej miestnosti aj viac kilometrov. Podľa ich mienky podiel účasti vo voľbách by bol oveľa vyšší, keby boli hlasovali bližšie k svojmu bydlisku.

Minuloročných volieb do menšinových obecných samospráv sa zúčastnilo 63,81 % oprávnených voličov, čo je viac než podiel účasti v komunálnych voľbách (53,12 %), avšak bolo ich menej, než sa očakávalo. V jednotlivých obciach bol tento podiel mimoriadne nízky, niekde bolo menej voličov než zvolených poslancov. Ombudsman odporúča, aby príslušné orgány zvážili počet občanov potrebný k vypísaniu menšinových volieb, ako aj možnosť zvýšiť minimálny počet platných hlasov potrebných k založenie samosprávy.

Podľa informácií CSS slovenská pospolitosť vo viacerých obciach (Síleš, Kerepeš, Čemer, Šóškút, Tárnok) v uplynulých rokoch považovala za dostatočné uplatňovanie menšinových práv v rámci spolkov alebo individuálne, teraz si však zvolila vlastnú samosprávu.

V r. 2002 sa v 1 308 obciach Maďarska uskutočnili voľby do 1 870 miestnych menšinových samospráv, z toho 1 811 bolo úspešných. V r. 2006 sa v 1 435 obciach konali voľby do 2 049 menšinových samospráv, v dôsledku čoho menšinové samosprávy vznikli v 2 045 obciach. Z týchto údajov vyplýva, že v porovnaní s rokom 2002 počet menšinových samospráv je o 179 vyšší, čo znamená vzrast o 9,57 %.

(ok)