Budapešť ● „Hor´ sa, Maďar, vlasť velí ti, tu čas, abo nikdy“

Najväčší národný sviatok Maďarov sa zvrhol na vyrovnávanie si účtov opozície s vládou. „Gyurcsány, zmizni!”, „Poondil si to!”, „Ria-Ria-Hungária!” - známy arzenál sloganov skandoval tu menší, tam väčší dav 15. marca po celej Budapešti.

Oslavovať 159. výročie revolúcie, keď sa davy Pešťanov postavili na odpor habsburskej nadvláde a žiadali zrušenie feudálnych pomerov, sa v podstate nedalo. Masy totiž prišli na rôzne podujatia s jednoznačným úmyslom protestovať proti súčasnej vláde a zanadávať si na premiéra Ferenca Gyurcsánya. Začalo sa to ráno pred parlamentom, kde sa pri podobných príležitostiach slávnostne vztyčuje štátna vlajka za účasti najvyšších predstaviteľov štátu, parlamentu a vlády. Prezident László Sólyom tentoraz chýbal, bol v Sedmohradsku a odtiaľ poslal pozdravy celému maďarskému národu. Bolo to „zahrievacie” kolo, keď polícia púšťala ľudí do ohradeného priestoru cez elektronické brány, takže asi stovka protestujúcich mala pri sebe iba svoj hlas, za ohradou ich však podporovalo ďalších zhruba tristo demonštrantov. Verbálneho ataku sa ušlo aj starému manželskému páru, ktorý sa odvážil mladíkov opýtať, prečo kazia tento pekný sviatok. Fyzicky ich nenapadli, ale z piatich centimetrov im doslova revali do tváre, že sú „predpotopní komunisti“... Polícia nemusela zasahovať ani o dve hodiny, pri Národnom múzeu, odkiaľ odštartovala v marci 1848 revolúcia. Celý program pripomínajúci revolučné udalosti spred vyše pol druha storočia však dav prepískal a prekričal. Objavilo sa tam už aj tvrdé jadro v čiernom oblečení, s takzvanými arpádovskými zástavami, na tričkách so šípovým krížom, symbolom maďarských fašistov z obdobia druhej svetovej vojny, a s inými relikviami. Našli sa aj individualisti, ktorí, keď sa objavila kamera či mikrofón, sami od seba začali nadávať na „zradcovskú vládu” a na „židovského posluhovača” Gyurcsánya. Dali sa však zaznamenať aj vzácne chvíle úplnej zhody medzi účastníkmi oslavy a demonštrantami, keď totiž herec recitoval Petőfiho revolučnú Pieseň národa, pridal sa aj protestujúci dav: „Hor´ sa, Maďar, vlasť velí ti, tu čas, abo nikdy... Prisaháme na praboha maďarstva, prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!“(preklad J. Smrek). Takýchto momentov nebolo veľa. Radikálna skupina rozvášnene hádzala tesne po poludní vajíčka, prázdne i plné minerálkové fľaše na javisko pri Petőfiho soche, kde usporiadalo spomienkové zhromaždenie hlavné mesto na čele s liberálnym primátorom Gáborom Demszkym, ktorého dokonca vajíčkom aj trafili. Pár demonštrantov sa pokúsilo prelomiť železné zábrany, no polícia ich pomocou obuškov zatlačila späť a protesty sa opäť vrátili do verbálnej roviny. Onedlho sa však len kúsok odtiaľ, pri peštianskom úpätí Alžbetinho mosta, začal zbierať najväčší dav. Opozičná strana Fidesz zvolala svoj politický míting presne na miesto, kde sa vlani 23. októbra pri barikádach odohrali najsilnejšie zrážky medzi demonštrantmi a políciou. Keď sa začali prejavy, zhromaždených bolo už niekoľko desaťtisíc. Nálada gradovala a vyvrcholila, keď sa po predrečníkoch k mikrofónu dostal predseda Fideszu Viktor Orbán. V ohnivom prejave zvýraznil zodpovednosť moci, ktorá podľa neho „mašíruje do záhuby” a tým smerom vedie aj krajinu, za čo však neskôr bude musieť byť „braná na zodpovednosť”. V Petőfiho duchu Orbán brojil proti „nezodpovednej novej aristokracii“, ako najnovšie nazýva vládu. „Voľnosť či rabstvo” Orbán aktualizoval takto: „slobodu alebo útlak“, pričom stanovil „definitívny termín“: keď vláda po jesennom referende neodíde sama, odoženie ju „ľud“. Státisícový dav sa začal rozchádzať len veľmi pomaly...

(Gregor Martin Papucsek - Pravda)

Dve Maďarská

Maďarom by nejeden národ mohol závidieť, ako oduševnene si dokážu pripomínať historické míľniky. Opriadajú ich mýtami a legendami, aby sa im potom s posvätnou úctou klaňali. Výročie protihabsburskej revolúcie z roku 1848 však podobne ako jesenná polstoročnica protisovietskeho povstania vyznelo skôr ako zámienka na vyrovnávanie si vzájomných účtov medzi znepriatelenými politickými tábormi, než celonárodná oslava. Problém pritom nie je v tom, že 15. marec 1848, označovaný aj za narodeniny moderného maďarského národa, považujú za svoje dedičstvo súčasne liberáli, nacionalisti aj ľavičiari. Aj v minulosti sa stávalo, že rôzne politické zoskupenia oslavovali oddelene, málokto sa však odvážil riskovať svoje dobré meno tým, že by narušil dôstojnosť spoločného sviatku. Dnes sa už na to nedbá. Krajina je tak hlboko rozdelená na odporcov a stúpencov súčasnej vlády, že proti sebe vlastne stoja dve Maďarská. S napätím sa čakalo, čo zavelí vodca toho Maďarska, ktoré práve nie je pri moci. Nik síce nerátal s tým, žeby bývalý premiér Orbán podal súčasnému premiérovi Gyurcsányovi ruku na zmierenie, optimisti sa však nádejali, že sviatok využije aspoň na rozchod parlamentnej pravice s nacionalistickými radikálmi. Už to by stačilo, aby sa 15. marec 2007 nestal pokračovaním vlaňajšej jesene hnevu. Orbán však, naopak, zatrúbil znova do útoku. Prípadné nové násilnosti pritom vopred ospravedlnil heslom, že ľud má právo vyhnať vládu aj v demokracii, ak táto vláda ohrozuje ľudí.

(Ivan Drábek - Pravda)

V. Orbán: Gyurcsányova vláda sa bude zodpovedať za svoje činy

Ani jednu krajinu nemožno beztrestne zničiť, jej vedenie sa musí zodpovedať za svoje skutky. Vyhlásil to predseda opozičného FIDESZ - Maďarského občianskeho zväzu (FIDESZ) Viktor Orbán na masovom mítingu pri príležitosti štátneho sviatku výročia revolúcie 1848-49 pred asi 300.000 sympatizantmi. Vláda sa bude musieť podľa jeho slov zodpovedať za nezákonne utajené údaje, za zničenie národného hospodárstva, aj za zločiny páchané proti vlastným občanom. „Päť generácií nás delí od hrdinov revolúcie 1848, ale naša túžba po slobode sa nezmenila. Už 17 rokov prešlo od doby, keď sme bez obetí a prelievania krvi získali späť našu slobodu. Dnes, keď slobodu a demokratické Maďarsko založené na spoločnej vôli opäť - zdá sa - strácame, je naša túžba rovnako silná,“ formuloval Orbán a zdôraznil, že maďarských zástancov slobody sa nepodarilo zastrašiť, napriek všetkým provokáciám moci a vyhrážkam sa opäť zišli. Ak po roku 1848-49 nezlomilo túžbu Maďarov porušovanie zákonov, tak podľa jeho slov ani teraz necúvnu pred policajtmi s kuklami, neprijmú predkladané reformy a neponížia sa pred „vládou novej aristokracie“. Publikum na tieto slová reagovalo skandovaním hesla „Nedopustíme!“

Nepokojná Budapešť

Do nočných hodín trvali v Budapešti nepokoje, ktoré vypukli vo večerných hodinách, hneď po tom, čo polícia zadržala dlho hľadaného radikálneho vodcu. Zrážky však neboli takého rozsahu, ako vlani v októbri. V priebehu dňa boli zhromaždenia pri príležitosti výročia revolúcie z roku 1848 pokojné, protivládne demonštrácie zostali celkovo vo verbálnej rovine. Na večer sa však radikálne skupiny schádzali na rôznych miestach centra Budapešti s evidentnou snahou rozdeliť policajné sily. Očividne boli dobre zorganizované a medzi sebou komunikovali. Ale pripravení boli aj policajti, ktorí boli celý čas v početnej prevahe a vytláčali demonštrantov z ulíc. Na viacerých miestach zapaľovali radikáli menšie barikády postavené z nádob na smeti, telefónnych búdok a reklamných tabúl, do policajtov hádzali kamene, strieľali z prakov sklenené guľky a ničili parkujúce autá. Polícia nasadila vodné delá a slzotvorný plyn. K veľkým priamym zrážkam však nedošlo, niekoľko policajtov sa zranilo, zadržali desiatky demonštrujúcich. Poriadok nastolili pred polnocou. Politici z ľavej a pravej strany sa obviňujú navzájom --opozícia žiada dôkladné vyšetrenie okolností vypuknutia ďalších nepokojov, vládny predstaviteľ zasa poukazuje na to, že radikálne živly vyhecoval Viktor Orbán svojim podvečerným prejavom na masovom zhromaždení Fideszu.

Maďari sa búrili proti vláde

Na zúrivú protivládnu demonštráciu sa v centre Budapešti zmenili oslavy štátneho sviatku Maďarska. Tisíce priaznivcov pravicového expremiéra Viktora Orbána požadovali odchod socialistickej vlády Ferenca Gyurcsánya. „Odíď, Gyurcsány, odíď!,” skandoval dav ľudí zhromaždených pred sídlom parlamentu. Premiér Gyurcsány sa na oficiálnych oslavách výročia maďarskej revolúcie z roku 1848 zúčastnil spolu s ďalšími predstaviteľmi svojho kabinetu. Demonštranti ho vypískali a obvinili z vlastizrady. „Komunistická sviňa,” kričali na predsedu vlády. Krvavé zrážky z vlaňajšej jesene sa však neopakovali. Gyurcsánya aj ostatných vládnych politikov museli pred vajíčkami lietajúcimi všade naokolo chrániť dáždnikmi členovia štátnych bezpečnostných zložiek. „Žoldnieri strachu sú tu opäť medzi nami. Je to preto, lebo mnoho ľudí očakávalo tento náš najpokojnejší sviatok so strachom,” povedal vo svojom prejave primátor Budapešti Gábor Demszky, člen koaličných slobodných demokratov. „Deväť z desiatich Maďarov je však s nami. Nezáleží na tom, ako hlasno tá menšina kričí.” Po oficiálnych oslavách štátneho sviatku sa tisíce ľudí zúčastnili na mítingu Orbánovej opozičnej strany Fidesz. Niektorí protestujúci sa ozdobili šípovými krížmi, symbolom krajnej pravice, ktorá sa hlási k dedičstvu fašistického horthyovského režimu z konca druhej svetovej vojny. Mnohí z demonštrantov niesli maďarské zástavy i červeno-biele vlajky pravicového Fideszu. Policajti vyzbrojení obuškami a štítmi držali protestujúcich v bezpečnej vzdialenosti od budovy parlamentu. Sídlo zákonodarného zboru je obkolesené zátarasmi od násilností z jesene minulého roka. Počas protivládnych demonštrácií bolo vtedy zranených asi 800 demonštrantov a policajtov. Zrážky vypukli v septembri po priznaní Gyurcsánya, že jeho vláda klamala o skutočnom stave krajiny, aby uspela vo voľbách. Masové protesty za odstúpenie socialistického kabinetu trvali niekoľko týždňov. Nepokoje popri Orbánových stúpencoch podporovali aj pravicoví extrémisti a futbaloví chuligáni.

(ČTK)

Pri nepokojoch bolo zranených osem ľudí

Osem ľudí, z toho sedem policajtov, utrpelo zranenia a 56 výtržníkov zatkli vo štvrtok večer v Budapešti pri zrážkach krajne pravicových demonštrantov s políciou. Na tlačovej konferencii o tom v piatok informoval šéf maďarskej polície László Bene. „Zranených bolo sedem policajtov. Z nich jeden utrpel vážne zranenia a šiesti boli zranení ľahko. Zranený bol aj jeden civil, ktorý sa podieľal na výtržnostiach,” povedal Bene. Dodal, že 56 výtržníkov bolo na základe rozličných obvinení zadržaných. Úrady podľa jeho slov v najbližších dňoch neočakávajú nové nepokoje. Stúpenci maďarskej krajnej pravice vo štvrtok večer v Budapešti stavali a zapaľovali barikády, ničili autá, rozbíjali okná a na policajtov hádzali kamene a fľaše. Polícia na to na viacerých miestach v centre mesta odpovedala nasadením vodných diel a použitím slzného plynu. Násilnosti, ktoré večer vypukli, ukončili nádeje na pokojný priebeh osláv štátneho sviatku, ktorým si krajina pripomínala výročie protihabsburskej revolúcie z roku 1848. Pred oslavami zavládli v Budapešti prísne bezpečnostné opatrenia, pretože polícia sa snažila predísť návratu pouličných výtržnosti, ktoré zachvátili hlavné mesto v septembri a októbri minulého roka. Protesty proti socialistickej vláde premiéra Ferenca Gyurcsánya, z ktorých mnohé boli násilné, sa v septembri minulého roka začali potom, čo sa na verejnosť dostal záznam jeho vyjadrenia, že jeho koalícia klamala o stave hospodárstva krajiny, aby zvíťazila v aprílových parlamentných voľbách. Októbrové oslavy protisovietskeho povstania v roku 1956 vyústili do zrážok medzi tisícami demonštrantov a políciou, pri ktorých desiatky ľudí utrpeli zranenia. Nespokojnosť s maďarskou socialistickou vládou zatienila vo štvrtok aj oficiálne oslavy štátneho sviatku. Na spomienkovej slávnosti, na ktorej sa zúčastnil aj predseda vlády, sa podľa štátnej tlačovej agentúry MTI zúčastnilo len okolo 15-tisíc ľudí. Bola však medzi nimi silná skupina, ktorá žiadala premiérovu rezignáciu. Hlavná opozičná strana Fidesz na svoje vlastné oslavy revolúcie z roku 1848, ktoré sa konali popoludní, priviedla podľa agentúry MTI až 200 tisíc účastníkov.

(SITA)

Vláda nepadla, Orbán v uliciach neuspel

Budapešť zažila po celkom pokojnom dni rušný večer pripomínajúci jesenné zrážky demonštrantov s políciou. Asi dvetisíc prevažne mladých radikálov hádzalo na policajtov kamene a fľašky. Polícia odpovedala vodným delom striekajúcim namodro zafarbenú vodu. Farba pomáha neskoršej identifikácii zasiahnutých demonštrantov. Tí používali podobnú taktiku ako na jeseň. Pred postupujúcim radom policajných ťažkoodencov a salvami granátov so slzotvorným plynom sa rozutekali, aby sa o kus ďalej opäť zhromaždili. Postup policajtov sa snažili sťažiť barikádami z nahromadených odpadkových košov a lavičiek. Až do siedmej večer pritom protivládne demonštrácie prebiehali vcelku pokojne. Zmena nastala, keď sa rozkríklo, že polícia zatkla dvoch hlavných extrémistov. Jeden z nich sa skrýval už od jesene. Až do večera bol hlavnou udalosťou dňa míting opozičného Fideszu. Líder strany Viktor Orbán na ňom v reči plnej historických paralel prirovnal boj prítomných ku každoročnému súboju zimy a jari. „My Maďari sme národ zrodený k víťazstvu,“ povzbudzoval Orbán svojich prívržencov. Vládu obvinil, že vedie vojnu proti vlastnému národu, ničí jeho zdravie a pľundruje školy. Veľa úsilia Orbán venoval popieraniu toho, žeby bol populista a demagóg. „Demokracia je tam, kde je ľud. Ak je ľud na ulici, tak tam,“ vysvetľoval. Radikálni demonštranti sa cez deň zamerali na rušenie oficiálnych osláv. Najvážnejšie vyzerala situácia na spomienkovej akcii menšej koaličnej strany liberálov, na ktorej sa zúčastnilo niekoľko členov vlády vrátane premiéra s manželkou. Tam ešte policajti nemuseli zasiahnuť napriek tomu, že radikáli zvalili kordón a hádzali po politikoch vajíčka. Trafili aj hlavného rečníka, liberálneho primátora Budapešti Gábora Demszkého. Neustálym pískaním a pokrikovaním dosiahli, že takmer nebolo rozumieť jeho prejavu. Najviac ich pobúrili primátorove slová o tom, že deväťdesiat percent krajiny je na strane tých,­ ktorí chcú pokoj a poriadok. Pozornosť vyvolal aj míting Strany maďarskej spravodlivosti a života. Jej líder István Csurka zaistil hviezdu. Na jeho pódiu si zarečnil najznámejší popierač holokaustu David Irving. „Možno nastane doba, keď budú musieť Angličania ako ja hľadať svoju slobodu v Maďarsku,“ hovoril anglický historik. Posťažoval sa im, ako musel stráviť viac ako rok v samotke v rakúskom väzení. Zavreli ho tam práve za popieranie holokustu. Podľa Irvinga sú však popierači holokaustu americký prezident Bush a britský pre­miér Blair, keď zapierajú zločiny, ktoré páchajú v Iraku.

(SME - Peter Morvay)

Revolúciu vraj začal Petőfi

Pätnásty marec je jedným z troch najvýznamnejších maďarských sviatkov. Považuje sa za začiatok revolúcie v rokoch 1848 a 1849. Slávny básnik Sándor Petőfi ju mal začať prečítaním vlastnej básne Povstaň, Maďar na schodoch budovy Národného múzea. Potom so svojimi druhmi, prezývanými „marcoví mladíci“, zabrali tlačiareň a vytlačili zoznam 12 požiadaviek národa vrátane slobody tlače. Schodisko múzea je preto miestom hlavných osláv, vystupujú tu ľudové súbory a predvádzajú sa scénky pripomínajúce revolúciu. Aj keď už historici dokázali, že Petőfiho recitácia je iba legendou. Sviatok dnes väčšina obyvateľov vníma hlavne ako deň voľna a oddychu. Ďalšími sviatkami Maďarov sú deň zakladateľa štátu svätého Štefana 20. augusta a začiatok revolúcie v roku 1956, ktorý sa koná 23. októbra. Naozaj ľudovým sviatkom je však z nich iba 20. august. To sa konajú veselice, púte, náboženské procesie, sprievody a ohňostroje.