Slovensko-maďarské vzťahy ● Členstvo v EÚ - garancia pre obe strany

Diskusný večer s ministrom kultúry SR Rudolfom Chmelom

Budapeštiansky Slovenský inštitút v spolupráci s Visegrádskym klubom a Ekonomickou univerzitou v Budapešti usporiadal diskusný večer s ministrom kultúry SR Rudolfom Chmelom.

Foto: Vlasta Zsákaiová

Na stretnutie, ktorého sa zúčastnilo pomerne veľa vysokoškolských poslucháčov, zavítali aj veľvyslanec SR v Budapešti Juraj Migaš, radcovia Milan Kurucz a László Máté, vedúca konzulárneho oddelenia Iveta Hermysová a predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik, ktorých privítal riaditeľ SI Milan Resutík. Moderátorom večera, ktorý sa konal 8. februára, bol predstaviteľ budapeštianskych vysokoškolákov prejavujúcich záujem o slovensko-maďarské vzťahy István Kollai.

Vzácny hosť mimoriadne pútavo rozprával o tom, že slovensko-maďarskými literárnymi vzťahmi sa začal zaoberať začiatkom 60. rokov, keď si vedci a literárni historici na Slovensku začali uvedomovať, že dejiny slovenskej literatúry nemožno študovať oddelene, ale aspoň v stredoeurópskom kontexte. Keďže dovtedy tieto vzťahy nik neskúmal a on trocha vedel po maďarsky, rozhodol sa pre tento smer. Na začiatky svojho literárnovedného výskumu, siahajúce do polovice 60. rokov, spomína ako na bohémske časy, ale aj na obdobie, keď presedel týždne v knižniciach. Dnes s poľutovaním konštatuje, že mu zostáva veľmi málo času na intelektuálne vyžívanie sa, na čítanie množstva kníh, ktoré si nakúpil. Preto tvrdí, že čo človek neurobí, keď je mladý, to už neurobí nikdy.

Pán minister konštatoval: štúdium slovensko-maďarských literárnych vzťahov je špecifické už tým, že na rozdiel od slovensko-poľských či dajme tomu slovensko-chorvátskych vzťahov sa aj vtedy, ak sa sústredíme na 19. storočie, musíme stretávať s aktuálnou politikou. Nuž a práve to ho lákalo. Nech už urobil hocičo, vždy sa o ňom hovorilo - či pozitívne, alebo negatívne, - duchaplne poznamenal pán minister.

Keďže Rudolf Chmel bol v rokoch 1990-1992 posledným veľvyslancom Česko-Slovenskej republiky v Budapešti, s patričným nadhľadom hovoril o slovensko-maďarských vzťahoch. Ako tvrdí, dodnes sa v nich striedajú obdobia napätia a uvoľnenia a nie vždy vieme pretrvávajúce problémy vyriešiť. Preto garantuje aj budúcim generáciám, že tieto vzťahy nebudú idylické. Na otázku, či odvtedy, ako bol veľvyslancom, nastal nový moment v slovensko-maďarskej relácii, uviedol stručnú chronológiu vzťahov. Pri rozpade Česko-Slovenska bolo Slovensko už aj z geografického hľadiska v oslabenej pozícii, čo mu aj dávali jasne pocítiť. Do roku 1998 boli bilaterálne vzťahy zlé, vtedy nefungovala ani Visegrádska 4. Po nástupe Dzurindovej a Orbánovej vlády, teda v rokoch 1998 až 2002, sa nehralo so všetkými kartami, obe strany sa snažili vyhýbať konfrontáciám. Bolo to obdobie príprav na vstup do Európskej únie a tlaky zvonka nás nútili správať sa voči sebe slušne. Pán minister však má dojem, že sme sa opäť dostali do stredu problémov. Vo viacerých otázkach máme rozdielne názory, ale situácia nie je akútna, nemusíme ich otvárať. Spoločný vstup do Európskej únie treba považovať za úspech týchto čias, je garanciou pre obe strany - konštatoval R. Chmel.

Na stretnutí, ktoré sa konalo v rámci Salónu Slovenského inštitútu, pán minister hovoril i o činnosti rezortu kultúry, vyslovil sa o možnostiach propagovania SR v zahraničí, súčasnej slovenskej literárnej tvorbe a o sčítanosti slovenskej mládeže.

(vzs)