V deň senváclavských hodov, 24. júna, sa v tejto našej pilíšskej obci odohralo niekoľko významných udalostí: slovenský bál, výstava Svadobné odevy Slovákov v Maďarsku v 20. storočí a expozícia dobových senváclavských pohľadníc. Vyvrcholením hodov bolo odhalenie bronzovej busty sv. Ladislava, ktorú po svätej omši požehnal kapošvársky biskup Dr. Béla Balás.

Na programoch hodov som sa nemohol zúčastniť, aj sochu som si pozrel iba nedávno. Je to krásna busta, majstrovské dielo sochára Gábora Mihálya. Kto sa pri nej zastaví, môže si na podstavci prečítať v maďarčine nasledujúci nápis (v doslovnom slovenskom preklade): „Dobrý svätý Ladislav, chráň našu vieru, ochraňuj svoj maďarský ľud!”

Nechcel som veriť vlastným očiam. Nemaďarov nemá chrániť? Po prečítaní nápisu som sa cítil veľmi zle: je totiž diskriminatívny. Jeho autor nemyslel na to, že predkovia obyvateľov Senváclavu neboli Maďari, ale Slováci, ktorí začiatkom 18. storočia znovuzaložili obec? Nemyslel na to, že počas panovania kráľa Ladislava väčšia časť obyvateľstva krajiny nehovorila maďarským jazykom? Ale ani na to nemyslel, že materinským jazykom sv. Ladislava mohla byť poľština, veď sa narodil v Poľsku a jeho matka bola Polka? Autor nápisu nemyslel ani na to, že dnes v Maďarsku každý deviaty-desiaty obyvateľ má nemaďarský materinský jazyk?

Nepredpokladám, že autor nápisu nie je dobromyseľný. Je však faktom, že narobil veľkú škodu. Musím rozhodne konštatovať, že nápis je diskriminatívny a zároveň apolitický.

Doposiaľ som s hrdosťou ukazoval v Senváclave mojim hosťom zo Slovenska, medzi nimi i redaktorom, spisovateľom a pedagógom, budovu obecného úradu s tromi zástavami, Jánošíkovu krčmu a rímsko-katolícky kostol. Peknú bustu sv. Ladislava im pre nápis nebudem ukazovať dovtedy, dokiaľ ho neopravia. Musí sa to stať čím skôr! Riešením by bolo aj to, keby popri maďarskom nápise bol na podstavci aj slovenský a v ňom by bol výraz maďarský ľud uvedený ako národy Uhorska.

Zoltán Bárkányi