Na okraj výrokov štátneho tajomníka Ferenca Gémesiho

So záujmom, ale aj s údivom som si na webovej stránke www.luno.hu prečítal článok redaktora I. Fuhla o tlačovej konferencii štátneho tajomníka Úradu predsedu vlády MR F. Gémesiho, zodpovedného za zahraničné styky a národnú politiku.

V súvislosti s prípadom študentky Hedvigy Malinovej podotkol, že v strednej Európe nie je možné štátne vzťahy oddeliť od toho, ako svoju situáciu pociťujú menšinové spoločenstvá. Platí to o Slovákoch v Maďarsku i o Maďaroch žijúcich na Slovensku. „Robiť dobrú politiku je veľmi ťažké, ak ju ani menšiny nevnímajú ako dobrú,“ povedal. S týmito jeho výrokmi vo všeobecnej rovine sa dá len súhlasiť. Avšak z jeho slov vyžaruje aj akási neopodstatnená sebaistota, akoby na maďarskej strane bolo všetko v najväčšom poriadku, akoby napr. nám, Slovákom v Maďarsku, bolo sveta žiť. Tu je všetko v poriadku a na Slovensku je Hedviga Malinová. Maďarsko je biele, je vzorom ako vždy, a Slovensko je čierna diera. Skutočne je to tak?

Túto sebaistotu vyžaruje aj jeho ďalší výrok, podľa ktorého maďarská vláda sa snaží vysielať signály o tom, že považuje za dôležité, aby aj slovenská vláda prijímala rozhodnutia, ktoré majú charakter gesta - a maďarská vláda je pripravená robiť podobné gestá. Hľa, opäť je to tu: maďarská vláda sa snaží, je pripravená. Sugeruje to pocit, akoby brzdou dobrých vzťahov bola tá druhá strana. Ako dôkaz poukáže na jedno také „gesto“: Celoštátna slovenská samospráva (CSS) chce v Novom Meste pod Šiatrom prevziať školu. Na realizáciu tohto kroku maďarská vláda zabezpečí z osobitných fondov finančné zdroje. „Domnievam sa, že podobnými gestami je možné riešiť situáciu a je možné vysielať pozitívne signály smerom k menšinám, pretože skutočne dobrá medzištátna spolupráca nie je možná bez toho, aby sa necítili dobre menšiny,“ zdôraznil.

Pripomína mi to bombastické, ale ničím neopodstatnené výroky Csabu Tabajdiho (toho času tiež štátneho tajomníka ÚPV) uverejnené v úvode 204-stranovej dvojjazyčnej maďarsko-anglickej knihy A magyarországi szlovák nemzeti kisebbség helyzete (Situácia slovenskej národnej menšiny v Maďarsku, 1997). Aj on tam o. i. píše: „Vláda urobila množstvo opatrení, aby v tomto regióne Európy mohla uskutočniť svoj nepochybne ambiciózny menšinovo-politický program.“ O celoštátnych menšinových samosprávach píše dokonca ako o budúcich „národných autonómnych vládach“(!) tu žijúcich menšín! Pýtam sa: uskutočnila tu vtedajšia vláda nejaký „ambiciózny“ program? Kde sú výsledky toho „ambiciózneho“ programu? Sú naše celoštátne menšinové samosprávy skutočne nejaké autonómne vlády? Horkýže! Ani vlády, ani autonómne! Tá kniha obsahuje toľko neprávd a toľko zeleniny, že jej recenzii som toho času musel dať názov: Kniha zapýrená od svojho obsahu.

Teraz by som vysvetlil, prečo som slová štátneho tajomníka čítal s údivom.

1. Ak štátny tajomník pred verejnosťou hovorí o situácii národných menšín a nepozná ju, to je veľká chyba. Ale ak ju pozná a hovorí o nej, akoby ju nepoznal, to je ešte väčšia chyba. Z jeho slov sa dá predpokladať, že si myslí, že národné menšiny v Maďarsku sa cítia dobre. Neviem, či čítal, alebo či počul, čo si o tom myslí odchádzajúci menšinový ombudsman Jenő Kaltenbach. Ten tvrdí, že: „V Maďarsku národné menšiny takmer úplne zlikvidovali, asimilovali“. A programy rôznych propagovaných aktivít nazval púhymi ilúziami. O modifikácii národnostného zákona z 12. júna 2007, keď medziiným predpísali aj registráciu menšín, tvrdí, že je to „štátom legitimovaný podvod“. On je odborník, on to vie, aj to vypovedal. A tu žijúce menšiny na vlastnej koži cítia, že veru je to tak. Štátny tajomník má pravdu vtedy, keď tvrdí, že „skutočne dobrá medzištátna spolupráca nie je možná bez toho, aby sa necítili dobre menšiny.“ Len nechápem, prečo si myslí, že národné menšiny sa v Maďarsku dobre cítia? Od čoho v Maďarsku menšiny ako také vymierajú, vari od dobroty?

2. Štátny tajomník si myslí, že keď maďarský štát zabezpečí z osobitných fondov podporu, aby CSS mohla prevziať školu v Novom Meste pod Šiatrom, tým urobí gesto, aké by mala robiť aj slovenská vláda. Vie o tom, že ide o dvojjazyčnú maďarsko-slovenskú základnú školu? Vie, čo by robili Maďari na Slovensku, keby im slovenská vláda urobila takéto „gesto“ a dala by im takúto školu? Oni vyšli do ulíc protestovať, keď na Slovensku chceli zaviesť do maďarských škôl popri slovenčine výučbu ešte jedného predmetu v slovenskom jazyku! Dvojjazyčná škola podľa nich (aj podľa nás) je vynikajúcim prostriedkom násilnej asimilácie. My, Slováci v Maďarsku, máme len 5 takýchto dvojjazyčných škôl, všetky ostatné sú ešte horšie. 95% „slovenských národnostných“ škôl tvoria také maďarské(!) školy, v ktorých sa len slovenčina vyučuje po slovensky ako cudzí(!) jazyk. V niektorých sa ho učia iba štyria žiaci! (Viď štatistiku spomínanej knihy). Je to podivné „gesto“ pre Slovákov v Maďarsku! A napokon máme aj také Slovákmi založené obce, v ktorých sa slovenský jazyk nikdy nevyučoval. V školách všetkých pôvodne Slovákmi založených osád účinkuje dobre organizovaný maďarský učiteľský zbor. V kostole pôsobí slovenčinu neovládajúci farár. Treba tu ešte niečo k totálnemu odnárodneniu Slovákov? Cielený výsledok - aj podľa J. Kaltenbacha - sa dostavil. Vie štátny tajomník, v akej hlbokej jame je slovenská národná menšina v Maďarsku? O akom signále, o akom geste teda hovorí? Kedy sa budú môcť Slováci v Maďarsku cítiť tak, aby - v zmysle jeho výrokov - mohlo mať Maďarsko dobré medzištátne vzťahy so Slovenskom?

3. Výrok, v zmysle ktorého by si obe vlády, maďarská i slovenská, v otázke národných menšín mali navzájom ísť v ústrety pozitívnymi gestami, nevdojak evokuje v čitateľovi myšlienku reciprocity. Ak štátny tajomník skutočne myslel na reciprocitu, tak má pravdu. Potom môj údiv patrí tej skutočnosti, že maďarská strana tak v Maďarsku, ako na Slovensku doteraz princíp reciprocity odmietala. Ako člen národnej menšiny Slovákov v Maďarsku som presvedčený, že v našom prípade jediná spravodlivá cesta riešenia menšinových otázok je statočná reciprocita. Reciprocita znamená vzájomnosť. Kto odmieta vzájomnosť, ten je za jednostrannosť. A v jednostrannosti niet štipky spravodlivosti.

Ak sme tu hovorili o gestách, nuž ozajstné gesto urobila predošlá slovenská vláda, keď - aj napriek plačlivej situácii Slovákov v Maďarsku - v Komárne zrušila prepotrebnú slovenskú základnú školu a otvorila maďarskej menšine univerzitu! To už je gesto! U nás v Maďarsku sa podobné gestá nerobia. Ba nerealizujú sa ani také zákonom dané práva ako parlamentné zastúpenie menšín, podpora tzv. menšinových samospráv zo strany miestnych volených zborov atď. A dalo by sa pokračovať.

Po tom všetkom groteskne znejú slová štátneho tajomníka, keď hovorí: „Vláda do konca volebného cyklu by chcela posilniť kultúrnu autonómiu menšín v Maďarsku a dať do poriadku vec ich parlamentného zastúpenia”. Slovenská kultúrna autonómia s maďarskými školami? Štátny tajomník si myslí, že ak 14 rokov sľubované parlamentné zastúpenie začnú sľubovať aj v 15. roku, ešte stále tomu niekto uverí? Zvlášť ak - aj podľa J. Kaltenbacha - k takýmto činom v Maďarsku „chýba politická vôľa“?

Sľuby, sľuby, nikdy neuskutočnené prázdne sľuby, z akých majú národné menšiny v Maďarsku už dávno preplnenú povalu. Večné a následne nikdy nesplnené sľuby maďarskej národnostnej politiky sú už obohratou platňou. Pilíšski Slováci majú na to frapantné úslovie: „Zdravá kočka, kerá na to dočká!” Pán štátny tajomník (a nielen on) by si mal konečne uvedomiť: národné menšiny v Maďarsku potrebujú nie prázdne sľuby, lež skutočné národnostné školy a aspoň minimálne možnosti na zachovanie svojej vzácnej kultúry a identity. Tie však - ani napriek tisíckam bombastických sľubov - podnes nemajú.

Gregor Papuček

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=5400

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3844

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=4595

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3930