Maďarizačná politika bola krutá ● Sté výročie černovskej tragédie

Černovú zaplavili slovenské vlajky, portréty Andreja Hlinku či odznaky s dvojkrížom. Na Liptov ich priniesli viac než dve tisícky väčšinou starších ľudí z celého Slovenska, aby si i takto pripomenuli sté výročie černovskej tragédie.

Niektorí pri spomienke na 15 obetí streľby uhorských žandárov zatínali päste, iní si do budúcnosti želali pokojné spolunažívanie. „Je správne, že si takéto dôležité historické udalosti dokážeme dôstojne pripomenúť. Na černovskú streľbu nesmieme nikdy zabudnúť aj preto, aby sa niečo podobné už nikdy nezopakovalo. Maďarom by sme však mali odpustiť a myslieť hlavne na budúcnosť,” povedal päťdesiatnik Tomáš Pčelko, ktorý prišiel zo Žiliny. V rukách držal slovenskú zástavu, z vrecka kabáta mu trčala pohľadnica s Hlinkovou podobizňou. Zvonivým hlasom si zaspieval s početným davom niekoľko národných piesní, pomodlil sa na slávnostnej omši. Keď rečníci hovorili o zákroku žandárov, ktorí streľbou odpovedali na snahu veriacich o vysvätenie kostola ich rodákom Hlinkom, hlboko si vzdychol. „Hlinka bol veľký Slovák. Zaslúži si našu úctu. Dobre, že mu poslanci venovali zákon,” dodal. Právna norma o Hlinkových zásluhách, ktorú schválil parlament v piatok, však vyvolala v uplynulých dňoch polemiku. Historici totiž oceňujú Hlinku ako bojovníka za práva Slovákov počas existencie Uhorska, ale zároveň mu vyčítajú aj sympatie k nedemokratickým režimom či údajné antisemitské výroky. „Mne tí Maďari asi nebudú nikdy sympatickí. Nedá sa zabudnúť, koľko zla nám urobili,” povzdychla si dôchodkyňa, ktorá sa chystala pri jednom zo stánkov kúpiť knihy s protimaďarským obsahom. „Toto je knižka, ktorá hovorí o územiach, ktoré nám kedysi zabrali Maďari. Táto zasa hovorí o slovách, ktoré nám Maďari ukradli z nášho jazyka,” núkal predavač. Okrem literatúry sa dali zohnať aj odznaky či pohľadnice s Hlinkom, Černovou alebo rôznymi národnými symbolmi. Ľudia, ktorí prišli aj z Košíc, Prešova či Detvy, neváhali a z peňaženiek vyťahovali desiatky až stovky korún. Na historické tragické udalosti a Hlinku sa spomínalo v Černovej na viacerých miestach. Ľudia sa tlačili predovšetkým v dome, kde Hlinka kedysi žil. Mohli tu vidieť jeho voskovú figurínu, klobúk, breviár, udicu či posmrtnú masku. Veľký záujem bol aj o príležitostné poštové známky. Mnoho zvedavcov si prišlo na vlastné oči pozrieť aj politikov, ktorí sa v Černovej zišli v hojnom počte. „Pán prezident, pán prezident,” nesmelo pokrikovala na Ivana Gašparoviča skupinka asi dvanásťročných dievčat. Predovšetkým návštevníčky Černovej boli zvedavé aj na šéfa národniarov Jána Slotu a obzerali sa i za predsedom opozičných kresťanských demokratov Pavlom Hrušovským. Niektorí ľudia však boli sklamaní, že premiér Robert Fico sa chystal doraziť do Černovej až večer. Tak dlho sa im vraj čakať nechcelo.

Černovské memorandum - bol to zločin proti ľudskosti

Účastníci spomienky na obete Černovskej tragédie prijali na záver celodenných osláv stého výročia tejto udalosti „Černovské memorandum občanov Slovenskej republiky Na ochranu mieru a priateľstva”. Memorandum prečítal moderátor podujatia a vyzval ľudí, aby ho zdvihnutím pravej ruky prijali. „Vzhľadom na naše prevažne negatívne skúsenosti počas nášho vyše 1100- ročného susedstva a súčasné, opäť jednostranné provokovanie neopodstatnenými a čoraz agresívnejšími požiadavkami nášho južného suseda - nemôžeme ostať ľahostajní!” uvádza sa v Memorande. Podceňovanie, ponižovanie, prenasledovanie, väznenie a často aj vraždenie slovenských patriotov, zatváranie slovenských škôl, či vojenské agresie v rokoch 1919, 1938, 1939, 1944 a 1968 sú podľa memoranda dominantné znaky charakterizujúce typicky maďarský postoj k Slovákom, ktorí Maďarsko nikdy nenapadli, uvádza sa ďalej v Memorande. „Maďarsko bolo právom odsúdené v mene spravodlivosti za zločin proti mieru ako nepremlčateľný zločin proti ľudskosti”. Podpisom mierovej zmluvy v Paríži v roku 1947 sa Maďarsko zaviazalo odovzdať kultúrne dedičstvo, ktoré po roku 1848 prešlo do držby maďarského štátu alebo maďarských verejných inštitúcií. Maďarsko sa svojim podpisom Parížskej zmluvy zaviazalo aj uľahčiť dopravu medzi susednými štátmi, čo napríklad nepostavením vodného diela „Naďmaroš” - Veľká Maruša dodnes nesplnilo, hovorí sa v Memorande. „Kto chce mier - musí dodržiavať mierové zmluvy! Kto chce priateľstvo - musí sa správať priateľsky! Teraz to musí skutkami dokázať aj náš južný sused - Maďarsko!” vyzývajú účastníci spomienky v Černovej, ktorí Memorandum prijali. „Až potom, keď aj ono splní podmienky zaužívané medzi rovnocennými partnermi v celom civilizovanom svete - uzná svoju vinu, oľutuje ju, ospravedlní sa a nahradí spôsobené škody - sme ochotní urobiť aj tzv. hrubú čiaru za minulosťou a začať skutočne nové mierové a priateľské vzťahy,” píše s Černovskom memorande občanov Slovenskej republiky Na ochranu mieru a priateľstva.

Príčinou tragédie v Černovej bol veľkomaďarský šovinizmus

Černovskú tragédiu má na svedomí „veľkomaďarský šovinizmus a vôbec si nemyslím, že vymizol,” povedal počas spomienky na obete tragédie šéf SNS Ján Slota. Veľkomaďarský šovinizmus podľa lídra národniarov stále žije v oficiálnych maďarských predstaviteľoch a politických kruhoch Maďarskej republiky a ich pomáhačov z SMK. Ján Slota vystúpil ako posledný rečník počas pietnej spomienky pri pamätníku pätnástim obetiam streľby uhorských žandárov do obyvateľov Černovej. „Zišli sme sa na tomto mieste, aby sme si po 100 rokoch pripomenuli tých, ktorých maďarská arogancia postrieľala ako divú zver,” povedal Slota pred zhromaždeným davom na cintoríne v Černovej. Citoval francúzske noviny z roku 1911, podľa ktorých sú v Uhorsku tyranizované milióny Slovanov a Rumunov, a to sa dá porovnať s despotizmom Turkov. „Možno bola chyba Slovákov, že sme zachraňovali Maďarov, ktorí ušli zbabelo pred Turkami do slovenských hôr. Mali ich tam zožrať a zatiahnuť do Istanbulu,” povedal Slota. Udalosti z Černovej majú podľa šéfa národniarov paralelu aj v súčasnosti vo vyjadreniach predstaviteľov Maďarskej republiky a Strany maďarskej koalície. Spomenul vyjadrenie bývalého maďarského premiéra Józsefa Antalla o tom, že je premiérom 15 miliónov Maďarov. Citoval aj bývalého prezidenta Arpáda Göncza, že Maďari sú praobyvatelia Karpatskej kotliny. „Myslím si, že pán prezident si pomýlil Karpatskú kotlinu s púšťou Gobi v Mongolsku,” povedal Slota. Za dôležitejšie a nebezpečnejšie Slota považuje skutočnosť, že oficiálni maďarskí predstavitelia spochybňujú Trianon a navodzujú atmosféru napätia. Maďarská strana sa podľa neho nikdy nezmierila s tým, že Uhorsko už neexistuje. Slota spomenul aj neoficiálne návštevy prezidenta a predsedníčky parlamentu Maďarskej republiky na Slovensku, „ktorá akože neoficiálne príde a zúčastňuje sa na politických akciách, ktoré sú zamerané proti suverénnej Slovenskej republike,” dodal Slota. Šéfovi národniarov sa tiež nepáči, že novovzniknutú Maďarskú gardu nespochybňujú samotní predstavitelia Maďarskej republiky, Slota tiež kritizoval Európsku úniu i Európsky parlament, ktoré nijako nereagovali na vznik fašistickej organizácie, akou podľa neho Maďarská garda je. Svojim exkurzom do histórie i súčasnosti chcel Slota podľa svojich slov poukázať na pravú tvár veľkomaďarského šovinizmu, „ktorý zabíjal aj tu pred 100 rokmi v Černovej.” Pätnásť Černovčanov pred sto rokmi zahynulo len preto, lebo chceli kázne počuť v slovenčine, „nie tie všetky veľké historické reči,” povedal Slota. Nevinná krv Černovčanov bola podľa neho iskrou, ktorá zapálila národné uvedomenie Slovákov a dopomohla aj k vzniku Slovenskej republiky. Černovčania padli, aby sme my mohli žiť ako Slováci v suverénnej Slovenskej republike, „tak nám Pán Boh pomáhaj,” uzavrel svoj príhovor Ján Slota.

Gašparovič: Maďarizačná politika bola krutá

Černovská tragédia v roku 1907, ktorá si v súvislosti s vysviackou kostola po streľbe žandárov do davu ľudí vyžiadala pätnásť obetí, niekoľko desiatok zranených a mnoho perzekvovaných, vystúpila pred zrak európskej a svetovej verejnosti. Pri príležitosti otvorenia pietnej spomienky stého výročia Černovskej tragédie to po minúte ticha v ružomberskej mestskej časti Černová pred vyše tisíc ľuďmi povedal prezident Ivan Gašparovič. „Táto veľká tragédia by sa mala napriek rozporným diskusiám historikov, politikov a predstaviteľov cirkví, stať naším spojivom,” zdôraznil prezident. Nevinná krv obetí podľa neho poukázala pred verejnosťou na krutosť maďarizačnej politiky v Uhorsku a obrátila pozornosť na „najintenzívnejšie stíhaného väzňa svedomia - Andreja Hlinku”. „Masakra v Černovej v období rokov 1907 až 1908 nebola ojedinelou,” pripomenul Gašparovič, ktorého príhovor niekoľkokrát prerušil potlesk prítomných. „Surový zásah moci sa nevyhol ani obyvateľom obce Lúčky, Podolia, Zohoru na Záhorí, Myjavy či slovenskej Kovačice,” uviedol. Tragédiu by preto občania mali vnímať ako spomienku na všeobecný útlak slovenského obyvateľstva v mnohonárodnom Uhorsku. Podľa Gašparoviča máme o tragédii v Černovej dosť dostupných materiálov. „Nikto fakty o nej nespochybňuje. Paradoxne však podaktorí spochybňujú osobnosť, ktorá sa s nimi, v pozitívnom zmysle, spája,” uviedol prezident na adresu Andreja Hlinku. Oddeliť fakty od zahmlievajúcich poloprávd a účelových interpretácií o jeho osobe je podľa hlavy štátu úlohou pre historikov. Hlinka spolu s Martinom Rázusom hlboko zasiahol do politického vedomia slovenského národa, vyhlásil Gašparovič. Spolu s ďalšími generáciami politikov a vlastencov, ktorí prišli po nich, sa podľa neho stali živým písmom našej ústavy, ktorej 15. výročie prijatia sme slávili na začiatku septembra. „Táto kontinuita sa stala východiskovou ideou nášho suverénneho štátu,” povedal. Pamiatku obetí si prezident spolu s primátorom Ružomberka Michalom Slašťanom a správcom farnosti v Černovej Jozefom Trstenským uctili položením venca na cintoríne pri Pamätníku černovských martýrov, ktorý bol postavený Slovenskou ligou amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia černovskej masakry. Na pomníku, ktorý odhalili v roku 1932, je vyrytých pätnásť mien obetí Černovskej tragédie.

Gašparovič neprezradil, či podpíše zákon o Hlinkovi

Prezident Ivan Gašparovič zatiaľ neprezradil, či podpíše zákon o zásluhách bývalého politika a kňaza Andreja Hlinku o slovenský národ. Právnu normu, ktorú v piatok prijal parlament, si chce pred svojim konečným rozhodnutím ešte preštudovať. Zákon však zatiaľ nemá k dispozícií. Gašparovič to počas spomienkových slávností na černovskú tragédiu v Ružomberku. Pokiaľ hlava štátu zákon podpíše, začne platiť od budúceho roka. Z pôvodného návrhu takzvaného „Lex Hlinka” koaličnej Slovenskej národnej strany vypadli niektoré kontroverzné ustanovenia. Parlament napríklad politikovi, ktorý zomrel krátko pred druhou svetovou vojnou, nepriznal titul „Otec národa”. Z pôvodného návrhu SNS vypadol aj paragraf, podľa ktorého by bolo hanobenie Hlinkovho mena trestné. Národniari presadili prijatie zákona o Hlinkovi aj vďaka hlasom časti opozície. Premiér Robert Fico, ktorý do Ružomberka prišiel až večer, ocenil, že spomienka na černovskú tragédiu mala dôstojný priebeh. „Slovenskí ľudia sa postavili za svoje vlastné práva a ukázali, že sme schopní zabojovať vo veľmi komplikovaných a ťažkých situáciách. Toto je najväčší odkaz černovskej tragédie,” povedal novinárom Fico.

Parlament schválil vyhlásenie k Černovskej tragédii

Národná rada (NR) SR schválila 140 hlasmi vyhlásenie k 100. výročiu tragédie v Černovej, ktoré predložil predseda parlamentu Pavol Paška. Konštatuje sa v ňom, že tragické udalosti v Černovej parlament chápe nielen ako historickú krivdu voči Slovákom, ale predovšetkým ako memento, pre ktoré bude mať vždy na pamäti demokratické hodnoty a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi, zaručujúce v prostredí Európskej únie taký právny stav, aby už nikdy viac nedochádzalo k národnostnému útlaku, k potlačovaniu ľudských práv, k zneužívaniu štátnej moci ani k násilnej asimilácii ktorejkoľvek národnostnej menšiny. Slávnostnou akadémiou v aule Školy úžitkového výtvarníctva sa 26. októbra v Ružomberku začali trojdňové spomienkové slávnosti 100. výročia černovskej tragédie. „Černovská tragédia skutočne ukázala, ako sa nemá vládna moc, v tom čase maďarská, správať k vlastnému ľudu,“ uviedol pred študentmi a hosťami v príhovore o práci a diele Andreja Hlinku zástupca riaditeľa štátneho gymnázia z Ružomberka Miroslav Druska. V umeleckom pásme vystúpili aj gymnazisti z ľudovými piesňami, básňou, referátmi o černovskej masakre a hrou na flaute. Podujatie pokračuje o 19:00 videoprojekciou filmu Volali ho otec národa v Kultúrnom dome v Černovej. Hlavný program pietnej spomienky sa začne v sobotu o 13:00 pri terajšom KD v Černovej na mieste, kde sa pred sto rokmi odohrala tragédia. Po ňom sa účastníci slávnosti zúčastnia na sprievode obcou a posvätení nového kríža pred kostolom Ružencovej Panny Márie. V kostole bude slávnostná bohoslužba. Sobotný program vyvrcholí kladením vencov k Pamätníku černovských martýrov na cintoríne, otvorením expozície v dome Andreja Hlinku, v ktorom inštalovali novú 1,8 metra vysokú voskovú figurínu Andreja Hlinku a slávnostnou akadémiou. Súčasťou sobotného dňa bude aj celoslovenské stretnutie filatelistov, výmenná burza a poštová priehradka. O 10:00 uvedú novú známku, na ktorej je portrét Roberta Williama Setona-Watsona a ruža - symbol Ružomberka, od akademického maliara Ivana Schurmanna. V Liptovskom múzeu v Ružomberku otvoria aj novú expozíciu Život a dielo Andreja Hlinku. Pietna spomienka, ktorej hlavnými organizátormi sú mesto Ružomberok, SNS a Matica slovenská, vyvrcholí v nedeľu svätou omšou v miestnom kostole, komponovaným scénickým programom Černová a divadelným predstavením Bačova žena. Záštitu nad podujatím prevzal prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa na ňom v sobotu zúčastní. Na sobotnej večernej akadémii sa zúčastní aj premiér Robert Fico. Tragédia v Černovej v roku 1907 súvisela s vysviackou černovského kostola. Obyvatelia obce nesúhlasili, aby ich nový chrám posvätili bez prítomnosti rodáka, kňaza Andreja Hlinku. Pri streľbe žandárov do davu ľudí zomrelo 15 ľudí, ďalšie desiatky boli zranené a mnohí perzekvovaní.

SNS: V Černovej nešlo o tragédiu, ale masakru

Sté výročie tragédie v Černovej, pri ktorej prišlo pri streľbe žandárov o život 15 osôb, vyvolalo širokú diskusiu v pléne Národnej rady SR. Parlament prerokovával štyri návrhy vyhlásenia k stému výročiu tragickej udalosti v Černovej. Pripravili ich predseda parlamentu Pavol Paška a kluby poslancov za KDH, SMK a SNS. Smútok a radosť sú podľa predsedu parlamentu Pavla Pašku dve slová, ktoré najvýstižnejšie charakterizujú udalosti, ktoré sa pred sto rokmi odohrali v Černovej. „Smútok nad všetkými obeťami, tragédiami, ktoré historicky stáli v ceste k nášmu sebaurčeniu, sebavedomiu, našej identite. Smútok nad možno premrhaným dlhým časom, počas ktorého sme ako národ nemohli rozvíjať svoj jazyk, kultúru, identitu,” zdôraznil Paška. Na druhej strane radosť nad tým, že obete neboli márne a že môžeme stáť a otvorene hovoriť o veciach, ktoré sú a boli bolestné. „Dejiny sa dajú vykladať, nedajú sa oklamať,” zdôraznil Paška s tým, že je treba sebavedome hovoriť o našom národe a dejinách. „Majme na pamäti, že či už budeme hovoriť o smútku, alebo radosti, používajme slová, z ktorých nikto nebude cítiť revanš, nenávisť čí akúkoľvek zášť,” dodal. Udalosti spred sto rokov označila podpredsedníčka parlamentu Anna Belousovová (SNS) nie za tragédiu, ale masakru. Dôvodom neadekvátneho zásahu bola skutočnosť, že kostoly, kde v slovenskom jazyku kázali slovenskí kňazi, držali i napriek maďarizácii národ pokope. „Bola to taká slamka, ktorej sa Slováci ako národ ešte držali,” dodala. Pätnásť černovských martýrov podľa nej svojou najvyššou obetou prebudilo svedomie Európy a sveta. „Svet sa dozvedel to, čo sa uhorská štátna moc snažila zatajiť - že Uhorsko je žalárom národov, že Slováci sú tvrdo pomaďarčovaní, ale hlavne sa dozvedel to, že Slováci napriek silnému útlaku sú tu, že ako národ existujú,” zdôraznila. Podľa uznesenia navrhnutého SNS sú tragické udalosti v Černovej nielen národnou traumou Slovákov, ale aj trvalým mementom pred zneužitím moci, používaním násilia a snahou o ovládanie iných národov. Poslanec František Mikloško (KDH) oponoval tým, že Slováci nie sú traumatizovaný národ. „Slováci sú jeden sebavedomý, normálny národ, ktorý sa vie vo svete normálne pohybovať. Ak má niekto traumy, tak nech navštívi traumatológa, alebo psychiatra,” dodal Mikloško s tým, že ak niekto z predstaviteľov SNS nosí v sebe traumy, nech ich nevnucuje ostatným. SMK podľa predsedu poslaneckého klubu Gyulu Bárdosa predložila vlastný návrh vyhlásenia preto, že niektorí politici majú snahu využiť a zneužiť tragédiu v Černovej z roku 1907 na vytĺkanie politického kapitálu. V mene poslancov za KDH predniesol návrh uznesenia Vladimír Palko. „NR SR má dnes morálnu povinnosť prijať vyhlásenie,” dodal. Černová je podľa neho jednou z určujúcich udalostí Slovákov na ceste k národnému sebaurčeniu, preto nepatrí k žiadnej politickej strane a nikto si ju nemôže privlastňovať. „Z úcty k obetiam z Černovej by bolo vhodné, aby uznesenie bolo prijaté čo najväčším počtom hlasov,” dodal.

Zákon o zásluhách Andreja Hlinku

Národná rada (NR) SR schválila zákon o zásluhách Andreja Hlinku o štátotvorný slovenský národ a o Slovenskú republiku. Za prijatie zákona hlasovalo 94 poslancov, proti bolo 26 a 14 sa zdržalo. Dvaja poslanci nehlasovali. Definitívne znenie zákona, ktoré poslanci schválili, je výsledkom kompromisu a viacerých pozmeňujúcich návrhov k pôvodnej predlohe poslancov SNS. Text zákona v jednotlivých paragrafoch uvádza: „Andrej Hlinka sa mimoriadne zaslúžil o to, že slovenský národ sa stal štátotvorným národom. Na ocenenie mimoriadnych zásluh Andreja Hlinku sa umiestni v budove NR SR busta Hlinku a pamätná tabuľa, na ktorej sa uvedie text „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku“. Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku je pietne miesto. Návštevník mauzólea a jeho blízkeho okolia je povinný správať sa s úctou voči osobe Andreja Hlinku a zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť pokoj pietneho miesta. Zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2008.

(SITA, ČTK, S-tl)