Gardy sú hrozbou pre celý svet ● Jav rastúceho šovinizmu?

Maďarská garda chce „posilniť národnú sebaobranu“ a plánuje tiež „stať sa súčasťou či chrbticou budúcej Národnej stráže“. ● Uniformy, pochody i výcvik...

Maďarskú gardu a Slovenskú pospolitosť spája nacionalizmus

Extrémna pravica na Slovensku a v Maďarsku sa líši politickými kontaktmi. V Maďarsku partnerov majú, na Slovensku nie aj preto, že Slovenská národná strana (SNS) preberá časť agendy krajnej pravice. Slovensko má Slovenskú pospolitosť, Maďarsko má Maďarskú gardu. Podobajú sa na seba pravicoví extrémisti na oboch stranách Dunaja a majú voči sebe výhrady? „Garda je oveľa aktívnejšia, má viac členov a jej aktivity pútajú väčšiu pozornosť verejnosti,“ porovnáva politológ Grigorij Mesežnikov. Podobnosť v uniformách je zjavná, rovnako extrémny nacionalizmus a sklon k rasizmu a xenofóbii. Obe organizácie vystupujú ako občianske združenia. Z vyjadrení slovenskej organizácie vyplýva, že Maďarskú gardu nepovažuje automaticky za ohrozenie Slovenska. Zdržanlivejším postojom sa odlišuje od oficiálnej slovenskej politickej scény, ktorá bije na poplach. „V súčasnosti dokážeme len ťažko posúdiť, či je Maďarská garda skutočnou hrozbou pre Slovensko, alebo je to len organizácia, ktorá si chce chrániť vlastný národ a štát pred rozmáhajúcim sa liberalizmom, boľševizmom a sionizmom, ktorý smeruje k úpadku a biede našich národov, našej viery a našej kultúry,“ píše Michal Laššák, pobočník vodcu pospolitosti na jej internetovej stránke. „Má naše sympatie, ak skutočne ide o nacionalistov. Na druhej strane máme obavy, ak ide o šovinistov, túžiacich po obnove veľkého Uhorska.“ Maďarské gardy za problém považujú najmä SNS vo vláde. Maďarská garda vznikla len tento rok a je početnejšia než o dvanásť rokov staršia Slovenská pospolitosť. Gardistov je najmenej 650. Keď sa pospolitosť predstavila ako politická strana 14. marca 2005 na oslavách vzniku Slovenského štátu, v čiernych uniformách pripomínajúcich uniformy gardistov pochodovalo asi 70 členov. V roku 2005 v Rožňave členovia pospolitosti opľúvali sochu Lajosa Kossutha. Garda dnes vystupuje aktívnejšie, jej členovia okrem slávnostných prísah napríklad upratujú hroby vojnových veteránov. Pospolitosť potom, ako ju vlani Najvyšší súd rozpustil, na verejnosti vidieť málo. Garda v Maďarsku funguje s podporou mimoparlamentnej extrémistickej strany Jobbik, ktorá na miestnej úrovni často spolupracuje s hlavnou opozičnou stranou Fidesz expremiéra Viktora Orbána. Existujú aj priame prepojenia Fideszu s Gardou. Pri prísahe prvých gardistov rečnila poslankyňa Fideszu Mária Wittnerová. Slovenská pospolitosť partnerov medzi parlamentnými stranami nemá a so Slovenskou národnou stranou sa nemôžu ani cítiť. „Mali ich tam pochytať, riadne ich vypráskať, vyzliecť z tých uniforiem a poslať niekde k lopate, aby trošku zmúdreli,“ komentoval predseda SNS Ján Slota registráciu pospolitosti ako politickej strany v roku 2005. Zatiaľ čo niektoré vyjadrenia a celkové smerovanie pospolitosti sú neskrývane rasistické, vedenie Maďarskej gardy sa okrem slávnostných prísah snaží vyjadrovať umiernene a nejednoznačne, aby ho nebolo možné usvedčiť z porušovania platných zákonov vrátane vyvolávania nenávisti k iným etnikám. Zároveň jej predstavitelia hovoria o vytváraní súbežných spoločenských inštitúcií, ktoré by slúžili iba národu a nie zahraničnému kapitálu. Od banky cez poisťovňu po súkromné školy, v ktorých by sa napríklad vyučovalo staromaďarské písmo. Slovenská pospolitosť ako politická strana pod vedením Mariána Kotlebu, učiteľa na gymnáziu v Banskej Bystrici, dlho nevydržala. Generálny prokurátor podal návrh na zrušenie pospolitosti na Najvyšší súd a ten ju vlani v marci rozpustil. Pospolitosť v programe vyzývala na vznik stavovského štátu. Právo voliť a byť volený mali mať členovia desiatich stavov. To je v rozpore s Ústavou. Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním, konštatoval Najvyšší súd. Priamočiarejší štýl Slovenskej pospolitosti pripomínalo v Maďarsku skôr pôsobenie študentky Diany Bácsfiovej. Tá sa v roku 2004 so svojou skupinou otvorene prihlásila k hungarizmu, maďarskej obdobe fašizmu. Hlásali totálny štát, zdravili sa na verejnosti zdvihnutou pravicou a oblepili Budapešť plagátmi s fašistickými symbolmi. Súd Bácsfiovú odsúdil za rušenie verejného poriadku na desať dní väzenia, odvtedy na verejnosti nevystupuje.

Garda sú uniformy, pochody i výcvik

Maďarská garda sa označeniu polovojenská organizácia razantne bráni. Maďarskú gardu aj maďarské médiá bežne označujú za polovojenské zoskupenie, napriek tomu, že garda pohrozila žalobou každému, kto by ju takto nazval. Garda chce podľa svojho zakladajúceho dokumentu „v mimoriadnej situácii posilniť národnú sebaobranu“ a plánuje tiež „stať sa súčasťou či chrbticou budúcej Národnej stráže“. O založení podobnej dobrovoľnej pomocnej vojenskej sily podľa vzoru americkej Národnej gardy sa v Maďarsku už dlho diskutuje. Členovia gardy nosia uniformy, pochodujú vo vojenskej formácii a počúvajú pritom vojenské povely. Organizuje pre svojich členov „individuálny“ výcvik v streľbe a v sebaobrane. Garda však ako občianske združenie podľa zákona nesmie vlastniť žiadne zbrane. Slovenská pospolitosť takéto ašpirácie výcviku verejne nikdy nedeklarovala. Nápadná bola vždy svojimi tmavomodrými uniformami podobnými Rodobrane. Polícia ich oblečenie podobné gardistickému skúmala, ale zo znaleckého posudku vyplynulo, že uniformy nie sú protizákonné.

Maďarská garda a Slovenská pospolitosť: Spája ich nenávisť!

Naháňajú strach slušným ľuďom. Ich uniformy totiž pripomínajú vojnový štát, veľkolepými pochodmi dokazujú svoju silu, útočia na susedov, Rómov či židov. To sú príslušníci Maďarskej gardy. Podobný rozruch spôsobila pred časom na Slovensku Slovenská pospolitosť. Politici preto v odkazoch do Budapešti zdôrazňujú, že oni zvolili nekompromisný prístup a toto zoskupenie zakázal Najvyšší súd SR. Nie je to však celkom pravda. Predstavitelia Maďarskej gardy nedávno tvrdili, že vznikla preto, aby chránila krajinu pred nepriateľmi. A to aj pred útokom susedov - Slovenska, Rumunska či Srbska. Tieto slová pobúrili Európu. Navyše počas uplynulého víkendu v centre Budapešti zložilo prísahu ďalších šesťsto členov. Naša diplomacia v tejto súvislosti poukazuje, podľa nej, na nekompromisne zakázanú a rozpustenú Slovenskú pospolitosť. „Podobný postoj očakávame od príslušných orgánov Maďarskej republiky,“ píše sa v stanovisku ministerstva zahraničia. „My sme sa vyrovnali so Slovenskou pospolitosťou a nerezonovalo to v európskych inštitúciách. Je to príklad pre maďarskú stranu,“ povedal aj europoslanec Milan Gaľa z SDKÚ. Faktom však zostáva, že pospolitosť funguje ďalej. Už síce nie je politickou stranou, ale „len“ občianskym združením. Podobne ako Maďarská garda. „K tomu sa nebudem vyjadrovať, spýtajte sa niekoho iného,“ reagoval hovorca rezortu diplomacie Ján Škoda. Slovenskú pospolitosť ako občianske združenie zaregistrovalo ministerstvo vnútra. To ho môže v prípade porušenia zákona aj zrušiť.

Slovenská pospolitosť

Štatút: občianske združenie

Rétorika: napáda maďarskú menšinu, židov a Rómov, velebí Tisa

Uniformy: pripomínajú Hlinkovu gardu z obdobia vojnového štátu

Vystupovanie: prezentuje sa veľkolepo, napríklad fakľovými pochodmi

Počet členov: podľa odhadov maximálne 100

Šéf: vodca Ivan Sýkora

Postoj polície: nekompromisný, zadržala niekoľko jej členov

Naposledy na verejnosti: 5. mája 2007, spomienka na M. R. Štefánika

Maďarská garda

Štatút: občianske združenie

Rétorika: varuje pred útokom zo Slovenska, pred židmi či Rómami

Uniformy: pripomínajú časy horthyovského Maďarska počas druhej svetovej vojny

Vystupovanie: veľkolepé prísahy v historickom centre Budapešti

Počet členov: okolo 700

Šéf: Gábor Vona

Postoj polície: benevolentný

Naposledy na verejnosti: 21. októbra 2007, prísaha nových členov

Gardisti prisahajú vernosť vlasti, národu a ľudu Maďarska

Členovia spolku Maďarskej gardy, ktorých počet koncom minulého týždňa narástol na vyše 600, prisahajú pri vstupe do gardy vernosť vlasti, národu a maďarskému ľudu. Vyplýva to z textu prísahy, ktorú zverejnili na svojej internetovej stránke. Gardisti vyjadrujú odhodlanie do konca svojho života plniť úlohy rozvoja, slobody svojho národa a vlasti, ochraňovať ich hodnoty a tradície, pričom velikánov maďarskej histórie mienia vždy považovať za svoj vzor. „Naše vlajky, svojich druhov neopustím, pri plnení úloh prijatých gardou vždy čestne zotrvám,” uvádza sa v texte prísahy, v ktorej sa členovia spolku zaväzujú ďalej plniť služobný poriadok gardy a v prípade porušenia prísahy berú na vedomie, že ich čaká opovrhnutie predstaviteľmi gardy a ich druhov, ako aj večné vylúčenie z radov Maďarskej gardy. Takmer 600 nových členov spolku Maďarskej gardy zložilo 21. októbra prísahu na Námestí hrdinov v Budapešti. Na akte prísahy sa zúčastnilo vyše 3000 divákov a pravicových sympatizantov. Prvých 56 gardistov prisahalo v auguste na Budínskom hrade. Založenie spolku Maďarská garda oznámil začiatkom augusta Gábor Vona, predseda strany Jobbik, ktorá samu seba označuje za konzervatívnu radikálnu národno-kresťanskú stranu. Vona je zároveň aj predsedom gardy, ktorej cieľom je vytvoriť „rámec národnej sebaobrany”.

Ivan Gašparovič: Gardy sú hrozbou pre celý svet

Česko by malo reagovať na vznik polovojenskej organizácie Národná garda, ktorú na konci októbra v Prahe založila krajne pravicová Národná strana. V relácii Slovenského rozhlasu to vyhlásil prezident Ivan Gašparovič. Prezident opäť kritizoval aj podobné extrémistické združenie Maďarská garda. Tá podľa neho predstavuje hrozbu pre celý svet. „Česká strana nemôže bez povšimnutia akceptovať, že niečo také vzniká,” povedal prezident. Naznačil, že podobné združenia môžu povzbudiť extrémistov aj na Slovensku. „Takáto akcia môže vyvolať reakciu aj na slovenskej strane. A preto si musíme dávať pozor,” dodal Gašparovič. Národná garda by mala podľa zástupcov českej Národnej strany slúžiť pri mítingoch, ale aj pri katastrofách. Národná strana, ktorá vystupuje proti cudzincom či Európskej únii, gardu založila na demonštrácii pri príležitosti výročia vzniku Československa v roku 1918. Prezident pripomenul, že slovenské orgány ešte pred minuloročnými voľbami zakázali extrémistickú stranu Slovenská pospolitosť - Národná strana, ktorej členovia demonštrovali v uniformách pripomínajúcich rovnošaty polovojenskej Hlinkovej gardy z čias vojnového Slovenského štátu. Gašparovič už skôr kritizoval založenie polovojenskej Maďarskej gardy. Tú v Budapešti v lete vytvorilo mimoparlamentné hnutie Jobbik. V kritike ešte pritvrdil. „Oživiť túto gardu tak, ako sa snaží maďarská strana, je nebezpečné nie pre Slovensko, nebezpečné nie pre Európu, ale vôbec pre celý svet,” vyhlásil.

Pál Csáky sa nepovažuje za zástancu Maďarskej gardy

Nie som zástanca Maďarskej gardy, uviedol v diskusnej relácii Na telo TV Markíza predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Pál Csáky. Dodal, že nepotrebujeme Maďarskú gardu, ani Slovenskú pospolitosť a priklonil sa k názoru, že by sa v spolupráci s poslancami Európskeho parlamentu malo začať diskutovať o tom, ako takéto združenia zakázať. Na otázku TV Markíza, či si myslí, že maďarský prezident László Sólyom dostatočne razantne odsúdil Maďarskú gardu, Csáky odpovedal otázkou, či Ivan Gašparovič dostatočne razantne odsúdil Slovenskú pospolitosť. Na margo Sólyomovej súkromnej návštevy Komárna uviedol, že necítil potrebu sprostredkovať stretnutie prezidentom SR a Maďarska. To, že Sólyom dosiaľ Gašparoviča nepozval na oficiálnu návštevu Maďarska označil Csáky za jeden z možných dôsledkov súčasných slovensko-maďarských vzťahov. Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš nerobí podľa Csákyho dobré meno SR v zahraničí. Csáky tvrdí, že Kubišove výroky na adresu MR si všimli aj zahraničné denníky, predovšetkým Die Presse a Algemeine Zeitung, kde podľa jeho slov polemizovali o tom, či Európska únia potrebuje takéto Slovensko. Návrhu na Kubišovo odvolanie z postu nie je podľa Csákyho v parlamente dostatok hlasov. Otázka menšín nie je podľa Csákyho vecou vnútroštátnou, ale európskou. Jednou z príčin, prečo sa slovensko-maďarské vzťahy dostali až na pôdu Európskeho parlamentu, je podľa jeho slov zahrnutie Slovenskej národnej strany do vládnej koalície. Dodal, že skupina európskych socialistov by mala navštíviť Slovensko a všímať si predovšetkým vývoj v slovensko-maďarských vzťahoch. Na otázku TV Markíza, či je pripravený stretnúť sa v diskusnej relácii s Jánom Slotom, povedal, že nie, pretože nechce, aby sa jej priebeh znížil na „úroveň štvrtej cenovej skupiny.” Situáciu v opozícii označil Csáky za problematickú a takú, ktorá môže vyústiť do prehry v prezidentských voľbách. „ V KDH panuje prehnaný egoizmus, SDKÚ-DS sa orientuje na riešenie svojich vnútorných problémov,” uviedol Csáky. K prípadnej prezidentskej kandidatúre Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) sa nevyjadril a dodal, že pri hľadaní spoločného opozičného kandidáta sa SMK bude správať flexibilne a kolegiálne.

Rozširovanie členskej základne

Maďarskej gardy vyvoláva v EP obavy

Maďarská garda a jej podobné skupiny vyvolávajú znepokojenie na pôde Európskeho parlamentu. Ako uviedol pre TASR líder druhej najväčšej parlamentnej frakcie Martin Schulz, socialisti sledujú so znepokojením rastúcu členskú základňu Maďarskej gardy. „Čo sa týka Maďarska, radi by sme poznali odpoveď na otázku, či sa strana Viktora Orbána konečne a explicitne dištancuje od Maďarskej gardy a či sa tým pripojí k základným európskym demokratickým hodnotám,” konštatoval šéf socialistov. Podľa Schulza budú socialisti pozorne sledovať aktivity tejto organizácie, rovnako ako ktoréhokoľvek ďalšieho fašistického, ultrapravicového či rasistického politického hnutia kdekoľvek v Európe a budú proti nich bojovať politickými prostriedkami, ktoré majú k dispozícii. Z tohto dôvodu frakcia vytvorila dozornú skupinu tzv. Extreme Right Watch vedenú bulharským europoslancom Kristianom Vigeninom, ktorá by mala spolu s ďalšími politickými skupinami predložiť písomnú deklaráciu vyzývajúcu na všeobecnú uvedomelosť a širokú verejnú podporu v boji proti takýmto hnutiam kdekoľvek v Európe. Deklarácia, ktorú má TASR k dispozícii a ktorej predkladateľmi sú okrem Vigenina aj traja maďarskí europoslanci - Csaba Sándor Tabajdi, István Szent-Iványi a Péter Olajos - spolu so španielskym europoslancom Mikelom Irujom Amezagom, je zameraná na aktivity všetkých extrémistických a polovojenských skupín, pôsobiacich v niektorých členských krajinách EÚ. Okrem Maďarskej gardy sa medzi nimi uvádza okrem iných aj Slovenskú pospolitosť, korutánske hnutie Kärntner Heimatdienst a ďalšie skupiny takéhoto charakteru z Belgicka, Veľkej Británie, Dánska, Grécka, Rumunska a Bulharska. Podobnú deklaráciu zameranú však len na Maďarskú gardu predložili ešte na septembrovom plenárnom zasadnutí aj traja slovenskí europoslanci - Irena Belohorská, Sergej Kozlík a Peter Baco (všetci HZDS). V dokumente predloženom na podpis europoslancom vyzývajú „všetky kompetentné orgány v Maďarskej republike, ako aj na celoeurópskej úrovni, aby činnosť gardy dôsledne sledovali a všetky členské krajiny EÚ, aby pôsobenie nacionalistických skupín, akou je aj Maďarská garda, dôsledne monitorovali a rázne zakročili voči aktivitám, ktoré by v budúcnosti mohli vyvolávať konfliktné situácie.” Potrebu takejto deklarácie odôvodňujú jej predkladatelia skutočnosťou, že vznik Maďarskej gardy a jej ciele vyvoláva obavy z jej činnosti nielen v Maďarsku, ale aj v susedných krajinách, a že maďarské súdy umožnili legálne pôsobenie tohto spolku. Pripomínajú pritom, že „história ukázala, do akých podôb môže prerásť militantný nacionalizmus”. Podpísať ju možno do 24. decembra. Vedúca kancelárie slovenskej delegácie v socialistickej frakcii EP Gabriella Kečkéšová TASR potvrdila, že zo strany troch členov EP (Monika Beňová, Vladimír Maňka a Miloš Koterec - SMER-SD) má táto iniciatíva podporu. Slovenská skupina v rámci Európskej ľudovej strany-Európskych demokratov sa podľa jej tlačového oddelenia deklaráciou predloženou Belohorskou, Kozlíkom a Bacom nezaoberala a ponecháva na každom poslancovi rozhodnutie, či ju podpíše alebo nie. Podľa informácií Belohorskej ju do utorka podpísal zatiaľ len Miroslav Mikolášik. Belohorská, ktorá v EP zastupuje nezaradených europoslancov, varuje, že rozširovanie členskej základne Maďarskej gardy možno brať ako postrach. „Samozrejme, že my sa obávame toho nárastu a myslím si, že ten nárast je skôr odpoveďou na nekonanie celej európskej demokratickej spoločnosti. Možno majú tí Maďari dobrý lobing, že si myslia, že si to vyriešia nejako na námestiach,” uviedla pre TASR Belohorská. V súvislosti s upozorneniami, ktoré podľa jej slov dostáva zo strany zástupcov maďarskej menšiny na Slovensku a ktoré poukazujú na existenciu Slovenskej pospolitosti, europoslankyňa pripomenula, že jej akcie sú sledované políciou a dopredu sa prijímajú potrebné opatrenia. „A určite by im nikto nedal právo na takéto mašírovanie cez stred Bratislavy alebo na významné miesta. Mnohé z týchto prejavov v rámci uniformy, ktorú má Maďarská garda, sa spájajú s obdobím 2. svetovej vojny a to nie je dobré. Ja odmietam tie čierne čižmy ako skutočne negatívnu spomienku a je úplne jedno, či je tá čižma slovenská, maďarská alebo nemecká,” zdôrazňuje slovenská zástupkyňa v EP.

Do maďarskej gardy sa hlási zatiaľ vyše 100 občanov SR

O členstvo v Maďarskej garde sa uchádzalo doposiaľ 100 až 150 občanov Slovenskej republiky. Vyhlásil to v relácii maďarského verejnoprávneho rozhlasu Magyar Rádió predseda Hnutia za lepšie Maďarsko (Jobbik) Gábor Vona, ktorý je súčasne aj šéfom Spolku maďarskej gardy. „Slovenskí občania zatiaľ neboli prijatí, lebo garda funguje pre občanov Maďarskej republiky a v Maďarsku,“ dodal Vona, podľa ktorého preverujú, aké možnosti by boli na to, aby sa členmi gardy stali aj slovenskí a rumunskí občania. Magyar Rádió v tejto súvislosti cituje výrok slovenského ministra zahraničných vecí Jána Kubiša, ktorý v nedeľu v slovenskej komerčnej televízii TA3 okrem iného ocenil aj skutočnosť, že vedúci maďarskí politici odsúdili túto organizáciu, ale ako dodal, skutky sú dôležitejšie. Šéf slovenskej diplomacie vyjadril nádej, že Maďarsko bude v tejto záležitosti konať.

Do Maďarskej gardy chce vstúpiť 150 občanov SR

Polovojenská organizácia Maďarská garda sa rýchlo rozrastá. Len pred týždňom zložilo sľub približne 600 občanov Maďarska, záujem o členstvo však prejavili aj občania okolitých štátov. Platí to aj o Slovensku. Garda však doteraz žiadneho Nemaďara do svojich radov neprijala. Prečo? „Maďarská garda, ktorá začala pôsobiť v Maďarsku, je určená predovšetkým občanom Maďarskej republiky. A pre tých, ktorí sa hlásia z Rumunska alebo zo Slovenska, musíme ešte nájsť vhodný spôsob, na základe ktorého ich budeme akceptovať. Či nám v našej práci a činnosti pomôžu ako sympatizanti, alebo priamo ako členovia,“ uviedol Gábor Vona, vodca Maďarskej gardy. Kritizované združenie totiž chce, aby bolo všetko v poriadku z legislatívnej stránky. Podľa Vonu sa doteraz vraj týmito vecami nemali čas zaoberať. Koľko Slovákov má záujem o členstvo v Maďarskej garde? „Neviem to presne, ešte sme to nepočítali. Ja si však myslím, že sa do Maďarskej gardy hlási asi 100 až 150 ľudí zo Slovenska,“ spresnil Vona.

Do gardy sa hlásia aj Slováci

Polovojenská organizácia Maďarská garda nemá problém s tým, aby jej členmi boli aj občania iných štátov. Uvádza sa to priamo v jej propagačných materiáloch. Podľa najnovších informácií Nového Času majú o členstvo v garde záujem aj Slováci. Do svojich radov ich však zatiaľ nevzali. Členom Maďarskej gardy môže byť každý muž či žena nad 18 rokov maďarskej národnosti nezávisle od štátneho občianstva,“ uvádza sa v informačných letákoch. „Samozrejme, hlásia sa do radov Maďarskej gardy aj ľudia zo Slovenska, ale tých sme ešte medzi svojich členov neprijali,“ uviedla pre slovenský denník Nový Čas Krisztína Szabóová z Maďarskej gardy. Dodala, že „Maďarská garda zatiaľ nemá člena spoza maďarských hraníc. Aj 21. októbra 2007 prísahu zložili len občania domácej krajiny, teda občania Maďarska“. K otázke, prečo Slovákov zatiaľ medzi seba neprijali, sa do uzávierky tohto vydania Maďarská garda nevyjadrila.

Maďarská garda je podľa Jána Kubiša

javom rastúceho šovinizmu

Maďarská garda je javom rastúceho šovinizmu a nacionalizmu s určitými prvkami fašistickej ideológie. V diskusnej relácii televízie TA3 V politike to uviedol minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš. Podľa Kubiša je to určite jav, ktorý používa symboliku fašizmu alebo tých, ktorí sa k hlásili v Maďarsku k fašizmu počas obdobia druhej svetovej vojny. Tento jav evokuje veľmi nepríjemné reminiscencie, dodal. „Z nášho pohľadu niečo podobné nemá čo hľadať v žiadnom členskom štáte Európskej únie,” zdôraznil šéf slovenskej diplomacie. Maďarská garda, pokračoval, je priamo napojená na jednu mimovládnu maďarskú politickú stranu, ktorá úzko spolupracuje s opozičnou parlamentnou stranou. Vytvára s ňou koalície na miestnej úrovni v desiatkach prípadoch. Ďalším faktom je podľa Kubiša, že Maďarská garda si hľadá nepriateľa na Slovensku a hovorí o cezhraničnom pôsobení, čo musí slovenskú vládu znepokojovať. Minister taktiež poznamenal, že keby sa v činnosti Slovenskej pospolitosti prejavila čo i len jedna stotina toho, čo sa prejavuje v činnosti a vyhláseniach Maďarskej gardy, tak by slovenské orgány okamžite zakročili.

(tasr, čtk, sita, sme)

Magori a masochisti alebo Ako oslavovať?

Čudujú sa mnohí v Maďarsku, prečo vyvoláva Maďarská garda takú nervozitu u severných susedov a hovoria: veď aj slávnostná prísaha predchádzajúcu nedeľu so 600 účastníkmi a dvetisíc divákmi pripomínala skôr nepodarenú operetu. Šamanské bubny, kópia svätoštefanskej koruny, prejavy o skýtskom príbuzenstve a o pramaďarskom rúnovom písme... Nuž, vyvoláva to skôr úsmev. Ale až po tom, čo človeka prejdú zimomriavky, ktoré mu začali behať po chrbte pri pohľade na zoradených budúcich nových členov s výbavou pripomínajúcou časy fašistických Šípových krížov. Aj na druhý deň, v predvečer výročia revolúcie 1956, „radikálne a extrémistické” skupiny, ktoré bez zbytočného útlocitu možno nazvať fašistickými, zorganizovali svoj happening pred budovou televízie. Zahrievacie kolo vyzeralo takto: traja známi štváči komentovali rôzne správy, niekedy im skočil do reči stroj, ktorý sa asi zasekol, lebo neustále opakoval, „špinaví Židia, špinaví Cigáni, špinaví buzeranti”, no a traja komentátori sa od toho hneď dištancovali, vraj keby niekto prišiel za účelom zadržať ich, nech si berie mašinu. Náladu vylepšovala aj odmena: skupine demonštrantov, ktorá kričala najhlasnejšie „Gyurcsány, prac sa!”, hodili z pódia toaletný papier s podobizňou premiéra. Ako sa však zvyšovali decibely kapely, ale aj obsah alkoholu v krvi účastníkov, už mnohí dvíhali aj pravú ruku na hajlovanie. No a keď na záver podpichoval dav László Toroczkai, ozývalo sa už skandovanie „Do zbrane, do zbrane!” Nasledujúce udalosti pripomínali známy budapeštiansky folklór, s tým rozdielom, že múr policajtov pri Opere bol mimoriadne tvrdý. „Magori” však doň narazili, náhodou mali so sebou zopár zápalných fliaš a petárd aj pršiplášte či plynové masky, pre prípad nasadenia vodného dela či slzotvorného plynu. Plynovú masku som videl aj v piatok pri pokuse o blokádu Alžbetinho mosta, keď pohotovostní policajti robili osobnú prehliadku holohlavého mladíka a obsah jeho tašky dali vyložiť na chodník. Slovom, chlapci sa chystali, ale pripravení boli aj policajti, pravda, pri moste stačilo, že zvýšili hlas, hoci sa potom museli vyznamenať aj v disciplíne behu za demonštrantmi v plnom „obrnení”... Hodno však pripomenúť, že prevažná väčšina Maďarov (asi 9 998 000) nerobila randál! Videl som aj tetku, ktorá čiernokošeliarov na moste opľula, aj šoférov ukazujúcich im vztýčený prostredník. Od blokádnikov sa tentoraz dištancovali všetci smerodajní politici, a to vlastným hlasom, nie strojovým. Zahraničné médiá sa však pozerajú na Maďarsko práve cez tieto udalosti. Štrajk rušňovodičov, parlamentná debata o zavedení pluralitného systému zdravotného poistenia, pripravované referendum o zrušení rôznych poplatkov, začatie daňovej kontroly proti vodcovi opozície či premiérovo vehementné dementi, že nejde o cielenú akciu - aby sme spomenuli len niekoľko správ z kategórie „rôzne” - už takmer neprekračujú prah záujmu medzinárodnej tlače. Pričom, veru, toto je „normálne” Maďarsko. Ako spokojný masochista: keď je zle, je mu dobre, a keď je dobre, je to preňho zlé, čiže dobré...

Gregor Martin Papucsek