Výstava v inštitúte - Alexander Dubček - politik hodnôt
- Podrobnosti
- Kategória: Politika
Výstava v inštitúte ● Alexander Dubček - politik hodnôt
Výstava Alexander Dubček - humanista, demokrat, Európan, ktorú otvorili v Slovenskom inštitúte v Budapešti, je prvým v šnúre podujatí, ktorú usporiada inštitút pri príležitosti 40. výročia Pražskej jari a reformného hnutia v r. 1968.
Riaditeľ Milan Kurucz vo svojom úvodnom príhovore zdôraznil, že výstava je venovaná osobnosti, ktorá toho času ovplyvnila nielen vývin českého a slovenského národa, ale aj európske udalosti. Po jeho úvodných slovách sa ujal slova najstarší syn politika, predseda Spoločnosti Alexandra Dubčeka Pavol Dubček, ktorý bol v 68. roku študentom. Ako spomínal, po vstupe sovietskych vojsk nastala najväčšia vlna emigrácie po prvej Československej republike, preto sú jeho bývalí spolužiaci dodnes roztrúsení po svete. Alexander Dubček v roku 1991 v Madride na jednej konferencii vyslovil túžbu žiť v spoločnom európskom dome a keby žil, bol by sa dožil Európy bez násilia, po ktorej túžil, Európy, kde hranice nerozdeľujú, ale spájajú. Po jeho slovách podpredseda spoločnosti Jozef Škultéty odovzdal knihu o Alexandrovi Dubčekovi veľvyslancovi Českej republiky v Budapešti Jaromírovi Plíškovi, ktorý spolu s veľvyslancom SR Jurajom Migašom poctil svojou prítomnosťou výstavu venovanú najznámejšiemu politikovi Pražskej jari.
Výstava bola prvýkrát sprístupnená v Bruseli, videla ju verejnosť na Slovensku, vo Francúzsku, Nemecku, Írsku, Rakúsku a Taliansku a teraz sa s ňou môžu oboznámiť aj v Maďarsku. Výstava na trinástich paneloch v angličtine a slovenčine predstavuje životnú dráhu politika, ktorý bol presvedčeným stúpencom spolupráce európskych národov. Následne sa ujal slova autor scenára výstavy Ivan Laluha, ktorý spomínal na svojho bezprostredného spolupracovníka Alexandra Dubčeka ako „vizionára“, ktorý veril v to, že každý človek má právo na pokojný život. Jeho celý život ovplyvnilo rodinné zázemie. Rodičia Alexandra Dubčeka začiatkom 20. storočia odišli za prácou a lepším životom do Ameriky. Po vzniku Československa sa vrátili na Slovensko, do Zay-Uhrovca, kde sa im - v tom istom dome, ako Ľudovít Štúr - v roku 1921 narodil syn Alexander. Podmienky, ktoré našli na Slovensku, ich však sklamali, preto v roku 1924 odišli do strednej Ázie, kde sa zapojili do budovania socializmu. Sklamaní z tamojšej reality sa v predvečer II. svetovej vojny vrátili do Československa. A. Dubček sa zapojil do protifašistického odboja, so zbraňou v ruke bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Dvakrát bol zranený, opatrovala ho jeho priateľka z detstva, s ktorou sa v roku 1945 oženil. V roku 1949 sa stal pracovníkom komunistickej strany, kde na rôznych úrovniach - od okresu po centrálu - pracoval 20 rokov. Základný zlom v jeho zmýšľaní prinieslo zapojenie sa do činnosti rehabilitačných komisií, ktoré pracovali na odstraňovaní prejavov kultu osobnosti a neskôr stranícka škola v Moskve v roku 1956, keď sa odhaľovali činy kultu osobnosti Stalina.
Prirodzene sa zapojil do reformného procesu v strane a začiatkom roka 1968 sa stal generálnym tajomníkom jej ústredného výboru. V tom čase bolo rehabilitovaných 35 tisíc osôb, došlo k zrušeniu cenzúry a povolili aj fungovanie cirkví. V eufórii však ušlo ich pozornosti, že Sovietsky zväz a osobne Leonid Brežnev už v apríli uvažoval o tzv. „maďarskom riešení“. Po príchode tankov a porážke v auguste 1968 bol A. Dubček zbavený všetkých funkcií a pracoval v lesnom závode ako technik. Do verejného života sa vrátil v roku 1988, keď mu na bolonskej univerzite bol udelený čestný doktorát, ktorý si prevzal osobne. V roku 1989 bol nominovaný za prezidenta republiky, ktorým sa nakoniec stal predstaviteľ mladšej generácie Václav Havel a Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia. Jeho život sa skončil tragicky, zahynul pri autonehode v roku 1992.
O tom všetkom, ale aj o všeličom inom, sa návštevník výstavy môže prostredníctvom fotografií a kópií rôznych dokumentov dozvedieť, ak si pozrie výstavu v budapeštianskom Slovenskom inštitúte, ktorá bude otvorená do 10. februára.
(br)
LuNo-Archív:
http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3701
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199