Zomrel Juraj Bielik (1926-2008)

Po ťažkej chorobe vo veku nedožitých 82 rokov zomrel Juraj Bielik. S nevysloviteľným bôľom a zármutkom sa lúčime s významnou osobnosťou našej Slovače, s národnostným politikom, diplomatom a s oduševneným podpredsedom Slovenskej samosprávy XIII. obvodu hlavného mesta.

Bohatá životná púť Juraja Bielika viedla z Békešskej Čaby, z jej slovenskej časti Jaminy, kde mu lásku k materinskému jazyku vštepovali učitelia slovenskej evanjelickej školy a kde získal stredoškolské vzdelanie. Jeho styky so skupinkou čabianskych slovenských národovcov boli pre neho rozhodujúce. Pod ich vplyvom sa stal r. 1946 funkcionárom Antifašistického frontu Slovanov v rodnom meste a neskôr v jeho budapeštianskom centre. Tri roky, ktoré ho viazali k tejto organizácii, znamenali pre neho nenahraditeľnú školu, ktorá rozšírila horizont jeho myslenia a znalosti slovenského národnostného diania. Tu sa naučil bojovať za národnostné práva svojich rodákov. Boli to roky prípravy k zastávaniu vedúcej funkcie v slovenskom verejnom dianí. Juraj Bielik stál pri kolíske zrodu Zväzu demokratických Slovákov v Maďarsku, v ktorom zastával rôzne funkcie od radového pracovníka až po generálneho tajomníka. V najťažšom období tejto organizácie, po revolučných udalostiach r. 1956, ho poverili vedením aparátu, aby vytvoril vhodné podmienky pre vhodnú činnosť Zväzu a pre znovuvydávanie jeho týždenníka, čo sa mu podarilo po ťažkom boji s vtedajším politickým vedením. Juraj Bielik sa vo veľkom pričinil o to, že Zväz mal obrovské zásluhy na zorganizovaní slovenského národnostného školstva, na vytvorení širokej siete kultúrnych aktivistov a referentov, na sprostredkovávaní slovenskej ľudovej kultúry v rámci kultúrnych zájazdov po celej krajine, na organizovaní slovenskej publikačnej činnosti, na zakladaní slovenských klubov, literárnych scén, na otváraní národopisných zbierok, na organizovaní celoštátnych i miestnych festivalov a na iných, z hľadiska národnosti tak prepotrebných veciach.

Na historickom IV. zjazde Zväzu r. 1969 bol síce zvolený za generálneho tajomníka, no o rok neskôr musel odovzdať štafetu inému. Nasledovali roky diplomatickej služby v Československu. Najprv zastával funkciu generálneho konzula v Bratislave a neskôr sa stal riaditeľom Maďarského kultúrneho a informačného strediska v Prahe. Počas služby v zahraničí všetkými svojimi silami slúžil šľachetnej úlohe: nezlomne sa usiloval o zbližovanie a upevňovanie priateľstva oboch krajín a ich národov, o prehlbovanie maďarsko-československých stykov v oblasti politiky a kultúry.

O bohatom, prácou naplnenom živote Juraja Bielika svedčí aj viacero štátnych vyznamenaní a vyznamenaní spoločenských orgánov, medzi nimi najvyššie vyznamenanie našej Slovače „Za našu národnosť”. Tomuto vyznamenaniu sa zvlášť tešil, videl v ňom uznanie svojej dlhoročnej neľahkej práce v oblasti národnostného diania.

S bôľom v srdci sa lúčime s našim zosnulým. Vzdávame poslednú poctu a vďaku vzácnemu človeku, príkladnému manželovi, otcovi, starému otcovi a priateľovi našej národnosti i nášho redakčného kolektívu. Skláňame sa pred ním a pred jeho životným dielom.

Česť jeho pamiatke!