Štefan Markuš: Ján Slota by mal z politiky odísť

Bývalý veľvyslanec SR v Budapešti Štefan Markuš hovorí, že veľký problém Slovákov v Maďarsku je ten, že nie sú rozdelení len názorovo, ale aj nábožensky.

Rozhovor so Štefanom Markušom, ktorý vyšiel v slovenskom denníku Pravda (13. júna 2008) s podtitulkom „Slovákom v Maďarsku treba viac Imrichov Fuhlov z Mlynkov“, pripravil Vladimír Jancura.

Tri roky, týždeň čo týždeň, sa Štefan Markuš prihováral rodákom v Ľudových novinách. Bývalý veľvyslanec v Maďarsku im chcel priblížiť pestrý život materskej krajiny, súčasného Slovenska. A možno ich aj trocha zainteresovať na tom, čo sa tu deje. Teraz vychádzajú Markušove „otvorené listy” z Bratislavy knižne. Môžu si ich teda prečítať aj Slováci pod Tatrami.

- Čo hovoríte na posledné úlety Jána Slotu?

- Myslím si, že pán Slota by mal z politiky odísť. On slovensko-maďarské vzťahy naozaj zhoršuje. Čo by povedal na to, keby niekto nazval Svätopluka „šašom”? Navyše, Štefan I., zvaný Veľký, nebol len maďarským, ale aj slovenským kráľom - lebo bol uhorským. Dokonca cirkev ho vyhlásila za svätého. Pán Slota sa hlási za poctivého katolíka a svojho svätého pomenuje „Šašo”? Alebo urazí pani Gönczovú takým nehoráznym spôsobom? Veď je to proti elementárnym pravidlám slušnosti.

- Ako ste vnímali celý boj o Slovenský dom v Mlynkoch?

- Ten dom dlho nikoho nepálil. Prišiel však nový starosta, pomaďarčený Slovák, a zistil, že má horšiu úradovňu ako Slováci. Chcel to zmeniť. Slováci s ním nesúhlasili a vznikol úžasný problém. Pritom starosta zrejme konal v rámci zákona, akurát, že urazil väčšinu svojich voličov. Veď Slováci majú v Mlynkoch prevahu, a volili tohto človeka. Už len z vďačnosti, ak nie z empatie k menšine, sa nemusel takto zachovať.

- Starosta navyše riskoval zhoršenie medzištátnych vzťahov. Ako to, že ho neumravnila ani vyššia moc?

- Lebo o Slovákov tam ide až v poslednom rade. V Maďarsku predsa žijú aj iné menšiny, napríklad nemecká. Som presvedčený, že keby sa v Mlynkoch hralo o nejaký Nemecký dom, tak starosta si naň netrúfne. Nemecká menšina tam nikdy nemala a nemá podobné problémy, čo je napokon pochopiteľné. Jej materská krajina je veľmi silná a vplyvná.

- Podarí sa niekedy obrodiť národné povedomie Slovákov v Maďarsku?

- Neviem. Pre mnohých sa slovenskosť zúžila už iba na folklór. Občas sa zídu, zaspievajú si, zatancujú, a tým to hasne. Situácia by sa možno zmenila, keby sa tam našlo viac takých Imrichov Fuhlov, akého majú Mlynky. Ktorí sa zasadia za vec a idú aj do konfliktov - so „svojimi” aj so štátnou mocou. To si však žiada smelosť aj oddanosť.

- Koľko Slovákov v Maďarsku vaše listy pravidelne čítalo?

- Predpokladám, že asi tritisíc. Všetci tí, čo si Ľudové noviny predplácajú, alebo ich pravidelne čítajú.

- Nie je to málo?

- Určite nie, už aj vzhľadom na problémy, najmä finančné, s ktorými tieto noviny dlhodobo zápasia. Dnes sú jediným časopisom slovenskej menšiny v Maďarsku. Ak zanikne aj on, bude zle.

- Porozumeli vám čitatelia v Mlynkoch a Békešskej Čabe?

- Dúfam, že áno. Snažil som sa písať jednoducho - krátke vety, známe slová, aby ma nemuseli čítať so slovníkom.

- Väčšina maďarských Slovákov už hovorí len po maďarsky. Je to tak?

- Áno. Keď som ako veľvyslanec pozval ich predstaviteľov do svojej rezidencie v Budapešti, pripomenul som im, že sú na slovenskej pôde. Tak sa pokúsme všetci rozprávať po slovensky, hovorím. Ozval sa jeden, že vraj zle som povedal. Prečo? Lebo oni už nevedia po slovensky. Odvtedy som si dával na to pozor. Na Dolnej zemi dnes stretávate množstvo ľudí, ktorí tvrdia, že sú Slováci, ale hovoria s vami po maďarsky.

- Jazyk je však významným, ak nie rozhodujúcim znakom národnej identity. Čo stým?

- Zostávajú Slovákmi vnútri, v srdci, hlásia sa k svojim koreňom. Niekedy je to prinajmenšom také dôležité, ako ovládať rodný jazyk. Nezabúdajme, že tlak maďarizácie na Dolnej zemi bol dlhodobý a neúprosný - a pretrváva. Ak sa chcete uplatniť v štátnej službe, musíte dobre vedieť po maďarsky. Preto tamojší Slováci dávali svoje deti radšej do maďarských škôl.

- Prečo tak nepostupovali Maďari na Slovensku?

- Maďari na rozdiel od nás mimoriadne zdôrazňujú význam jazyka pre upevňovanie či záchranu národnej identity. Znalosť maďarčiny je to, čo robí Maďara Maďarom aj na Slovensku, preto je taký záujem predstaviteľov SMK o menšinové školstvo a kultúrnu autonómiu.

- Vy sám ste sa narodili a vyrastali na Dolnej zemi v Níreďháze. Chodili ste tam ešte do slovenskej základnej školy?

- Nie, už do maďarskej, a za slovenčinu nás učitelia trestali. Do slovenskej chodil môj otec, to však bolo dávno, pred prvou svetovou vojnou.

- Napriek tomu sa v Maďarsku dodnes zachovali ostrovčeky hovorovej slovenčiny. Čo je to za slovenčinu?

- Na juhu Maďarska v Békešskej župe sa zachovala archaická slovenčina. Počujete ju napríklad v niektorých evanjelických kostoloch. Ide vlastne o zakonzervovanú slovenčinu ešte z čias sťahovania sa Slovákov na Dolnú zem, ktorá sa nevyvíjala. Ale na severe Maďarska, napríklad v Mlynkoch, hovoria Slováci tvrdým nárečím. To preto, lebo ich predkovia sem prišli zo západného Slovenska.

- Ktorým ste sa viac prispôsobovali vo svojich otvorených listoch?

- Všetkým som sa prispôsoboval, viac som však myslel na sociálnu skladbu čitateľov Ľudových novín. Na roľníkov, ktorí v Békešskej župe pestujú obilie a chovajú ošípané, na okolie pohoria Matry, Pilíša a Malého Kereša, kde sú skôr vinári a dorábajú víno. Medzi klasickým sedliakom a vinohradníkom je dosť podstatný rozdiel. Mimochodom, prejavuje sa to aj politicky.

- Pôvodným povolaním ste fyzik, v posledných rokoch sa venujete diplomacii, nie však agronómii. Čomu ste teda podriadili výber tém vo svojich listoch - aktuálnej politike?

- To by som čitateľov riadne otrávil. Naša domáca rozhádaná politická scéna tam málokoho zaujíma. Kultúra, duchovný život, história, šport - to áno, najmä ak sa veci podajú vo forme príbehov.

- Politike ste sa však celkom nevyhli. Veď viac ráz ste v listoch písali o prípade Hedvigy Malinovej. Prečo?

- Prípad Hedvigy často rozmazávali maďarské médiá a dosť jednostranne. Napísal som, že sa jej podarilo rozšíriť okruh takých tém v slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré vnímame vždy v dvoch verziách.

- Rozdeľujú sa Slováci v Maďarsku aj konfesionálne?

- Samozrejme. Kým v okolí Mlynkov je prevažne katolícke prostredie, v Čabe, Sarvaši či v Komlóši žijú zväčša protestanti. A to je veľký problém maďarských Slovákov, že nie sú rozdelení len názorovo či politicky, ale ešte aj nábožensky.

- Je pravda, že tamojší katolíci sa pomaďarčovali rýchlejšie ako evanjelici?

- Podobný proces prebehol skôr v Srbsku. V Maďarsku, kde Slováci žili v malých osadách, izolovane, maďarizácia postupovala rýchlejšie - na počudovanie. Bez ohľadu na konfesiu. Deti posielali do škôl do mesta a medzi sebou málo komunikovali. Príkladom je Níreďháza, kde aj cirkevná vrchnosť bola protislovenská.

- Vtedy bola Níreďháza ešte slovenská obec?

- Prevažne slovenská, dnes je už maďarská, lebo väčšina Slovákov sa z nej vysťahovala po vojne na Slovensko.

- Spomínate si ešte na sťahovanie vašej rodiny v roku 1946?

- Samozrejme, veď som už mal desať rokov. Vysťahovaniu predchádzala veľmi silná kampaň pod heslom: „Mať volá, vráťte sa do svojej vlasti.” Organizovali to ľudia z presídľovacieho úradu, ktorí pochádzali z Novohradu. Čiže rodáci tamojších Slovákov.

- Majú pravdu tí, čo tvrdia, že kým sa Slováci presídľovali z Maďarska dobrovoľne, tak pohyb Maďarov zo Slovenska sa udial pod nátlakom?

- Áno, v tom bol rozdiel. Maďari museli často násilne opustiť domovinu a uplatnil sa pritom princíp kolektívnej viny.

- Prečo sa najväčšia cirkev nezapojí energickejšie do urovnávania slovensko-maďarských vzťahov? Prečo sa všetko komplikuje ešte aj neutíchajúcim sporom o maďarského biskupa?

- Z maďarskej strany je aj nastoľovanie tejto otázky prejavom starostlivosti o národnú identitu. V rumunských horách napríklad žijú Čángovia, nepočetný maďarský kmeň. Hovoria nárečím, ktoré sa už veľmi nepodobá dnešnej maďarčine, ale podľa niektorých maďarských historikov sú to Staromaďari, ktorí tam pri sťahovaní zostali a zakonzervovali sa. Nuž Budapešť chce aj pre nich maďarského biskupa.

- A dostanú ho?

- Pochybujem. Pred niekoľkými rokmi nám vysvetľoval pápežský nuncius v Budapešti, prečo Vatikán nechce ustanoviť národnostných biskupov. Má totiž veľmi zle skúsenosti s vymenovaním biskupov pre jednotlivé kantóny vo Švajčiarsku. Tam to kedysi viedlo až k ozbrojeným konfliktom.

- Tiež ste očakávali, že spoločná účasť Slovenska a Maďarska v NATO či Európskej únii prispeje k tomu, že vzájomné nezhody sa rýchlejšie utrasú?

- Áno a som naďalej presvedčený, že to nakoniec naučí naše národy lepšie spolu vychádzať. Pomer k menšinám na jednej aj druhej strane bude pritom patriť medzi kľúčové faktory. Niekedy však takéto učenie trvá dlho. Zoberte si len Grékov a Turkov, ich spolužitie sa podobá nášmu. Opakujem, že s Maďarmi sme odsúdení žiť spolu a že pred tým nikam neutečieme.

Štefan Markuš (72)

Do roku 1995 pôsobil v Slovenskej akadémii vied, naposledy ako riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov. Ako fyzik je autorom viacerých monografií a vynálezov. Predsedal Slovenskému helsinskému výboru a Fóru inteligencie Slovenska. V rokoch 1999 až 2002 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Maďarsku. V súčasnosti je podpredsedom slovenskej časti zmiešanej slovensko-maďarskej komisie pre záležitosti menšín. V roku 2003 vydal knihu Maďari pod lupou. Teraz vychádzajú Otvorené listy rodákom na Dolnú zem (2005 až 2007).

Vladimír Jancura

(Pravda)

Slovenský rozhlas:

http://www.rozhlas.sk/inetportal/uploaded_sounds/m3u_53017.m3u

LuNo-Archív:

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=6978

http://www.luno.hu/mambo/index.php?option=content&task=view&id=3803