Rokovanie Slovenskej samosprávy Peštianskej župy

Slovenská samospráva Peštianskej župy usporiadala rokovanie slovenských samospráv pôsobiacich v župe. Cieľom stretnutia bolo poskytnúť pomoc miestnym zborom k ich každodennej práci a vytvoriť užšiu spoluprácu medzi volenými zbormi.

Prítomných v mene organizátorov privítal predseda Slovenskej samosprávy Peštianskej župy Július Alt, ktorý zvlášť pozdravil prednášateľov - predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika, zástupcu riaditeľky Menšinového odboru Ministerstva školstva a kultúry MR Štefana Kraslána a vedúcu oddelenia Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Adrienne Horváthovú. Pán predseda po predstavení hosťov z úcty k prítomným, ktorí neovládajú slovenčinu, prešiel na maďarčinu. Ako povedal, je potrebné, aby sa predsedovia samospráv z času na čas stretávali a aby boli informovaní o aktuálnych národnostno-politických otázkach. Musia vedieť, ako ďalej, ako riešiť problémy, ktoré sa naskytli. K tomu im podáva Slovenská samospráva Peštianskej župy pomocnú ruku. - Máme za sebou pestré roky. Nastúpili sme na novú cestu, utvorili sme si župnú samosprávu, stanovili sme si kompetencie. V Peštianskej župe je dvadsaťosem miestnych slovenských samospráv, takže bola možnosť utvoriť župnú samosprávu. Uzavreli sme dohodu o spolupráci s Valným zhromaždením Peštianskej župy, ktoré nám poskytuje pomoc a finančnú podporu. Samospráva Peštianskej župy nám udeľuje takú istú sumu, ako vláda. Nedávno sme podpísali dohodu o spolupráci s Trnavským samosprávnym krajom. Čo sa týka kultúrnej činnosti, miestne slovenské samosprávy v Peštianskej župe usporiadali rôzne akcie, za ktoré si získali uznanie a rešpekt. Najslabším článkom reťaze je naše školstvo. Tragicky klesol počet žiakov, ale zaniklo aj vyučovanie slovenčiny v takých osadách, kde dlhé roky slovenský jazyk vyučovali, napríklad v Sejdi, vo Vácrátóte, Pišpeku, alebo v Peterke. Keď to bude takto pokračovať, o niekoľko rokov nebudeme môcť hovoriť o vyučovaní slovenčiny. Výnimku tvoria Pilíšske osady. Myslím si, že v nasledujúcom období budeme musieť spolu s CSS a ministerstvom školstva urobiť prieskum a zmapovať situáciu, zistiť v čom tkvejú problémy a stanoviť, ako ďalej. Viem, že na mnohých miestach je vyučovanie slovenčiny formálne. Nevenujeme dostatočnú pozornosť našim školám, nevyužívame ani Slovenskú základnú školu a gymnázium v Budapešti. Čo sa týka účasti v súbehoch, slovenské samosprávy nevyužívajú všetky možnosti. Niektoré osady sa pravidelne a úspešne uchádzajú o podporu, ale viaceré nie. Chcel by som vás požiadať, aby ste v budúcnosti vo väčšej miere využívali ponúkané možnosti. Informácie o súbehoch pravidelne uverejňujú aj naše Ľudové noviny, sledujte ich. My vám ochotne poskytneme pomoc, ak sa na nás obrátite, - dokončil svoj prejav Július Alt a odovzdal slovo prednášateľom.

Predseda CSS Ján Fuzik v úvode pripomenul, že Slováci tvoria tretiu najväčšiu menšinu v Maďarsku. Vo štvrtom volebnom cykle mohli vzniknúť aj župné menšinové samosprávy. Slovenské pôsobia v Peštianskej, Békešskej, Novohradskej, Komárňansko-Ostrihomskej a Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župe. Pán predseda oboznámil prítomných s možnosťami, ktoré vyplývajú z menšinového zákona a niekoľkými slovami načrtol možnosti spolupráce CSS so slovenskými samosprávami v Peštianskej župe.

Zástupca riaditeľky Menšinového odboru Ministerstva školstva a kultúry MR Štefan Kraslán hovoril o aktuálnych otázkach vyučovania slovenského jazyka. Ako povedal, musíme zosilniť jazykovú kompetenciu. Prednášateľ informoval prítomných o tom, že na mnohých miestach zaniklo národnostné vyučovanie, čiže naozaj najslabším článkom reťaze je školstvo. Zmení sa národnostné vyučovanie, ale podľa jeho slov účasť v ňom je dobrovoľná. Naším spoločným cieľom je, aby sa zlepšila úroveň výučby. K tomu potrebujeme doškoľovanie pedagógov, na ktorých je momentálne účasť veľmi slabá, a to nielen v Maďarsku, ale aj v zahraničí. Zatiaľ boli také možnosti v Banskej Bystrici, od budúceho roku bude organizovať doškoľovania aj ÚJOP v Bratislave. Štefan Kraslán ďalej hovoril o praktických otázkach týkajúcich sa školstva, ako sú napr. termíny objednávania učebníc, prevádzková podpora atď.

Vedúca oddelenia Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Adrienne Horváthová oboznámila prítomných s vládnym nariadením č. 375 a s novým systémom financovania samospráv, ktorý sa skladá z troch častí: financovania programov, doplnkového a základného funkčného rozpočtu. Rokovanie sa skončilo diskusiou.

(aszm)