Slovenská samospráva Békešskej župy v Sarvaši

Hostiteľmi posledného tohoročného zasadnutia Slovenskej samosprávy Békešskej župy boli začiatkom novembra sarvašskí Slováci. Členovia župného zboru sa zišli v sídle Slovenskej samosprávy mesta Sarvaš.

Ako prvý sa slova ujal predseda miestnej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán, ktorý krátko zhrnul históriu Slovákov v meste a na okolí. Zdôraznil, že mesto, kde najpočetnejší kolektív tvorili práve Slováci, malo vždy multikultúrny charakter. Kedysi tu žili aj Arméni, Gréci, Rómovia a Židia, ale aj Taliani a Česi. Pritom vyzdvihol osobnosť Samuela Tešedíka - jeho tvorbu a činnosť pociťovať v meste dodnes. Napriek silným maďarizačným snahám uvedomelá miestna slovenská komunita vytrvala pri svojom jazyku a kultúre až do výmeny obyvateľstva, ktorá sa tu týkala skoro tritisíc Slovákov. Za socializmu existovali síce záujmové krúžky a folklórne skupiny, avšak baštou slovenského jazyka bola a dodnes je slovenská škola, kde počet žiakov z roka na rok vykazuje vzrastajúcu tendenciu. Veľkou zmenou v živote sarvašských Slovákov bol rok 1990, keď si založili kultúrny spolok a v roku 1994 prvú slovenskú samosprávu. Zo 6600 voličov 5700 hlasovalo aj za slovenských poslancov. Pred poslednými menšinovými voľbami sa v Sarvaši registrovalo najviac Slovákov. Slovenčina je tu ešte prítomná v evanjelickej cirkvi, aj keď slovenské bohoslužby, ktoré sa konajú raz mesačne, navštevuje čoraz menej veriacich a mesto je sídlom Slovenského divadla Cervinus. Slovenčine sa môžu venovať aj študentky Vysokej školy pedagogickej, ako aj deti evanjelickej materskej školy. Slovenská samospráva v Sarvaši vyvíja bohatú publikačnú činnosť a má aj svoj tlačový orgán. Tibor Mótyán na základe svojich skúseností z dodatočného financovania menšinových zborov podľa bodového systému, v ktorom sarvašský slovenský zbor dosiahol vlani výborné výsledky, uviedol, že dôležitá je spolupráca s rôznymi orgánmi a inštitúciami na poli rovnosti šancí a táto spolupráca podľa možnosti by mala byť zakotvená aj v dvojstrannej dohode (zaujímavý príklad: slovenské správy zo Sarvaša si môžu čítať v špeciálnom Braillovom písme nevidiaci návštevníci levočskej knižnice).

Riaditeľka slovenskej školy v Sarvaši Zuzana Medveďová upozornila poslancov, že v tomto roku sa školy môžu uchádzať o ďalšie udelenie národnostného normatívu, avšak termín podania žiadostí onedlho vyprší. Zároveň informovala prítomných, že podľa jej informácií národnostný normatív bude v budúcom roku nižší.

Predsedníčka župného zboru Helena Čičeľová pri hodnotení činnosti od predchádzajúceho zasadnutia vyzdvihla dve významné podujatia, spoluorganizátormi ktorých bola aj Slovenská samospráva Békešskej župy, a síce Deň slovenského jazyka a kultúry v Poľnom Berinčoku a Haluškový festival v Kondoroši. Po spoločnom prehľade kritérií spomínaného systému udelenia podpôr pre menšinové zbory poslanci odhlasovali detailnejšiu prípravu koncepcie v rámci užšieho, trojčlenného výboru. Zároveň sa dohodli na termíne verejného zasadnutia župnej slovenskej samosprávy.

Na následnej pracovnej porade slovenských aktivistov regiónu účastníci koordinovali budúcoročné programy. Zdôraznili, že slovenský jazyk sa musí výraznejšie prejavovať na podujatiach aj v písomnej podobe, aj ak je miestna slovenská samospráva, resp. miestna slovenská organizácia „iba“ spoluusporiadateľkou aktivity, ich žiadosť uverejniť pozvánku aj v slovenčine je opodstatnená. Je známe, že v našich obciach práve slovenské komunity sú hlavnými faktormi stmeľovania kolektívu. Tiež je osožné mať stručný propagačný materiál obce (leporelo, pohľadnica...) aj v slovenčine s tým, že má na nej byť uvedená kontaktná osoba s dobrou znalosťou slovenčiny. Tieto leporelá by mohli mať rovnakú formu a neskôr by sa mohli zviazať. Výsledkom by mohla byť stručná prezentácia daného slovenského regiónu. Pri detailnom hodnotení a analýze stretnutia dolnozemských Slovákov Jarmok sa dôraz kládol hlavne na ešte jednoznačnejší, jednotný rámec prezentácie osád (tvar a farba stanu, nápisy, vizitky...), ako aj na potrebu vypracovania pomeru vynakladanej energie, materiálu a odmeny. Záverom stretnutia riaditeľka Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová informovala prítomných, v čom môže ich inštitúcia ponúknuť pomocnú ruku slovenským osadám, zborom a organizáciám (možnosť prezentovania sa v župnom sídle, sprostredkovanie výstav, požičiavanie inštalačných prostriedkov, priestor v tlačových orgánoch Čabän a Čabiansky kalendár, organizovanie kurzov a odborné poradenstvo, skúsenosti z oblasti vytvárania kolektívov, konkurzy a súbehy atď).

(csl)