Oslavy Dňa menšín v Parlamente

Tohoročné ústredné oslavy Dňa menšín, v rámci ktorých boli odovzdané aj ceny Za menšiny, prebiehali v znamení 15. výročia prijatia Zákona o právach národných a etnických menšín. Na slávnostnom zasadnutí boli prítomní predstavitelia vlády, parlamentní poslanci, zástupcovia minorít, vyznamenaní a ich hostia.

Slávnostné zasadnutie k 15. výročiu národnostného zákona

V kupolovitej sieni budovy Národného zhromaždenia MR na úvod slávnostného zasadnutia sa v mene vlády prihovoril prítomným štátny tajomník Úradu predsedu vlády Gábor Csizmár, ktorý hovoril o význame národnostného zákona. Ako povedal, keď zákonodarný zbor prijal tento zákon, splácal dlh maďarského štátu voči národnostiam, ktorý mal od konca vojny. Osud maďarského štátu bol vždy spojený s národnosťami, pričom paradoxom bolo, že so snahou riešiť národnostnú otázku prichádzal vždy oneskorene. Vzhľadom na prechádzajúce historické udalosti a neuspokojujúce právne pozadie sa počet príslušníkov národností v Maďarsku výrazne znížil, preto rozhodnutie parlamentu spred 15 rokov možno označiť za zodpovedné. Vytvoril sa systém ochrany menšín, súčasťou ktorého sú menšinové samosprávy a inštitúcia ombudsmana pre práva národných a etnických menšín. Tento systém bol nový, nemal pred sebou vzor, pričom problémy, ktoré sa vyskytli počas jeho fungovania sa zákonodarný zbor snažil na základe nárokov menšín odstrániť novelou zákona. Vďaka zákonu mohli vzniknúť inštitúcie, ktoré prispievajú k zachovávaniu kultúry menšín. Zákon možno ďalej zlepšovať, je dobrým základom práv menšín, ale to ešte, samozrejme, neznamená, že by si bol štát splnil všetky úlohy v oblasti ochrany menšín, - povedal na záver svojho prejavu Gábor Csizmár.

O maďarskom menšinovom zákone sa zmienila aj prvá podpredsedníčka poradného výboru Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín Ilze Brands-Kehrisová. Maďarsko bolo prvé z členských štátov Rady Európy, ktoré podpísalo a ratifikovalo rámcový dohovor. Má za sebou dve monitorovacie obdobia a vytvorilo systém konzultácií s predstaviteľmi menšín. Vyzdvihla, že vznik zákona bol novátorský pokus, v súvislosti s ktorým RE už v roku 2000 konštatovala, že pozorne sleduje systém a vyslovila názor, že systém menšinových samospráv zvyšuje aktivitu menšín vo verejnom živote. Zároveň však vyjadrila obavy, že nie vo všetkých oblastiach dokážu tieto zbory plniť svoje úlohy a nerušene fungovať. Pozitívne hodnotí RE aj fakt, že vláda sleduje problémy a snaží sa odstrániť nedostatky zákona. Mimochodom, o odhodlanosti zákonodarného zboru svedčil aj fakt, že zákon prijal toho času parlament 96-percentnou väčšinou hlasov. Expertka RE vyslovila radosť, že maďarský menšinový zákon obsahuje prvky, ktoré aj RE pokladá za dôležité. Sú to účasť menšín na verejnom živote, autonómia a účasť na vytváraní národného konsenzu. Rámcový dohovor je síce aj celkovo dôležitým dokumentom, ale niektorým článkom treba venovať zvýšenú pozornosť, ako napr. rovnosti, zákazu diskriminácie a účasti menšín na spoločenskom a kultúrnom živote. Pozitívne hodnotila prijatie maďarského antidiskriminačného zákona a informovala o tom, že poradný výbor zhrnul svoje skúsenosti ohľadne účasti národností na verejnom živote v období 1997-2007 a navrhol naplniť obsahom tento článok. V súvislosti s účasťou na politickom živote sa dokument zmieňuje o potrebe ústavných úprav. Mechanizmy pritom môžu byť akékoľvek, môže to byť aj autonómia, či už kultúrna alebo územná, ale dôležitá je ich efektivita. Mimoriadne dôležitý je spôsob realizácie, aparát a systém inštitúcií, ktoré sa na nej podieľajú. Ako povedala, poradný výbor hľadá spoluprácu so štátnymi orgánmi a konštatovala, že maďarské orgány s ním aktívne spolupracujú. Expertka RE na záver svojho prejavu vyjadrila vďaku za poskytovanie pomoci pri napomáhaní uplatňovania práv národných a etnických menšín, čo označila za dôležité z hľadiska uplatňovania ľudských práv.

Následne sa ujal slova vedúci Katedry medzinárodného práva na Univerzite Loránda Eötvösa Gábor Kardos. Maďarský expert pre menšinové práva vidí význam zákona v tom, že sa stal dôležitým prvkom ochrany menšinových práv, ktoré sú zakotvené aj v ústave. Medzinárodné mechanizmy iba dopĺňajú tieto právne normy, prvoradé sú v každom prípade vnútorné mechanizmy. Maďarský menšinový zákon si v čase jeho prijatia vytýčil tri základné ciele: zastavenie jazykovej a kultúrnej asimilácie menšín, napravenie historických krívd a posilnenie pozícií maďarského štátu pri rokovaniach v záujme maďarských menšín v zahraničí. Nepodarilo sa síce dosiahnuť všetky ciele, ale sú určité výsledky. Zákon sa stal rámcom a prostriedkom na zachovanie identity, uznáva kolektívne práva a vyznanie identity a umožňuje preberanie inštitúcií. Fungovanie systému menšinových samospráv posilnilo ochranu záujmov menšín a ich uplatňovanie na politickej úrovni. Zákon sa zrodil pred Rámcovým dohovorom a Chartou regionálnych či menšinových jazykov, dvoch najdôležitejších európskych dokumentov na ochranu menšinových práv. Z pohľadu jazykovej charty je pritom problematická formálnosť možnosti používania jazyka menšín v úradnom styku a na súdoch. Formálne je teda všetko v poriadku, ale aj z hľadiska charty je dôležitá infraštruktúra realizácie. Dôležitý by bol rozvoj dvojjazyčnej výučby, aby sa minimálne jedna tretina predmetov vyučovala v jazyku menšín, pretože vyučovanie menšinového jazyka v rozsahu 4-5 hodín týždenne nezaručuje posilnenie národnostnej identity a dostatočné jazykové kompetencie. Fakt, že sa zákon zrodil a že v roku 2005 bol novelizovaný, dáva dobrý základ pre posilnenie zastupovania záujmov. Vytvorený systém má symbolický význam, ale je potrebný posun k právnemu chápaniu, aby v zákone zakotvené práva bolo možné uplatniť v praxi, - povedal na záver svojho prejavu Gábor Kardos.

Po ukončení slávnostného zasadnutia k 15. výročiu prijatia menšinového zákona nasledovalo odovzdanie vyznamenaní Za menšiny v prítomnosti prezidenta republiky Lászlóa Sólyoma a predsedníčky Národného zhromaždenia Katalin Sziliovej. Ceny odovzdal predseda vlády Ferenc Gyurcsány, ktorý vo svojom prejave pred slávnostným aktom o. i. uviedol: Táto vlasť bola do 20. storočia štátom všetkých tu žijúcich národov. Osud priniesol, že si chceli založiť svoje štáty, čo si vybojovali voči Uhorskému kráľovstvu. Maďarsko je jedným z dedičov Uhorského kráľovstva, v ktorom, chvalabohu, žijú aj národnosti. Toto komplikované roztrhnutie zanechalo rany, existujú obavy a historické traumy v jednotlivých ľuďoch i politikoch. Maďarsko má v tejto oblasti ľahšiu a jednoduchšiu situáciu, pretože tu nie sú vnútorné obavy zo straty územia. Európa prežíva v súčasnosti akúsi renesanciu renacionalizácie, napr. Škóti, Katalánci a obyvatelia Lombardska vyjadrujú svoje snahy o dosiahnutie väčšej samostatnosti, ale tam, kde tento proces prebieha v rámci stáročia jednotného štátu, zostávajú vnútornými otázkami. Sme hrdí na 1000-ročné svätoštefanské dedičstvo, pričom musíme mať pochopenie a citlivosť voči mladším štátom, pochopiť ich obavy a snahy o posilnenie štátu v čase európskej integrácie, keď zároveň národnosti žijúce v týchto štátoch chcú posilniť svoju samostatnosť. V strednej Európe je vnútorný svet štátov, ktoré prešli odlišnú cestu, neopakovateľný, pričom existujúce problémy nevyriešila ani spoločná Európa, pretože, prízvukoval F. Gyurcsány, ich riešenie závisí od mentality tu žijúcich ľudí. Premiér v závere svojho prejavu poukázal na to, že v uplynulých rokoch boli cenou Za menšiny vyznamenaní odborníci, ktorí organizovali a pomáhali svojej komunite. Oceneným sa poďakoval za ich neľahkú prácu a vyjadril nádej, že odozvy ich potvrdia v tom, že ide o hodnotnú a dôležitú činnosť. Z rúk Ferenca Gyurcsánya prevzalo najvyššie vládne vyznamenanie desať jednotlivcov a kolektívov, medzi nimi Tanečný súbor S. Tešedíka zo Sarvaša za pestovanie slovenských tradícií a etnologička Dr. Marietta Borossová, ktorá sa v 50. rokoch zúčastnila na prvom spoločnom slovensko-maďarskom etnologickom výskume a má zásluhy aj na založení prvej národopisnej zbierky v Slovenskom Komlóši.

Alžbeta Račková