A+ A A-

Dušan Čaplovič na oslavách 60. výročia založenia ZSM

Rozvíjanie ľudskosti a empatie vo vzťahu SR s Maďarskom

Dušan Čaplovič na oslavách 60. výročia založenia ZSM

 

  

 

Výzvu na rozvíjanie ľudskosti, národnej a národnostnej empatie, ako aj na solidaritu väčšiny s menšinou a menšiny s väčšinou vyslovil 23. januára v Budapešti na oslavách 60. výročia založenia Zväzu Slovákov v Maďarsku podpredseda vlády SR.

Slovensko a Maďarsko sú podľa vicepremiéra pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a národnostné menšiny Dušana Čaploviča v súčasnosti suverénne a zvrchované štáty a každá je vlasťou pre svojich občanov: Jasne sa prihlásili aj k hodnotám európskej jednoty, ktorú stelesňuje Európska únia a ktorej sú rovnocennými členmi. „Len nezodpovední ignoranti, zadubenci, neprajníci spoločnej cesty zbližovania a priateľského susedského spolunažívania tárajú o nadradenosti jedného národa nad druhým, o historickom práve na vlasť, a tým ničia tolerantnosť, vzájomnú empatiu a ľudskosť medzi nami, medzi prevažnou väčšinou občanov štátov na oboch stranách Dunaja,” zdôraznil D. Čaplovič.

 

  

 

Podľa jeho slov treba zachovať to, čo je odskúšané dejinami, čo pomáhalo zbližovaní v rôznosti. A to konkrétne - v spoločnom nachádzať jednotu, v rozdielnom slobodu a vo všetkom toleranciu. „To je recept k úspešnému, k obojstrannému zbližovaniu. Neexistujú totiž vyvolené dejiny, kultúry, národy a štáty. Na tento postulát by sme mali neustále pamätať. Avšak nielen pamätať, ale zároveň rozvíjať aj ľudskosť, národnú a národnostnú empatiu, tak v nás, ako aj vo vzťahu k tomu druhému. Navzájom solidarizovať väčšina s menšinou a menšina s väčšinou,” dodal vicepremiér.

Maďarský štátny tajomník Úradu predsedu maďarskej vlády Ferenc Gémesi zdôraznil význam menšín žijúcich v Maďarsku pre Maďarskú republiku. „To, že my uvažujeme v rovine zodpovedného vlastenectva, že chceme praktickými skutkami slúžiť nášmu národu a našej republike, nie je v protiklade s tým, že s rovnakým odhodlaním a s rovnako vážnou prácou musíme napomáhať existencii menšín v Maďarsku aj naďalej,” zdôraznil.

(tasr)

 

  

 

 D. Čaplovič: Identitásukban meggyengültek a kisebbségek

Szlovák részről támogatásra számíthat a magyarországi szlovák kisebbség, különösen az oktatás és a kultúra területén, mert ez mindkét ország számára csak előnyökkel járhat. Dušan Čaplovič szlovák miniszterelnök-helyettes erről pénteken Budapesten a Magyarországi Szlovákok Szövetsége megalakulása 60. évfordulóján rendezett ünnepségen beszélt. A politikus ugyanakkor sajnálatosnak nevezte, hogy a magyarországi nemzetiségek számarányukat tekintve és identitásukban egyaránt meggyengültek. Újbóli megerősödésükre a magyar kormány erőfeszítéseket tesz. Az identitás és a hagyományok ápolása azért is fontos, mert többek között a nyelvek sokszínűségében rejlik egy ország ereje. Különösen így van ez, amióta mindkét ország tagja az Európai Uniónak - mondta Dušan Čaplovič.

Gémesi Ferenc, a magyar Miniszterelnöki Hivatal szakállamtitkára arról beszélt, hogy a szövetség történetének elmúlt évtizedei megmutatták a magyar kisebbségpolitika 60 évét is. A szövetség egyedüli politikai érdekvédelmi szervezetként jött létre, az akkori viszonyoknak megfelelően. A maga hivatását betöltötte, de szerepe 1993-ban, a kisebbségi törvény megalkotásával átalakult. Ezután elsősorban a kultúra és az oktatás területén szervező feladatokat lát el, de van politikai szerepe is. Mint civil szervezet, az önkormányzati választásoknál lát el feladatot a jelöltek egyik kiválasztójaként. Ma is létjogosultsága van a civil szervezetnek, amely közösség összetartó erőként működik. A magyarországi 20 és 100 ezer közötti lélekszámúra becsült szlovák kisebbség körében nagy igény mutatkozik a kultúra, a nyelvhasználat megőrzésére. Emellett a képviseleti rendszernek a hatékonyabbá tételében is szerepet tölt be, hogy az önkormányzatoknál a tisztségviselők valódi érdemi, tartalmi munkát végezhessenek - mondta az államtitkár.

(mti)

 

     

 

Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku bol založený 19. decembra 1948. Pôsobiť začal ako nezávislá organizácia, ktorá niesla v sebe aj niektoré znaky kultúrnej autonómie. V rokoch 1948 až 1951 fungoval ako spoločenská organizácia, ktorá zastupovala záujmy Slovákov na politickom, hospodárskom a kultúrnom poli. Od januára 1949 sa zakladali jeho prvé miestne organizácie v Békešskej Čabe, Medeši, Poľnom Berinčoku, Veľkom Bánhedeši, Slovenskom Komlóši a Sarvaši a v decembri vznikla aj v Budapešti. Pod vedením Zväzu sa pestovala a sprostredkúvala slovenská kultúra v rámci dvoch typov inštitúcií: v roku 1949 sa ako ústredné inštitúcie založil napr. súbor bábkarov, tanečný súbor a pri miestnych organizáciách vznikali divadelné, tanečné a spevácke zbory.

Od 1. januára 1949 mal DZSM svoj vlastný týždenník, ktorý vychádzal pod titulom Naša sloboda a od 4. októbra 1957 pod menom Ľudové noviny, ktoré do r. 1996 patrili tejto občianskej organizácii.

Napriek tomu, že miestne organizácie DZSM vznikali v prvom rade v južnej časti Dolnej zeme, stala sa prvou slovenskou spoločenskou a kultúrnou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou. Týmto sa pre Slovákov v Maďarsku zabezpečili také predpoklady, ktoré umožnili, aby zo slovenských jazykových ostrovov, ktoré existovali po stáročia izolovane, vznikla skutočná národnostná komunita. Organizácia budovaná na báze miestnych organizácií, bola začiatkom roku 1951 spolu s ostatnými maďarskými spoločenskými organizáciami z politicko-centralizačných dôvodov zrušená. Po roku 1951 sa oblasť pôsobenia DZSM zúžila, jeho činnosť sa obmedzovala výlučne na oblasť kultúry. Už koncom 50. rokov Slováci v Békešskej župe navrhli zakladanie miestnych organizácií, ale tieto nároky sa v praxi začali uplatňovať až o jedno desaťročie neskôr. Na kongrese v roku 1969 bol zvolený Celoštátny výbor a založili sa výbory pre tri základné oblasti slovenského života: školský, kultúrny a tlačový. Popri výboroch následne vznikali nové sekcie: začiatkom 70. rokov Vlastivedná a národopisná sekcia, ktorá začala organizovať národopisné tábory v slovenských osadách (1977-1990) a v roku 1981 Slovenská literárna sekcia, z ktorej v období spoločenských zmien vyrástlo Združenie slovenských spisovateľov a umelcov v Maďarsku. Markantnejšie črty nadobúda spoločenská činnosť organizácie po jej piatom kongrese v roku 1973, keď sa do činnosti zameranej na zachovávanie slovenskej kultúry zapojilo 70-80 obcí. Na kongrese v roku 1983 bola tajným hlasovaním zvolená za generálnu tajomníčku predstaviteľka mladšej strednej generácie, odchovankyňa slovenských inštitúcií založených po roku 1948 Mária Jakabová Šingeľová. Požiadavka zmeny sa prejavila aj v tom, že v roku 1988 bolo zvolené vedenie nového typu: predsedom sa stal genetik Matej Šipický. V tomto období vedenie zväzu iniciovalo viacero reforiem, napr. obnovenie miestnych organizácií a zakladanie siete slovenských inštitúcií. V Békešskej Čabe vznikol Slovenský výskumný ústav (1990), ktorý bol prvou národnostnou vedeckou inštitúciou v Maďarsku. ZSM v roku 1990 založil aj nadáciu Lipa, ktorá poskytovala štipendiá pre žiakov základných a stredných škôl a pre vysokoškolských poslucháčov.

 

  

 

V čase spoločenských zmien síce vzniklo niekoľko nových, tzv. alternatívnych spoločenských organizácií s celoštátnou pôsobnosťou, ale najpočetnejším slovenským spolkom v Maďarsku zostal aj naďalej právny nástupca DZSM - Zväz Slovákov v Maďarsku. ZSM na báze fungujúcich slovenských klubov, pávích krúžkov a množiacich sa miestnych slovenských organizácií vytvoril svoju novú organizačnú štruktúru. Veľkú zmenu v spoločenskom živote Slovákov v Maďarsku znamenalo prijatie národnostného zákona v roku 1993 a prvé voľby do menšinových samospráv (1994). Po modifikácii menšinového a volebného zákona v roku 2005 sa Zväz ako nominačná organizácia zúčastnil volieb do menšinových samospráv.

ZSM ako najväčšia slovenská spoločenská organizácia v Maďarsku musela a musí dávať odpovede na nové výzvy, hľadať miesto občianskej sféry v tomto systéme. Od roku 1996 je jeho predsedníčkou Ruženka Egyedová Baráneková. ZSM sa aj v nových podmienkach snaží spájať, motivovať, aktivizovať Slovákov žijúcich roztrúsene po celej krajine a nachádzajúcich sa na rôznych stupňoch uvedomelosti a organizovanosti. Tomuto zámeru slúžia jeho kultúrne aktivity: súťaž pre deti a mládež Slovenské spievanky a veršovačky a vydanie troch CD-platní Slovenské spievanky, unikátna zbierka krojovaných bábik slovenskej národnosti v Maďarsku a ich putovná výstava, Deň detí na Veľvyslanectve SR v Budapešti, národopisný tábor pre deti, súťažná prehliadka speváckych a folklórnych skupín Slovenský škovránok, Celoštátny slovenský folklórny festival v obci Banka (Bánk), stretnutia Slovenská gazdinka, ako aj nové podujatie pre slovenskú mládež Slovenské lipky a vytvorenie Slovenského lipového hája v matranskom Alkári. ZSM každoročne organizuje stretnutie svojich aktivistov v Hronci, usporiadal medzinárodné konferencie Slováci, slovenská národnosť, ako ďalej a ako prvý inicioval spoluprácu a osobné stretnutia so Slovákmi zo sveta. Organizácia je členom Svetového združenia Slovákov v zahraničí, úzko spolupracuje s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj s ďalšími inštitúciami na Slovensku.

Verejnoprospešná nadácia ZSM (ktorú v súčasnosti vedie Dr. Anna Divičanová) z prostriedkov poskytovaných vládou SR na podporu kultúrno-vzdelávacej činnosti uskutočňuje ojedinelý a mimoriadne dôležitý projekt pre žiakov a študentov slovenskej národnosti Školu v prírode na Slovensku SPOZNAJ SVOJE KORENE, ktorého sa každý rok zúčastňuje vyše 300 záujemcov.

 

  

 

Vedúce osobnosti organizácie:

1948 - 1949 - Ján Boldocky, generálny tajomník

1948 - 1955 - Michal Krajčík, tajomník

1948 - 1972 - Ján Hirka, predseda

1955 - 1956 - Michal Bernula, generálny tajomník

1957 - 1970 - Juraj Bielik, generálny tajomník

1971 - 1983 - Ján Šuch, generálny tajomník

1973 - 1983 - Ján Knihár, predseda

1983 - 1990 - Mária Jakabová Šingeľová, generálna tajomníčka

1988 - 1990 - Matej Šipický, predseda

1990 - 1992 - Mária Jakabová Šingeľová, úradujúca predsedníčka

1990 - 1992 - Anna Divičanová, poverená predsedníčka

1992 - 1996 - Anna Divičanová, predsedníčka

1992 - 1996 - Michal Mata, úradujúci predseda

1996 - Ruženka Egyedová Baráneková, predsedníčka

 

Zväz Slovákov v Maďarsku

1065 Budapest, Nagymező utca 49.

Tel.: 00 36 30 9287599;   00 36 30 8223878

 

  

Mapa Slovenská Budapešť

SlovBPmapa pic-01

Oznamy

Laptapir

Oplatí sa nás predplatiť

PredplLuNo15-01

Máj 2025
Po Ut St Št Pi So Ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Redakcia | Kontakt

ludove@luno.huTáto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432

Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199

Facebook

 

Nájdite nás

Majiteľ

CSS logo

Vydavateľ

SlovakUm-01

Sponzor

Urad

luno.hu

 OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny
Portál Slovákov v Maďarsku
Az Országos Szlovák Önkormányzat által alapított lap
Ľudové noviny –
týždenník Slovákov v Maďarsku
(ISSN 0456-829X)
Főszerkesztő neve: Fábián Éva

Redakcia Ľudových novín

E-mail: ludove@luno.huTáto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Adresa/Cím: 1135 Budapest,
Csata utca 17. 1/9
Poštová adresa:
1558 Budapest, Pf. 199
Telefón: (+36 1) 878 1431
Tel./ Fax: (+36 1) 878 1432
Vydavateľ/Kiadó: SlovakUm Nonprofit Közhasznú Kft.
Copyright © 2025 luno.hu | OnLine LuNo Portál | Ľudové noviny. Všetky práva vyhradené.