Dušan Čaplovič s našimi pedagógmi na Veľvyslanectve SR

Vláda SR na základe plnenia medzištátnej dohody o podpore kultúrno-vzdelávacích aktivít slovenskej národnosti v MR vlani už po tretíkrát udelila podporu vo výške 3 milióny korún Verejnoprospešnej nadácii Zväzu Slovákov v Maďarsku Lipa.

Stalo sa peknou tradíciou, že vedenie nadácie a zväzu v prvej polovici februára referuje o použití tejto podpory nielen písomne, ale aj v rámci priateľského pracovného stretnutia na pôde Veľvyslanectva SR v Budapešti, ktoré je inšpiratívnou tvorivou dielňou a najmä príležitosťou na zhodnotenie významu a prínosu projektov na zachovanie jazyka a kultúry našich Slovákov. O podporách, Škole v prírode a problémoch školstva s našimi slovenskými pedagógmi zo všetkých kútov Maďarska, ktorí sú zapojení do projektu Poznaj svoje korene, sa aj tentokrát prišli porozprávať podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič a predsedníčka Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilma Prívarová, ktorých privítal „domáci pán“, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Juraj Migaš.

O podporách a o Škole v prírode

Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) Ruženka Egyedová-Baráneková sa poďakovala za finančnú podporu Vlády SR, ktorá je mimoriadne dôležitá už aj preto, lebo prostriedkov, o ktoré sa ako Slováci v Maďarsku môžeme uchádzať doma, je čoraz menej. Popri materiálnej stránke veci je aspoň natoľko významná a pre nás nesmierne vzácna morálna stránka, to, že cítime pozornosť a starostlivosť svojej materskej krajiny, že Slovensko na nás nezabúda, stará sa o nás, že slovenská vláda nás podporuje. „Slovenské školstvo v Maďarsku potrebuje pomoc. Nie náhodou polovica udelenej podpory (poldruha milióna korún) bola aj v minulom roku použitá na Školu v prírode a v menšej časti na nákup názorných učebných pomôcok,“ povedala predsedníčka ZSM a dodala: „Naše školstvo trápi nesmierne veľa vecí. V prvom rade to, že deti, ktoré ukončia štúdium na slovenskej škole, odchádzajú zo školy tak, že v podstate nehovoria dobre po slovensky. To je závažný problém, ktorý súvisí s tým, že obsahová výchova, štruktúra vzdelávania, ale aj učebné pomôcky, učebnice sú nevyhovujúce.” Podľa predsedníčky ZSM ďalším problémom je nedostatok odborníkov. „Čo nás ale teší, že napriek tomu všetkému žiaci majú záujem o Školu v prírode, majú záujem o všetky súťaže, ktoré sú v slovenskom jazyku. Ten úprimný citový záujem tu je. Naši stredoškoláci a vysokoškoláci sami poukazujú na to, prečo sa oni nenaučili dobre po slovensky a kde by bola potrebná zmena,” konštatovala Ruženka Egyedová-Baráneková.

Predsedníčka kuratória nadácie Lipa, profesorka Anna Divičanová poukázala na to, že výchova slovenských žiakov a študentov nemôže byť samoúčelná, potrebné sú slovenské inštitúcie, možnosti uplatnenia sa v živote aj vďaka znalostiam slovenčiny, teda perspektívy pre našu mládež vrátane jej aktivity v slovenských kultúrnych spolkoch. Podľa Anny Divičanovej, ktorá by v budúcnosti kládla väčší dôraz na podporu našich vysokoškolských poslucháčov zo zdrojov nadácie, už aj preto je správne rozhodnutie kuratória polovicu podpory venovať ochotníckym, záujmovým kultúrnym spolkom.

O konkrétnych údajoch a priebehu súbehu na podporovanie ochotníckych spolkov a záujmovej umeleckej činnosti na stretnutí referovala úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabóová. Ako povedala, najväčší záujem bol aj tento krát o získanie podpory pre kultúrno-osvetovú činnosť (79 zo 111 súbehov), uchádzači v oveľa menšej miere sa zaujímali o možnosti vytvorenia slovenského národnostného prostredia, o zakúpenie názorných učebných pomôcok, doškoľovanie a vydávanie publikácií pomocou prostriedkov nadácie Lipa. Kuratórium malo k dispozícii 12 427 890 forintov, pričom žiadosti na finančnú podporu činili 18 485 775 Ft.

Čo sa týka tábora Poznaj svoje korene, Školy v prírode v rekreačnom stredisku Poniklec v Hronci v piatich 10-dňových turnusoch sa zúčastnilo 310 žiakov a študentov, ktorých sprevádzalo celkovo 28 pedagógov. V r. 2008 v Škole v prírode sa striedali žiaci z Jače, Veňarcu, Kétšoproňu, Novej Huty, Slovenského Komlóša, Mlynkov, Dengelegu, Békešskej Čaby, Luciny, Ďurku, Horných Petian a Banky, pričom posledného turnusu sa zúčastnili stredo- a vysokoškoláci. Metodické zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu žiakov 1. a 2. stupňa slovenských základných škôl v Maďarsku počas pobytu v Škole v prírode zabezpečili učiteľky Anita Mendelová, Elvíra Trunečková a Alžbeta Kulaviaková, ktoré sa o svoje skúsenosti podelili s účastníkmi stretnutia na Veľvyslanectve SR. Spolupracujúcou inštitúciou projektu bol Park kultúry a oddychu v Banskej Bystrici. Jeho význam spočíva v prehlbovaní citového vzťahu k slovenskej národnosti, kultúre a všetkému, čo je slovenské, bez neho sa dieťa totiž ťažko motivuje, aby sa naučilo jazyk. Okrem vyučovania slovenčiny sú súčasťou tábora aj folklórne zamestnania, moderný tanec, varenie halušiek, ale aj návšteva Múzea slovenskej dediny v Martine, banského múzea a iných pozoruhodností okolia Hronca. O prínose Školy v prírode sa v čulej diskusii veľmi pozitívne zmienili viacerí naši pedagógovia, ako aj člen kuratória nadácie Lipa Michal Mata.

Podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič na stretnutí s našimi pedagógmi na pôde rezidencie Zastupiteľského úradu SR v Budapešti na margo starostlivosti o Slovákov v Maďarsku povedal, že slovenské vlády mali v minulosti veľký deficit. „Naozaj sme veľa zaspali a treba maximálne pomáhať predovšetkým udržiavať tú slovenskosť, lebo multijazyčnosť, viackultúrnosť je požehnaním každého štátu. Z maďarskej strany tvrdia, že práve multijazyčnosť je to, čo Maďarsku môže pomôcť,” dodal. „My nemáme súvislé osídlenie slovenských menšín, ako je tomu v prípade maďarskej menšiny na Slovensku, my ju máme v enklávach. O to viac potrebujú tieto enklávy, možno niekde opustené ostrovčeky, pozitívnu národnostnú deviáciu, aby dostali nejaké zdroje, aby mohli v tomto prostredí fungovať aj v rámci využívania materinského jazyka a tradícií,” konštatoval D. Čaplovič.

(fuhl)