Rozlúčka s generálnym konzulom v Békešskej Čabe

Do Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe pozval generálny konzul SR Ján Süli predstaviteľov slovenských volených zborov, organizácií a inštitúcií regiónu,

aby sa s nimi rozlúčil pri príležitosti ukončenia jeho diplomatickej misie.

Dolniaky na obraze a verše po sarvašsky

- Vďaka vám predovšetkým za bezprostrednosť, s ktorou ste ma onoho času vítali. Necítil som sa tu medzi vami ako cudzí, brali ste ma ako svojho. Som rád, že som osobne mohol sprostredkovať do tohto regiónu, ktorý charakterizuje bohatý kultúrny život, niekoľkých predstaviteľov umenia zo Slovenska. Určite sa ešte vrátim do vášho kruhu, pretože sa mi zatiaľ nenaskytla možnosť spolu si zahrať ľudovú hudbu s pánom Mótyánom, - povedal Ján Süli na stretnutí, na ktorom sa zúčastnil aj predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy Ján Fuzik.

V mene Slovákov békešskej oblasti sa s generálnym konzulom rozlúčila predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová, ktorá mu zároveň odovzdala obraz čabianskeho maliara Jána Várkonyiho - Vlčku, znázorňujúci typický dolnozemský kraj. Ľudí, s ktorými sa rozlúčil, mu budú pripomínať výšivka členiek békeščabianskeho krúžku Rozmarín, klobásy a pálenô, typické pre to-ktoré mesto či obec. Sarvašskí Slováci mu darovali CD-nahrávku evanjelickej liturgie a predseda tamojšej slovenskej samosprávy Tibor Mótyán sa J. Sülimu poďakoval vlastným čerstvým dielom - básňou, napísanou po sarvašsky, šory ktorej mu majú vždy pripomínať, ako hovoria našinci na Dolniakoch…

Pri príležitosti ukončenia diplomatickej služby v Békešskej Čabe prinášame rozhovor s Jánom Sülim.

(csl)

Nové priateľstvá a skúsenosti ● Generálny konzul Ján Süli

- Pán generálny konzul, ako sa formovala vaša profesijná dráha pred nástupom do diplomatických služieb?

- Pochádzam z Košíc, všetky školy, od základnej až po univerzitu, som absolvoval v tomto meste. Mal som v živote pomerne veľké šťastie, pritom si myslím, že nestačí iba mať šťastie, treba na tom aj pracovať, aby človek mal šťastie... Nie som humánneho zamerania, skôr som racionálny človek. Mám technické vzdelanie, avšak technická racionalita v mojom živote sa spája s umením, predovšetkým hudbou. Moja kariéra sa začala v Správe tepelných zariadení v Košiciach, kde som bol zodpovedný za vykurovanie a údržbu tepelných zariadení mesta. Posledných päť rokov do roku 1980 som bol vedúcim tohto štátneho podniku... Neskôr som pracoval vo firme, ktorá obchodovala s palivami, na starosti som mal logistiku 240. vozidiel. Rok 1989 ma už našiel na Národnom výbore Starého mesta v Košiciach, bol som jeho predsedom. Po spoločenskom prevrate na Slovensku sa národné výbory rozpustili a vytvorili sme kompletne nové miestne samosprávy. Koncom novembra roku 1990 som bol zvolený za starostu Starého mesta v Košiciach. Všetko sme museli vybudovať od nuly. Počas šestnástich rokov môjho pôsobenia v tejto funkcii sme dosiahli pozoruhodné výsledky nielen v meste, ale aj v širšom okolí... Každý rok sme uzatvorili s hospodárskym prebytkom od 7 až do 10 percent. Bol som aj pri zrode samostatnej Slovenskej republiky, ako aj pri vzniku župnej samosprávy. Na Slovensku sme spravili veľký krok, keď sme racionalizovali systém žúp, teda samosprávnych krajov. Bol som aj poslancom Košického samosprávneho kraja, predsedom jeho finančnej komisie, v tejto pozícii som mohol zužitkovať skúsenosti, ktoré som nadobudol na čele košického Starého mesta. Keďže mám nesmierne rád hudbu, sám hrám na hudobných nástrojoch, rád som vyhovel žiadosti, aby som bol predsedom Organizačného výboru Košickej hudobnej jari, veľkolepého festivalu košickej Štátnej filharmónie... A keďže vo vytvorení duševnej rovnováhy človeka má snáď najvýznamnejšiu úlohu cirkev, vytvorili sme dobré kontakty so všetkými konfesiami. V Starom meste máme 14 kostolov. Spolupráca medzi jednotlivými cirkvami bola koordinovaná v rámci Ekumenického združenia. Vytvorili sme aj Múzeum Vojtecha Löfflera, známeho košického lokálpatriota, ktorý daroval mestu bohaté umelecké zbierky. Keď bol vypísaný konkurz na miesto generálneho konzula, pomyslel som si, že mám skúsenosti z oblasti politiky, okrem slovenčiny hovorím po maďarsky a po anglicky, dobre poznám Maďarskú republiku. Po štyroch volebných obdobiach som potreboval zmenu v každodennej práci. Bola to nová výzva do života.

- Po nástupe na čelo Generálneho konzulátu v Békešskej Čabe ste si veľmi rýchlo vytvorili dobré kontakty so Slovákmi v regióne, neskôr aj po celom Maďarsku. Ako nás vidíte?

- Vašu komunitu som poznal už predtým. Môj otec pochádza z týchto končín, počas môjho pôsobenia v Békešskej Čabe som stretol dámu, ktorá je moja neter, predtým som ju však nepoznal. Vedel som, že mám niekde tu na okolí rodinu, ale konkrétne som o nej nič nevedel. Tá slovenská komunita, ktorá ma tu privítala, ma veľmi príjemne prekvapila. Jednak sa vo mne potvrdilo poznanie, že jedna komunita je kompaktná vtedy, vtedy sa drží spolu, ak ľudia nežijú najlepšie, ak sa nemajú dobre... Nie veľká civilizácia a blahobyt združujú ľudí, ale práve naopak, keď sú problémy, vtedy sú odkázaní jeden na druhého. Aj keď technika je už natoľko vyspelá, že človek si skoro všetko môže vybaviť prostredníctvom jedného počítača, keď potrebuje fyzickú pomoc a blízkosť iného indivídua, okrem rodiny a priateľov mu slúžia aj rôzne kolektívy, či už klub dôchodcov, alebo spevokol, tanečná skupina atď. Bol som príjemne prekvapený množstvom a kvalitou vašich festivalov. Je to otvorená komunita, ľudia hľadajú spoločnosť a dokážu sa veľmi dobre a voľne zabaviť. Poznám veľmi veľa slovenských piesní, ale tunajší Slováci ma prekvapili, počul som od nich aj také, ktoré boli pre mňa úplne nové. Dostal som množstvo kníh, v ktorých odborníci uverejnili ľudové piesne Slovákov v Maďarsku. Nestotožňujem sa so skeptickým názorom, podľa ktorého v prípade Slovákov v Maďarsku už ide iba o folklór a sú to iba „omrvinky“ po nich. Stále tvrdím: napriek tomu, že je tu jedna generácia, ktorá nemohla chodiť do slovenských škôl a tiež nie je šťastné riešenie, že aj v súčasnosti sa deti učia iba niektoré predmety v slovenčine, je tu životaschopná komunita. Len treba mať cieľ, treba chcieť a treba sa učiť. V spoločnosti, ktorá onedlho bude úplne uniformovaná, práve jedinečnosť malých kultúr bude pokladom. Myslím si, že napríklad také mesto ako Slovenský Komlóš, ktoré ma na moju radosť zvolilo za svojho čestného občana, je osobitný prípad. Podľa môjho názoru je to jedna z posledných kompaktných slovenských komunít, v ktorej sa zachoval stav zo začiatku 20. storočia. Tento kolektív sa veľmi silne pridržiava svojich tradícií. Ale aj ostatné osady majú svoje hodnoty, napríklad atmosféra čabianskej tržnice je ojedinelá, nehovoriac o kvalite potravín, predovšetkým mäsa. Musíte si zachovať tieto vaše špeciálne hodnoty, spoločné dielo vašich predkov. Zodpovednosť vašej inteligencie a vedúcich činiteľov spočíva v tom, aby nerozosievali nenávisť, ale naopak, mali by ste kráčať vpred aj naďalej spolu...

- V dobe vášho pôsobenia v Maďarsku slovensko-maďarské medzištátne vzťahy neboli vždy bezproblémové. Ako vidíte situáciu?

- Problém vidím v tom, že v obidvoch národoch sú zakódované komplexy. Zo slovenskej strany ešte aj po vybudovaní samostatného štátu občas badať príznaky strachu z ohrozenia samostatnosti Maďarmi. Pritom po toľkých rokoch existencie samostatného Slovenska je dnes už jasné, že je jednou z najstabilnejších krajín v tomto regióne. Zo strany Maďarska, kde sa hospodárska situácia stále zhoršuje zase cítiť podráždenosť práve z prosperity menšieho suseda...Ja osobne túto otázku vidím skôr ako určitý duševno-morálny problém. Chýba ochota aj z jednej, aj z druhej strany symbolicky si podať ruky a poprosiť o prepáčenie za všetko, čo sa vykonalo v minulosti na úkor toho druhého...

- Na záver: aké sú vaše osobné plány do budúcnosti?

- Vraciam sa na ministerstvo zahraničných vecí, kde najprv budem informovať nového ministra o svojich odborných skúsenostiach, nadobudnutých v Maďarsku. Tieto poznatky však chcem využiť aj neskôr, po odchode do dôchodku. Z Békešskej Čaby sa vraciam na Slovensko s obrovským množstvom zážitkov a skúseností, ako aj nových priateľov, ktorých budem aj v budúcnosti navštevovať.

- Ďakujem za rozhovor!.

Cs. Lampert