Maďarský minister zahraničných vecí Péter Balázs si predvolal slovenského veľvyslanca

v Budapešti Petra Weissa. Vyjadril mu nesúhlas s incidentom, počas ktorého Slovensko odmietlo vpustiť maďarského prezidenta Sólyoma na svoje územie a oznámil, že čaká vysvetlenie zo strany slovenskej vlády. Priznal však, že niektoré kroky mohla urobiť inak aj maďarská strana.

Peter Weiss predložil zoznam otázok ohľadom postupu a počínania prezidenta Sólyoma. Konštatoval, že maďarský prezident ignoroval viacero výziev nielen od slovenských politikov, aby na návštevu za daných okolností a v danom čase nechodil. Péter Balázs pre maďarskú verejnoprávnu televíziu vyhlásil, že Slovensko postavilo maďarského prezidenta do nedôstojnej situácie: „Najmä tým, že výhrady pritvrdili v poslednej chvíli a nótu poslali necelé dve hodiny pred začiatkom podujatia v Komárne. Zákaz vstupu na územie Slovenska je bezprecedentný a neakceptovateľný postup. To všetko som tlmočil veľvyslancovi a aby si to všetko pamätal, dal som mu to aj písomne. Na toto teraz čakám odpoveď od slovenskej vlády.” Šéf maďarskej diplomacie ale zároveň priznáva, že bolo chybou, keď usporiadateľ nepozval na odhaľovanie sochy sv. Štefana aj slovenských predstaviteľov. „Vhodnejšie by bolo bývalo posunúť dátum, aby sa na slávnosti mohol zúčastniť aj slovenský predstaviteľ. My sme veľmi citliví na to, že 10 % obyvateľov Slovenska sú Maďari. Ale to matematicky znamená, že 90 % je Slovákov, prípadne iných národností a tých musíme predsa tiež brať do úvahy. Dodám, že tam žijúci Maďari sú obyvateľmi tej krajiny a patria pod ich vládu. Takže, čokoľvek robíme v ich záujme, k tomu musíme získať aj podporu Slovenska.”

Zaujímavý je v tejto súvislosti fakt, že pri príprave podobnej návštevy komunikuje s prezidentským úradom aj rezort diplomacie. To znamená, že v prípade pochybností môže ministerstvo odporučiť zmeny. Prečo ich teda Péter Balázs neinicioval? „Na toto musím reagovať tak, že to bolo vecou nášho prezidenta a usporiadateľov, my do toho zasahovať nemôžeme, ale vedeli sme od začiatku o tom, že nie sú na slávnosť pozvaní slovenskí predstavitelia.” Vynára sa teda otázka, či maďarský rezort diplomacie aspoň odporúčal ešte raz si premyslieť postup, podobne ako termín 21. august. „Chcel by som prízvukovať, že prezident je natoľko uznávaná a dôstojná osobnosť, že v podobných záležitostiach rozhoduje sám.” Maďarské ministerstvo zahraničných vecí už niekoľko hodín po incidente o situácii informovalo aj švédske predsedníctvo Európskej únie. Brusel však zatiaľ nevidí dôvod, aby sa celou záležitosťou zaoberal a očakáva, že spor si obe krajiny vyriešia sami.

Bratislava si v reakcii na predvolanie slovenského diplomata stojí za svojím postupom. Podľa hovorcu rezortu zahraničných vecí Petra Stana z rozhodnutia odobrať prezidentovi Sólyomovi právo vstupu na územie SR nie sú nadšení. Údajne však nemali inú možnosť, keďže maďarská hlava štátu podľa rezortu ignorovala opakované výzvy, aby na Slovensko 21. augusta nechodil. „Nie sme šťastní, že sme museli prijať takéto rozhodnutie, ale vzhľadom na to, že prezident Sólyom opakovane ignoroval a nevypočúval výzvy priame či menej priame, opakované, aby na Slovensko v danom čase a za daných okolností nechodil, a napriek tomu chcel prísť, hoci bol upozornený, že jeho návšteva neprospeje vzájomným vzťahom, slovenská strana nemala inú možnosť, lebo každá ďalšia alternatíva by bola len horšia.” Odpovede na vzájomné otázky si Budapešť s Bratislavou vymení podľa hovorcu P. Stana štandardným diplomatickým dialógom. „Veríme, že vzájomné vzťahy sa nám podarí posunúť dopredu štandardným dialógom, aký je bežný medzi členmi EÚ, teda vo vzájomnej dvojstrannej komunikácii. Prvým krokom má byť práve nedeľné stretnutie ministrov zahraničných vecí v Slovinsku.” Podľa rezortu diplomacie sa budú snažiť o návrat k pozitívnej agende, dialóg na najvyššej úrovni totiž od nás očakáva aj Európska únia.

Brusel sa odmieta stať arbitrom v najnovšom slovensko-maďarskom spore. Vyplýva to zo slov hovorcu Európskej komisie. Spor okolo minulotýždňovej cesty maďarského prezidenta Sólyoma do Komárna označil za bilaterálnu záležitosť. Slová maďarského ministra zahraničných vecí o tom, že do sporu Budapešti s Bratislavou vstúpi Európska únia, sa zatiaľ nenaplnili. Podľa hovorcu Eurokomisie Michaela Manna „ide o bilaterálnu záležitosť a Európska komisia nie je jej súčasťou.” Úlohy vonkajšieho pozorovateľa sa drží i Švédsko, terajší šéf európskej dvadsaťsedmičky. Potvrdil to jeho hovorca s tým, že od oboch aktérov sporu sa očakáva inteligentné riešenie.

(sro-l)

http://www.luno.hu/content/view/8762/1