(s-)

Chronológia - Ústava SR je takmer dospelá, má 17 rokov

Dnes, 1. septembra, si pripomíname štátny sviatok SR - Deň Ústavy SR - výročie prijatia Ústavy Slovenskej republiky. Pri tejto príležitosti prinášame chronológiu jej prijatia, zmien a novelizácií: Ústava Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z.z.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky od 1. januára 1993. Slovenská národná rada (SNR) na svojom plenárnom zasadaní 31. augusta a 1. septembra 1992 prerokovala vládny návrh Ústavy SR. Prítomný bol aj predseda vtedajšieho Federálneho zhromaždenia ČSFR Michal Kováč. Spoločný spravodajca výborov SNR Milan Sečánsky navrhol prijať takmer 150 úprav vládneho návrhu. Zástupcovia maďarskej koalície a kresťanských demokratov oznámili, že majú odmietavý postoj k zneniu ústavy a tesne pred hlasovaním poslanci za Spolužitie a MKDH opustili sálu. Poslanci o návrhu hlasovali verejne.

1. septembra 1992 - Ústavu SR poslanci schválili požadovanou trojpätinovou väčšinou. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali.

3. septembra 1992 - Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar v Rytierskej sieni na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí.

1. októbra 1992 - Nová ústava nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia. Jej výklad a kontrolu, či je dodržiavaná, má na starosti Ústavný súd SR. Novelizovaná bola ústavnými zákonmi č. 244/1998 Z.z., 9/1999 Z.z., 90/2001 Z.z., 140/2004 Z.z., 323/2004 Z.z., 463/2005 Z.z., 92/2006 Z.z. a č. 210/2006 Z.z.

14. júla 1998 (zákon č. 244/1998 Z.z.) - Na rokovanie NR SR pripravila vláda návrh ústavného zákona. Riešil prenos oprávnení prezidenta uvedených v dvoch odsekoch článku 2 v prípade, ak je úrad hlavy štátu neobsadený. Išlo napríklad o kompetenciu prijať demisiu kabinetu, ktorá po zmene patrí v takomto prípade predsedovi zákonodarného zboru. Zmenou bolo, že prezidenta možno zvoliť na návrh aspoň 8 poslancov NR SR (v tom čase ešte prezident nebol volený priamo občanmi, ale poslancami NR SR). Táto novela bola prijatá po tom, čo parlament nebol schopný zvoliť prezidenta. Ústavným zákonom poslanci schválili zmeny, keď ich podporilo všetkých 131 hlasujúcich.

14. januára 1999 (zákon č. 9/1999 Z.z.) - Parlament pod vedením predsedu Jozefa Migaša schválil ústavný zákon, ktorým sa v slovenskom právnom systéme zaviedla priama voľba prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Návrh pripravila skupina poslancov Ivan Šimko (SDK), Peter Kresák (SOP), Ladislav Orosz (SDĽ) a Lajos Meszáros (SMK). Okrem zmeny spôsobu voľby hlavy štátu sa v návrhu upravovali postavenie a kompetencie prezidenta tak, ako je to obvyklé v ústavných systémoch parlamentných republík. Pri záverečnom hlasovaní sa prezentovalo 108 poslancov, za schválenie sa vyslovilo 93, proti bol jeden, hlasovania sa zdržalo 11 a traja nehlasovali.

23. februára 2001 (zákon č. 90/2001 Z.z.) - Viac než dva týždne trvala rozprava poslancov o komplexnej zmene ústavy pripravenej expertmi vládnej koalície. Vystúpilo v nej 113 poslancov, zaznelo 1411 faktických poznámok a reč zákonodarcov trvala 47 hodín a dve minúty čistého času. Pri hlasovaní novelu Ústavy SR podporilo potrebných 90 poslancov, proti novelizácii základného zákona štátu sa vyslovilo 57 a hlasovania sa zdržal jeden poslanec. Zo všetkých 150 zákonodarcov neboli prítomní iba poslanci Ivan Lexa a Jozef Tuchyňa. Schválenie zmien v ústave zavŕšila štátna hymna, raz v podaní klubov HZDS a SNS ako protestu proti ich zneniu. V Ústave SR sa zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril tak priestor na vstup SR do Európskej únie a NATO. Zmeny rozšírili právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, upravili postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela ďalej umožnila vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby po vzatie do väzby z 24 na 48 hodín a posilnila nezávislosť súdnej moci a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov - ombudsmana.

4. marca 2004 (zákon č. 140/2004 Z.z.) - Národná rada SR neschválila návrh novely Ústavy SR, ktorá mala upraviť vzťah vlády a parlamentu pri prijímaní legislatívy EÚ a zaručiť aj nezlučiteľnosť funkcie poslanca národného parlamentu s funkciou člena EP. Za novelu hlasovalo 81 zo 142 prítomných, dvaja boli proti a 59 sa zdržalo. Na schválenie ústavného zákona bolo potrebných 90 hlasov. Všetci poslanci ĽS-HZDS a Smeru sa zdržali, z KSS sa niektorí zdržali a dvaja boli proti. Z KNP za novelu hlasovali štyria poslanci - Ladislav Polka, Miroslav Abelovský, Vojtech Tkáč a Rudolf Žiak, ostatní sa zdržali. Za novelu hlasovala celá koalícia a nezávislí poslanci, ktorí odišli z ANO a SDKÚ. Opozícii sa nepodarilo presadiť do novely Ústavy SR ani návrh na zriadenie vyšetrovacieho výboru na vyšetrovanie konkrétnej veci verejného záujmu. Za návrh hlasovalo 85 zo 144 prítomných. Ďalší návrh novely Ústavy SR, ktorú predložil poslanec ANO Ján Drgonec, snemovňou prešiel. Novela získala podporu 115 poslancov. Vypúšťa sa v nej tretia veta v 2. odseku z článku 78, ktorou sa umožňovalo viesť proti poslancovi občiansko-právny spor za výroky prednesené v parlamente. Drgonec považoval za nešťastné, že sa táto veta dostala v roku 2001 do ústavy. Podľa jeho slov nemožno hovoriť o zásahu do poslaneckej imunity, ale do indemnity, ktorá je v normálnom demokratickom štáte nedotknuteľná.

14. mája 2004 (zákon č. 323/2004 Z.z.) - Parlament SR schválil novelu Ústavy SR, ktorá zabezpečuje nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca Národnej rady SR. Novela zároveň zakotvila právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa na Slovensku prvýkrát uskutočnili 13. júna 2004. Novelu Ústavy SR podporilo 110 poslancov, proti bol jeden a 14 sa zdržali. Negatívny postoj k návrhu novely vyjadril poslanec KSS Ivan Hopta. Poslanci, ktorí sa hlasovania zdržali, boli z poslaneckého klubu ĽS-HZDS.

27. septembra 2005 (zákon č. 463/2005 Z.z.) - Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) môže kontrolovať vyššie územné celky a obce. Poslanci prijali novelu Ústavy SR, ktorá to umožnila. Novelu ústavy podporilo 111 zo 121 poslancov, traja boli proti, traja sa zdržali a štyria nehlasovali. Podľa novely NKÚ môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité podľa zákona, účelne a efektívne.

3. februára 2006 (zákon č. 92/2006 Z.z.) - Verejný ochranca práv môže od 1. apríla 2006 predložiť Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody. Schválili to poslanci odsúhlasením novely ústavného zákona. Za prijatie bolo 97 zákonodarcov. Zákon predložil výbor NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Právna úprava vyšla z viac ako trojročného pôsobenia inštitútu verejného ochrancu práv v SR, z preskúmania viac ako 7000 podnetov fyzických a právnických osôb, ako aj z právnych úprav členských štátov EÚ.

16. marca 2006 (zákon č. 210/2006 Z.z.) - Na poslancov sa nebude vzťahovať imunita, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Vyplýva to z novely ústavy a novely zákona o priestupkoch, ktoré poslanci schválili. Konanie poslanca Národnej rady SR, ktoré je priestupkom spáchaným porušením zákazu požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, bude možné prerokovať. Predkladatelia vychádzali z toho, že takéto konania svojou povahou bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie osôb, alebo ich majetok. Zmena je v čl. 78 ods. 3 v prvej vete, kde sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „možno však prerokovať priestupok, o ktorom to ustanoví zákon”.

Od roku 2006 ústava nebola novelizovaná. Poslanci 29. marca 2007 súhlasili so zriadením Stálej komisie Národnej rady SR pre Ústavu SR a rokovací poriadok NR SR. Na jej čele stojí predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Za návrh hlasovalo 75 koaličných poslancov zo 76 prítomných, jeden poslanec nehlasoval. Komisia má analyzovať právne predpisy, hlavne ústavu, ústavný zákon o spolupráci NR SR a vlády v záležitostiach Európskej únie, ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rokovací poriadok parlamentu, ako aj definovať problémy a nedostatky, ktoré tieto normy obsahujú. Opozícia bola proti zriadeniu komisie bez určenia konkrétnych problémov, ktoré by mala riešiť.

(tasr)

.