Predseda vlády SR označil schôdzku za užitočnú a úspešnú. Vyjadril radosť, že stretnutie sa nezúžilo iba na najviac medializované témy, ale že hovorili aj o témach, ktoré spájajú Slovensko a Maďarsko, ako aj o témach, ktoré vo vzájomných vzťahoch spôsobujú problémy. V spoločnom vyhlásení premiéri okrem iného potvrdili spoločný záujem znížiť napätie vo vzájomných vzťahoch, zaujali postoj k okolnostiam návštevy maďarského prezidenta Lászlóa Sólyoma, zaviazali sa k dodržiavaniu práv národnostným menšín a vo veci jazykového zákona deklarovali, že obe krajiny prijmú odporúčania vysokého komisára OBSE pre menšiny. Podľa Bajnaiho sa terajším rokovaním otvorili možnosti nastúpiť cestu, na ktorej bude možné vyriešiť sporné otázky a dohnať všetko to, čo tieto sporné otázky brzdili. Cieľom schôdzky bolo zabrániť, aby nezodpovedným spôsobom ďalej eskalovalo napätie vo vzájomných vzťahoch a aby extrémisti určovali diplomaciu a politiku. Slovenský premiér ponúkol Bajnaimu permanentný dialóg. „Nemôžeme dovoliť, aby za nás komunikovali médiá, rovnako, ako nemôžeme dovoliť, aby za nás komunikovali extrémisti, v tomto s pánom predsedom maďarskej vlády súhlasím. Myslím si, že by bolo užitočné pre občanov SR aj Maďarska, keby častejšie videli dialóg obidvoch krajín,” povedal Fico, ktorý navrhol Bajnaimu možnosť „otvoreného živého dialógu” pred slovenskými občanmi v slovenskej verejnoprávnej televízii, súčasne prezentoval ochotu na podobný dialóg v prípade záujmu v maďarskej televízii. Predseda slovenskej vlády kritizoval permanentnú kampaň o údajnom utláčaní a diskriminácii maďarskej menšiny na Slovensku. „Postavenie a práva príslušníkov národnostných menšín vrátane maďarskej národnostnej menšiny zodpovedajú európskemu štandardu,” zdôraznil pred novinármi Fico, podľa ktorého dôkazom sú stovky škôl od základných až po univerzitu, ako aj podpora kultúry maďarskej menšiny. Politické práva sú podľa neho tak zabezpečené, že v súčasnosti je niekoľko maďarských primátorov a starostov, existuje aktívna politická strana v parlamente, ktorá bola dokonca súčasťou vládnej moci. „Proti SR, pokiaľ ide o práva národnostných menšín, na Ústavný súd SR nebola podaná ani jedna sťažnosť, rovnako nám nebola avizovaná žiadna sťažnosť z pozície Európskeho súdu pre ľudské práva. Ako je teda možné, že sa vedie propaganda proti krajine, že národnostné menšiny tam majú problém, ale na druhej strane nikto nevyužíva efektívne mechanizmy ochrany ľudských práv,” povedal slovenský premiér. Dnes podľa jeho slov pomerne veľa príslušníkov maďarskej menšiny neovláda dokonale štátny slovenský jazyk. Na margo zákona o štátnom jazyku konštatoval, že bol iba jedným z bodov, o ktorom s Bajnaim rokovali. „Zákon o štátnom jazyku, jeho novelizácia, žiadnym spôsobom neobmedzuje používanie jazykov príslušníkov národnostných menšín. Je klamstvo, ak niekto tvrdí, že tento zákon obmedzuje príslušníkov národnostnej menšiny pri používaní materinského jazyka,” dodal Fico. Slovenský premiér privítal spoločné stanovisko k jazykovému zákonu, lebo ako podotkol, obidve strany v ňom vyjadrili ochotu rešpektovať názor a odporúčania vysokého komisára OBSE pre menšiny Knuta Vollebaeka, podľa ktorého právna norma sleduje legitímny cieľ a vo všeobecnosti je v súlade s medzinárodnými štandardmi. „To rešpektuje jedna aj druhá strana, tak, ako my rešpektujeme odporúčania, ktoré sa týkajú implementácie tohto zákona v praxi a zabezpečenia rovnováhy medzi záujmami na používaní slovenského štátneho jazyka a záujmami používania jazyka, ktoré používajú príslušníci národnostných menšín,” konštatoval. Fico vyzval svojho maďarského partnera, aby po roku zhodnotili sanckionovanie v súvislosti s jazykovým zákonom, pretože sa narozprávalo mnoho klamstiev a neprávd. „Individuálne osoby nemôžu dostať žiadnu sankciu. Je možné sledovať tento zákon ako štandardný a európsky, my splníme všetky záväzky, ktoré sme prijali v spoločnom stanovisku,” povedal. Predseda vlády SR vyjadril pobúrenie nad tým, že poslanci SMK sa v piatok 11. septembra zúčastnia na Fóre maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF). Opäť požiadal maďarskú stranu o prehodnotenie tejto inštitúcie. Fico ocenil dohody v oblasti boja proti extrémizmu, ako aj zastavenie exportu extrémizmu cez hranice. Kritizoval však prejavy extrémnych postojov voči SR na podujatiach na Slovensku, ako napríklad prezentovanie mapy Veľkého Uhorska, či vyhlásenia spochybňujúce suverenitu Slovenska. Požiadal Bajnaiho o spoločný postup proti extrémistom na Slovensku a vyjadril ochotu spolupracovať na postupe a tvrdom postoji voči extrémistom v Maďarsku. Z rokovania slovenský premiér vyzdvihol kroky smerujúce k diaľničným prepojeniam SR a Maďarska, pripravovanú spoločnú učebnicu histórie, ako aj ďalšie projekty týkajúce sa energetiky a mostov. Tieto projekty by sa podľa neho mohli rozpracovať na spoločnom zasadnutí maďarskej a slovenskej vlády, ktoré navrhol Bajnai. „Začali sme vyjasňovanie rozličných postojov, tie sme vedeli položiť na stôl, deklarovali sme ich a v niektorých otázkach sme otvorili cestu k riešeniu. Spoločne sme vyhľadali európske normy, ktoré tomuto procesu napomôžu,” povedal Bajnai. Na margo jazykového zákona maďarský premiér poznamenal, že nie sú pochybnosti o jeho legitimite, ale je dôležité, aby bol posilnený zákon o používaní jazykov národnostných menšín a vôbec aby sa vytvoril komplexný zákon o národnostných menšinách. Na margo rozširujúceho sa extrémizmu a fašizmu v Maďarsku, čo na pôde Rady Európy nedávno vytýkalo Centrum Simona Wiesenthala, Bajnai v reakcii na otázku TASR povedal, že „tento smutný proces” nie je charakteristický iba pre Maďarsko. Podnet k nárastu extrémnych hnutí vidieť aj na Slovensku, v Česku a iných krajinách. „Voči tomu musíme vystúpiť všetci, preto sme to deklarovali aj v spoločnom vyhlásení, aby sme spoločne pokročili v týchto otázkach,” vyhlásil. Predseda maďarskej vlády pripomenul, že súd zakázal Maďarskú gardu, polícia zadržala veliteľa takzvanej Národnej hrdinskej gardy, zakázali sa pochody neofašistov a jasne sa povedalo, že Maďarsko nebude rajom skínov. Šíriteľov fašistických názorov treba dať do karantény, v tom existuje v Maďarsku široký konsenzus. „Začala sa imunizácia demokratického procesu, ktorý ale musíme ešte podporiť dôslednými právnymi a policajnými krokmi,” dodal Bajnai..

(tasr)

Premiéra R. Fica vítalo za hranicou pár ľudí a veľa uniforiem

Zopár ľudí, žiadny transparent. Ale zato veľa policajtov „čistiacich” priestor za bývalým hraničným priechodom v Slovenských Ďarmotách vítalo Roberta Fica na jeho ceste do maďarského mestečka Sečany (Szécsény), kde sa stretol s maďarským kolegom Gordonom Bajnaim. Medzi divákmi bol aj šesťesiaťročný Árpád Horváth z Balašských Ďarmôt (Balassagyarmat). S pamätným listom v rukách zo dňa 21. decembra 2007, keď boli zrušené hranice medzi Slovenskom a Maďarskom chcel vyjadriť, že obyčajní ľudia volajú po porozumení medzi Slovákmi a Maďarmi a nie po napätí. Prísne opatrenia vyvolalo zrejme stredajšie vyhlásenie starostu Balašských Ďarmôt Lajosa Medvácza (Fidesz), že si nepraje, aby Fico cestoval na stretnutie s Bajnaim cez územie tohto pohraničného mestečka. V meste sa šepkalo o možných protestoch. „Nech ide inou trasou,” odkázal Ficovi v otvorenom liste Medvácz. Dôvodom jeho hnevu je nesúhlas s jazykovým zákonom, ktorý Slovensko prijalo. Ľudia, ktorí sa prišli pozrieť na príchod slovenského premiéra do Maďarska, však nenávisť neprejavovali. Zvedavcov hneď za hranicou by bolo ešte menej, keby tam nestál obchodný dom, ktorý navštevujú v hojnej miere Maďari aj Slováci. Viacerí si kolónu obzreli len preto, že boli nakupovať a policajti v čase pred príchodom Fica uzavreli cesty. Ale 51-ročná Mária Dobošová z Veľkej Vsi nad Ipľom v okrese Veľký Krtíš stihla nakúpiť i odísť ešte v čase, keď cesty boli voľné. Na Fica nečakala. „U nás žijú ľudia slovenskej aj maďarskej národnosti, no problémy nemáme. Vyrábajú ich politici, nie my,” zdôraznila. Doplnil ju manžel Zoltán, ktorý nad slovensko-maďarským napätím len krúti hlavou. „Jazdím na kamióne po mnohých krajinách Európy, ale také niečo, čo sa teraz deje tu, som nezažil naozaj nikde,” pokrčil plecami.

(Pravda)

Vzťahy SR-MR: Jediná cesta vedie cez dialóg

„Slovensko a Maďarsko majú za sebou také turbulentné leto až naši európski partneri nad nami dvíhali obočie, ale nebolo by správne premietať náš bilaterálny spor na európsku úroveň,“ píše minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák v komentári pre prestížny európsky portál EUObserver pred stretnutím premiérov Slovenska a Maďarska. „Naopak, členstvo našich krajín v EÚ by malo byť zárukou, že dokážeme nájsť zrelé a zodpovedné odpovede na všetky otvorené otázky bez toho, aby sme naše rozdiely stupňovali do skutočnej konfrontácie,“ zdôrazňuje M. Lajčák a pripomína genézu slovensko-maďarských sporov okolo jazykového zákona a nevpustenia prezidenta L. Sólyoma na Slovensko. „Počúvajúc maďarské médiá a politikov by sa mohlo zdať, že Slovensko sa pripojilo k osi zla a chce eliminovať svoju maďarskú menšinu. Ale to nie je pravda. Sme demokratická krajina so zodpovednými postojmi. My aj Maďarsko sme členmi EÚ a NATO. Veríme, že naše krajiny sú schopné vyriešiť svoje rozdielne názory v rámci našich dvojstranných inštitúcií a mechanizmov. Je mi ľúto, že slovensko-maďarský spor zaťažoval aj Európu. Našou snahou je dokázať, že sme zrelé demokracie oddané európskym hodnotám a ideám. Preto by sme mali vedieť vyriešiť všetky problémy, pred tým, ako nás nebodaj stiahnu ku dnu. Najmä v prípade, ak by naše dvojstranné rozpory začali ohrozovať širšiu európsku myšlienku. Vieme, že jediná cesta vedie cez dialóg a nie cez ignorovanie. Dúfam, že dialóg sa podarí znovunaštartovať tento štvrtok, keď sa konečne stretnú premiéri našich krajín. Musíme spolu hovoriť ako rovnocenní, normálni partneri. A to nielen v tento deň, keď sa na nás upiera pozornosť našich európskych partnerov,“ uzatvára minister M. Lajčák v komentári pre EUObserver.

Frankfurter Allgemeine Zeitung: Snaha oboch strán zmierniť napätie

Stretnutie slovenského premiéra Roberta Fica a jeho maďarského partnera Gordona Bajnaiho v maďarskom meste Szécsény možno považovať za snahu oboch strán zmierniť napätie medzi Bratislavou a Budapešťou. O slovensko-maďarských vzťahoch píše denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Schôdzke premiérov oboch štátov predchádzalo stretnutie šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka s maďarským partnerom Péterom Balázsom. „Nebol to jednoduchý rozhovor, ale vnímam ho ako obnovenie štandardného a zodpovedného dialógu,” konštatoval Lajčák po schôdzke, ktorá sa uskutočnila na okraji Bledského strategického fóra. Obaja ministri rokovali o najnovšom vývoji v slovensko-maďarských vzťahoch a o možnosti, ako vyriešiť vzájomné problémy, konštatuje Frankfurter Allgemeine Zeitung. Lajčák svojho maďarského partnera ubezpečil, že tzv. jazykový zákon nie je namierený proti maďarskej menšine, jeho implementáciu berie Slovensko veľmi vážne a nemá v tomto smere čo skrývať. Schôdzka slovenského premiéra a jeho maďarského kolegu v maďarskom Szécsény sa teda uskutoční v období napätých vzťahov medzi oboma krajinami. Očakáva sa, že medzi hlavnými témami stretnutia bude slovenský jazykový zákon či odopretie vstupu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi do krajiny. Vzájomné vzťahy Slovenska a Maďarska sa zhoršili už v roku 2006 po nástupe novej vládnej koalície za účasti národne orientovanej SNS. Vtedy Robert Fico uistil Budapešť, že vstupom SNS do vlády sa nič nezmení pre Maďarov žijúcich na Slovensku, dodáva denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

(t-s-l)