Z pokolenia na pokolenie - viacerí z rečníkov jubilejných osláv 60. výročia založenia Slovenskej materskej a základnej školy, gymnázia a žiackeho domova v Békešskej Čabe sa s uznaním zmienili o výbere názvu série podujatí. Inštitúcia totiž za svojej šesťdesiatročnej existencie vychovala tisíc slovenských detí, medzi nimi viacero generácií slovenských intelektuálov v MR.

Z pokolenia na pokolenie

Prvou akciou bohatej série podujatí v prvú októbrovú sobotu bolo slávnostné zasadnutie učiteľského zboru v škole, kde početných hostí po zaspievaní starodávnej liturgickej piesne „S bohem ja chcí začati...“ podľa tradície čabianskych Slovákov pozdravila riaditeľka inštitúcie, inak absolventka tunajšieho gymnázia Edita Pečeňová. V slávnostnom príhovore označila 60. výročie za akúsi križovatku, keď popri spomienkach na minulosť treba vytýčiť aj ciele do budúcnosti. „Vieme, že brať na seba osud menšiny nikdy nebolo a ani dnes nie je ľahké. Veď sme poverení chrániť osobitosti a dôstojnosť našich duchovných hodnôt a je to skutočná výzva a veľká skúška charakteru každého z nás. Základy výchovno-vzdelávacieho procesu počas šesťdesiatročného trvania našej inštitúcie boli budované na vyváženosti vyznávaných hodnôt a vzájomnej tolerancie...“ zdôraznila E. Pečeňová. S uznaním sa zmienila o obrovskej práci prvých pedagógov inštitúcie, veď po presídlení Slovákov z Dolnej zeme do Československa ich čakala historická úloha: obnoviť slovenské školstvo a vychovať slovenskú inteligenciu. Do týchto rokov sa vracala citovaním osobných spomienok prvého riaditeľa základnej školy Juraja Hanka. Onedlho po obnove fungovania základnej školy, 1. septembra, bolo založené aj slovenské gymnázium. „Otvorenie slovenského gymnázia malo pre Slovákov žijúcich v Maďarsku nesmierny význam... Nikdy predtým nebola na Dolnej zemi stredná škola, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku...,“ uviedla riaditeľka jubilujúcej inštitúcie. Pritom, ako dodala, zvláštnosťou pedagogického zboru v prvých rokoch existencie školy, gymnázia a internátu, kam prichádzali deti z celého regiónu, ba aj zo vzdialenejších Slovákmi obývaných regiónov Maďarska, bolo, že svorne spolupracovali bývalí učitelia evanjelickej cirkvi, maďarskí pedagógovia presídlení z Československa a neskôr aj hosťujúci učitelia z materskej krajiny. Postupne ich vystriedala novšia generácia slovenských pedagógov, ktorí na základe medzištátnej dohody medzi Maďarskom a Československom vyštudovali rôzne odbory na Univerzite Komenského v Bratislave. Obrovský zlom v živote školy nastal v šesťdesiatych rokoch, keď po zrušení jednojazyčnosti bola zavedená dvojjazyčná výučba. „Avšak čas nemožno vrátiť späť a škola nie je schopná sama vyriešiť problém zrýchlenej asimilácie,“ konštatovala Edita Pečeňová.

Pani riaditeľka sa zmienila o plodoch súčasnej výchovno-vzdelávacej činnosti. Popri pekných výsledkoch v ďalšom štúdiu maturantov treba vyzdvihnúť angažovanosť žiakov v mimoškolskej činnosti, napr. na rôznych súťažiach, či pri zachovávaní národnostnej kultúry, ako aj odbornú činnosť žiakov a pedagógov, o. i. v rámci Nadácie pre nadané deti, alebo prostredníctvom Slovenského pedagogického metodického centra, resp. metodického časopisu Slovenčinár, založenie ktorých iniciovali pedagógovia tejto školy, medzi ktorými sa v hojnom počte nájdu aj autori slovenských učebníc v Maďarsku. Vyzdvihla pozitívne skúsenosti z doby od roku 2005, odkedy inštitúciu prevádzkuje Celoštátna slovenská samospráva (CSS). Spolupráca založená na vzájomnej dôvere zabezpečuje vyvážený rozvoj inštitúcie. Vzájomné uznávanie hodnôt a tolerancia budú aj naďalej charakterizovať vzťah školy s mestom Békešská Čaba, zaväzuje ich k tomu spoločná minulosť. Edita Pečeňová vysoko ocenila pomoc materskej krajiny, ktorá sa prejavuje predovšetkým v možnostiach účasti na odborných kurzoch, v táboroch pre deti a nepretržitom zabezpečovaní hosťujúceho učiteľa zo Slovenska.

„Ako riaditeľka tejto inštitúcie chcem vysloviť poďakovanie všetkým maďarským a slovenským priateľom, ktorí pomáhali pri zakladaní tejto školy, pri jej rozvoji a, samozrejme, aj tým, ktorí nám aj dnes pomáhajú a podporujú nás...,“ povedala záverom svojho prejavu E. Pečeňová.

Blahoželanie prevádzkovateľa odovzdal predseda nášho najvyššieho voleného zboru Ján Fuzik, ktorý sa s uznaním zmienil o životaschopnosti a angažovanosti inštitúcie, jej pedagogického zboru a študentov a zároveň odovzdal predstaviteľom súčasnej mládeže novú vlajku školy. „...Vážim si inštitúciu preto, lebo dáva nášmu kultúrnemu a politickému životu veľmi veľa významných osobností. Vychováva novinárov, pedagógov, vedeckých pracovníkov, osvetárov a vo vymenúvaní by som mohol pokračovať...“ uviedol predseda CSS a vyzdvihol, že na čele väčšiny, presne šiestich z desiatich inštitúcií Celoštátnej slovenskej samosprávy, stoja absolventi tejto školy, ktorí sú aj osobne prítomní na oslavách. Máme pred sebou pozitívny príklad, legendu, na ktorú sa môžeme opierať a môžeme z nej čerpať sily aj v dnešných ťažkých časoch. Veď táto škola spravila zázrak, keď po presídľovacej akcii z ničoho nič behom niekoľkých mesiacov opäť rozbehla svoju činnosť. Som presvedčený, že ste schopní spraviť zázraky aj v budúcnosti,“ dodal Ján Fuzik a zároveň informoval prítomných, že vďaka finančnej podpore Ministerstva školstva MR sa onedlho rozbehnú rekonštrukčné práce elektrickej siete budovy.

V rámci ústrednej slávnosti, ktorú spestrili melódie opernej speváčky, absolventky čabianskeho gymnázia Edity Šutovej za sprievodu bývalého riaditeľa školy Jána Šutinského, ako aj talianskeho klaviristu Andreu Francescona nasledovali gratulácie. Pozdrav zo Slovenska a osobne od veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Petra Weissa odovzdal riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti Milan Kurucz, ktorý ubezpečil prítomných, že Slovenská republika bude naďalej všetkými možnými spôsobmi podporovať školu v záujme jej úspešného fungovania. Podpredseda Svetového združenia Slovákov, podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku Pavol Hlásnik vo svojom krajanskom blahoželaní vyzdvihol, že v poslednej dobe úspechy čabianskej školy presahujú hranice Maďarska a prejavujú sa aj v spoločných projektoch Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska. Niektoré z nich sú práve iniciatívami tejto školy (Súťaž zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov a remeselnícky tábor). Priateľ čabianskych Slovákov z neďalekého Nadlaku zároveň informoval početné obecenstvo, že naši rodáci z Vojvodiny na oslavách nemôžu byť prítomní preto, lebo v ten istý deň oslavujú 90. výročie založenia gymnázia v Báčskom Petrovci.

Primátor župného mesta Békešská Čaba Gyula Vantara, ktorý pozdravil oslávencov aj po slovensky, prízvukoval, že táto škola je dobrým príkladom úspešnej spolupráce s mestom a pokojného spolunažívania rôznych národov a národností. Zároveň je organickou súčasťou školského systému toho mesta, kde už skoro 300 rokov žijú v mieri Slováci a Maďari.

Zástupca riaditeľky Riaditeľstva pre národné a etnické menšiny Úradu predsedu vlády Anton Paulik, absolvent Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe prisľúbil, že vo svojej funkcii vynaloží všetky úsilia v záujme ďalšieho úspešného fungovania školy. Békeščabianskej slovenskej škole prišla zo Slovenska zagratulovať aj predsedníčka občianskeho združenia Dotyk ľudskosti Mária Katarína Hrkľová. Slovami uznania ocenil činnosť inštitúcie zástupca riaditeľky Menšinového odboru Ministerstva školstva MR Štefan Kraslán. Predstaviteľka Mestského úradu v Békešskej Čabe Klára Urbánová Zsiláková prekvapila a potešila obecenstvo zaželaním úspešnej práce do budúcnosti v slovenčine. Dar Čabianskej organizácie Slovákov, umelecké dielo pána Zajáca z kože, odovzdala riaditeľka Domu slovenskej kultúry Anna Ištvánová, bývalá žiačka gymnázia.

Po slávnostnej schôdzi prítomných čakal ďalší významný akt. Okrúhle jubileum bude pripomínať pedagógom a žiakom pamätná tabuľa zakladateľov školy. Vo vestibule školy ju odhalil zástupca riaditeľky Michal Lásik, tiež niekdajší študent tohto gymnázia. Vedenie školy pri tejto príležitosti zvlášť pozdravilo prítomných prvých absolventov gymnázia.

Dejiskom ďalších dvoch podujatí bol Dom slovenskej kultúry. Výstavu fotografií, ktorú inštalovali absolventka, dnes učiteľka školy Judita Molnárová Pribojská a jej tím, otvoril emeritný riaditeľ školy Ján Chlebnický. Zaviedol prítomných do uplynutých desaťročí školy, ktoré sú mu osobne blízke. Ako bývalému žiakovi gymnázia, neskôr pedagógovi a dlhoročnému riaditeľovi školy je väčšina zvečnených tvárí určite známa. Fotografie dominovali aj v ostatných preplnených sálach DSK, ukazovali si ich bývalí spolužiaci. Boli to nielen zábery z čias ich mladosti, ale aj ukážky z rodinných albumov, a zachytávajúce potomkov. Fotografie z výstavy sú prístupné aj na webovej stránke školy.

Úloha predstaviť publikáciu „Z pokolenia na pokolenie“, vydanú na počesť výročia, pripadla riaditeľke Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku. Alžbeta Hornoková Uhrinová bola žiačkou čabianskej základnej školy a gymnázia, neskôr profesorkou a riaditeľkou inštitúcie a dnes sa k nej viaže predovšetkým ako rodič. „Čitateľ, ktorý sa zaujíma o históriu slovenskej školy v Békešskej Čabe, môže zistiť, že inštitúcia slúžila, resp. dodnes slúži aj realizovaniu vyšších politických cieľov. Navštívili ju prezidenti Slovenskej a Maďarskej republiky Árpád Göncz a Rudolf Schuster, premiéri Ferenc Gyurcsány a Viktor Orbán a mnohé ďalšie významné osobnosti z obidvoch štátov. Chceli by sme veriť, že ich návštevy, ktoré sú pre nás vždy veľkou cťou, popri práve aktuálnom politickom odkaze vyjadrujú aj úprimný záujem o výchovno-vzdelávaciu činnosť našej školy a snahu zlepšiť jej personálne a vecné podmienky,“ zdôraznila Alžbeta Hornoková Uhrinová popri prehľade štruktúry kvalitného albumu. Pri tlačiarenských prácach a zhotovení obalu publikácie sa angažovali ďalší dvaja bývali žiaci školy Zoltán Kocsis a František Korim.

Účastníci osláv sa presunuli k mestskej radnici, kde sa konal pietny akt venovaný predkom. Hold prvým slovenským osadníkom mesta z roku 1718 vzdal predseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby, ďalší z absolventov školy Juraj Ando. „...Vedeli, že sa majú usadiť tu, tu si majú založiť osadu, tu bude ich nové bydlisko, nový domov, ich Čaba. Povedali si, že my sme tu doma... Nezabudli na svojich predkov, ako ani my nezabúdame na svoje matky a otcov...,“ vyznal predseda slovenského zboru mesta. Pri pomníku, vytvorenom v roku 1993 pri príležitosti 275. výročia príchodu Slovákov, si všetci účastníci uctili pamiatku predkov zaspievaním diela Jána Gerčiho Slovenská Čaba a zapálením sviec. Originálnym nápadom bolo, že šesť sviec, symbolizujúcich jednotlivé desaťročia existencie inštitúcie, zapálila dvojica žiakov, ktorí absolvovali školu v danom desaťročí.

Záver veľkolepých osláv patril zábave. V renomovanom hoteli Fiume sa konal Bál absolventov školy, na ktorom sa mohli zabaviť aj členovia prípravného a organizačného tímu, ktorí odviedli obrovský kus úspešnej práce.

(csl)