Požiadavka českého prezidenta Václava Klausa o výnimku z Lisabonskej zmluvy

pre Česko kvôli Benešovým dekrétom nie je síce potrebná, ale ak túto výnimku Česká republika (ČR) dostane, musí ju mať aj Slovensko. Na tlačovej konferencii Ministerstva zahraničných vecí SR to vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák.

Dodal, že záujmy Slovenska sú vďaka týmto dokumentom síce ochránené, ale keďže ČR chce ešte dodatočnú ochranu, v tom prípade ju chce aj SR. „Nemyslíme si, že ju potrebujeme, ale ak má byť ešte jedna dodatočná poistka pre ČR, tak pochopiteľne musí byť aj pre SR,” zdôraznil minister s tým, že obidva štáty sú nástupníckymi krajina bývalého Československa, a preto nikto nemôže v tejto špecifickej otázke odlišne posudzovať jednu nástupnícku krajinu od druhej. Zároveň vylúčil, že by v prípade vyhovenia požiadavke českej hlavy štátu hrozil medzi Slovenskom a Českom nejaký konflikt. „Ja si takú situáciu neviem predstaviť,” konštatoval Lajčák, podľa ktorého k nej ani nemôže dôjsť, „pretože tu nie je žiadne nedorozumenie”. Benešove dekréty sú podľa neho súčasťou slovenského právneho systému tak, ako sú súčasťou právneho systému ČR. „Čiže vôbec nepripúšťam, že by tu vôbec medzi ČR a SR malo nastať nejaké súperenie,” doplnil Lajčák. Zdôraznil však, že hoci Slovensko nechce vyrábať nejaké problémy ani vo vzájomných vzťahoch SR a ČR, ani vo vzťahoch SR k EÚ a k procesu ratifikácie Lisabonskej zmluvy, nemôže ignorovať situáciu, v ktorej sa SR bez vlastného pričinenia ocitla. „Keď táto téma vznikla bez nášho pričinenia, tak je zodpovednosťou vlády zabezpečiť, aby úroveň našej právnej ochrany, nášho štátu a našich občanov bola rovnaká ako v ČR,” vyhlásil s tým, že v prípade vzniknutej situácie sa bude určite hľadať riešenie, ktoré bude akceptovateľné pre všetkých partnerov.

Robert Fico: Budeme vetovať český návrh,

alebo trvať na tom, aby sa vzťahoval aj na SR

Buď budeme v Európskej rade vetovať český návrh, alebo budeme trvať na tom, aby sa vzťahoval aj na Slovensko. Konštatoval v súvislosti so žiadosťou českého prezidenta Václava Klausa o výnimku pre Česko pre Benešove dekréty, slovenský premiér Robert Fico. „Ak tak neurobíme, nielenže vidím celý rad farizejov, ktorí nás budú obviňovať z nedostatočného obhajovania národných záujmov SR, vidím najmä okamžité pokusy atakovať Benešove dekréty, ktoré budú na rozdiel od ČR požívať nižšiu politickú ochranu,” dodal vo videokomentáre, ktorý má TASR k dispozícii z Tlačového a informačného odboru Úradu vlády SR. Dekrétmi prezidenta Beneša sa podľa Fica povojnové Československo vyrovnalo s nepriateľmi a fašistickými kolaborantmi. „Sú trvalou súčasťou tak českého, ako aj slovenského právneho poriadku, Národná rada SR ich správne označila za nezmeniteľné a nezrušiteľné,” povedal. Premiér zároveň upozornil, že Benešove dekréty dlhodobo spochybňuje na Slovensku predovšetkým maďarská politická reprezentácia. „Ich zrušením by sa totiž otvorila cesta k majetkom, ktoré Československo spravodlivo odňalo ľuďom podporujúcim fašistický režim,” konštatoval predseda vlády. Zároveň upozornil, že „spiacu tému Benešových dekrétov pokropil živou vodou český prezident Václav Klaus,” ktorý sa podľa Fica obáva, že Charta ľudských práv, ktorá sa po ratifikácii stane záväznou súčasťou Lisabonskej zmluvy umožní opätovné posudzovanie legitimity dekrétov a tým aj znovuoživenie nárokov na spravodlivo skonfiškované majetky. Prečo tak prezident Klaus urobil až teraz, na záver ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy nie je podľa premiéra podstatné. „Zdá sa, že podstatné nie sú ani kvalifikované európske právne posudky, ktoré vylučujú takýto účinok Lisabonskej zmluvy a s ktorými vláda SR súhlasí,” dodal. „Situácia, ktorú vyvolal prezident Klaus nie je pre Slovensko príjemná. Sami sme sa pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy natrápili, pretože nás bezprecedentne vydierala slovenská opozícia, ktorá nakoniec ratifikáciu ani nepodporila,” uviedol s tým, že Slovensko dnes musí jasne formulovať svoje postoje. „Ak ČR vyrokuje pre seba výnimku, a politicky zvýši svoju ochranu pred akýmkoľvek spochybňovaním Benešových dekrétov, Slovensko s tými istými dekrétmi a ich oponentmi nemôže zostať pasívne,” zdôraznil. Premiér pripomenul, že vláda SR Lisabonskú zmluvu plne podporuje. „Dokázali sme ju ratifikovať napriek tomu, že slovenská opozícia uprednostnila pred obhajobou národnoštátnych záujmov Slovenska svoj amorálny cieľ poškodiť vládu a Slovensko za každú cenu,” povedal s tým, že Lisabonská zmluva znamená efektívnejšie fungovanie Európskej únie, posilnenie zahraničnej a bezpečnostnej politiky únie, menej poslancov Európskeho parlamentu, silnejšie postavenie národných parlamentov, komisára pre každý členský štát, možnosť ďalšieho rozširovania EÚ. „Budeme sa preto v tejto komplikovanej politickej situácii, ktorú sme sami nevyvolali, správať tak, aby nebola ohrozená definitívna ratifikácia Lisabonskej zmluvy, ale ani oprávnené záujmy Slovenska súvisiace s nedotknuteľnosťou a nezmeniteľnosťou Benešových dekrétov,” uzavrel predseda vlády.

(tasr)