Presne 20 rokov po páde Berlínskeho múru 9. novembra večer v centre nemeckej metropoly prevrátili 1000 dva a pol metrových dominových kociek symbolizujúcich múr, ktorý dlhé roky rozdeľoval mesto. Desaťtisíce zhromaždených ľudí radostne privítali pád prvých pomaľovaných umelohmotných kociek, ktoré postavili na mieste niekdajšieho múru.

Berlín a s ním celý svet si pompéznou oslavou pripomenul pád Berlínskeho múru spred 20 rokov. Atmosféra pri Brandenburskej bráne bola sviatočná a nielen šampanským pripomínala oslavy Nového roka. Ľudia sa skutočne usmievali a tešili. „Mnohých sa to dotýka osobne. Konečne stojíme v slobode. Ako dobre, že sa to stalo. Je to zázrak, že sa to stalo tak pokojne,” uviedla staršia obyvateľka mesta. Do Berlína prišli ľudia z viacerých kútov krajiny i zo zahraničia. Len akreditovaných novinárov bolo okolo 2800. Medzi prítomnými, ktorých neodradil ani dážď, bolo veľa mladých. Keď sa na veľkoplošnej obrazovke objavil bývalý sovietsky prezident Michail Gorbačov, začala prevažne mladá generácia tlieskať a skandovať jeho meno. „Dnes mám narodeniny, takže ja oslavujem dvojnásobne,” uviedla pre TASR mladá Nemka, ktorá na oslavy pricestovala spolu s priateľom. Hoci osobne si na udalosti spred 20 nepamätá, pozná ich aspoň z rozprávania rodičov a starých rodičov. Pre mladú generáciu je podľa jej slov ťažké vôbec si predstaviť, že pred tak krátkym časom bolo takéto rozdelenie možné. „Oveľa viac sme sa tešili, keď múr skutočne padol. Teraz je to len show, je to oslava,” porovnáva udalosti dnes a spred 20 rokov 70-ročný Berlínčan. „Je to trocha prehnané, ale keď je to dobré pre Berlín, tak sa pridáme... Sme radi, že prišli turisti, naše mesto žije z turizmu,” dodáva jeho manželka. So svojimi dojmami z 9. novembra 1989 sa TASR zdôverila aj ďalšia obyvateľka bývalého západného Berlína: „Bolo to niečo neuveriteľné. Keď sa múr otvoril, počuli sme to večer v televízii... Na druhý deň ráno, keď sme išli do práce, boli už všetci ľudia z východnej časti u nás na našej strane. Pracovala som vtedy v školstve a s deťmi sme išli k hranici a vítali sme každého, kto prišiel a tešili sme sa. Vtedy sme si mysleli, že to bude hospodársky zázrak a všetci ľudia sa budú na ňom podieľať, avšak všetko to trvá oveľa dlhšie, kým to bude opäť správne... Tešíme sa z toho, hoci nie je všetko tak, ako sme si želali,” dodala. Prvé dni po páde múru boli podľa jej slov radostné, ale aj deprimujúce, keďže ľuďom za oponou sa žilo oveľa horšie. „Veľmi sme ľutovali, že sme nešli do mesta. Na druhý deň sme sa vracali zo západného Nemecka a oproti nám išlo strašne veľa trabantov, a vtedy sme pochopili, že je to pravda,” spomína si na udalosti spred 20 rokov ďalší manželský pár z Berlína. Menej pozorný návštevník mesta si dnes už len ťažko všimne, kde kedysi ležali hranice medzi východným a západným Berlínom. „Nie je vidieť, kde boli hranice. Len málo sa ponechalo. Škoda, že je to preč,” posťažuje sa staršia Berlínčanka. Rozdiely medzi obyvateľmi oboch častí podľa jej slov už dnes nie je veľmi cítiť, hoci slová „Osi” a „Wesi” (pozn. red. obyvateľ východného a západného Nemecka) počuť v multikultúrnom Berlíne ešte stále. „Hneď po prevrate to bolo vidieť na odeve. Každého Osi ste mohli ľahko identifikovať podľa šiat. Ale to je už dávno preč. V spôsoboch vyjadrovania to však ešte zostalo. Je veľa slov, ktoré keď padnú, viete, že ten človek je z východného Berlína,” dodáva manželský pár.

Lídri vyzdvihli pád Berlínskeho múru, vyzvali na zvalenie iných bariér

Presne 20 rokov po páde Berlínskeho múru v centre nemeckej metropoly prevrátili 1000 veľkých dominových kociek symbolizujúcich múr, ktorý dlhé roky rozdeľoval mesto. Desaťtisíce zhromaždených ľudí radostne privítali pád prvých pomaľovaných umelohmotných kociek, vysokých dva a pol metra, ktoré postavili na mieste niekdajšieho múru medzi Ríšskym snemom, Brandenburskou bránou a Potsdamským námestím. Prvé kamene domina dlhého kilometer a pol zvalili bývalý líder poľského hnutia Solidarita a exprezident Lech Walesa a niekdajší maďarský premiér Miklós Németh. Predtým prešli nemecká kancelárka Angela Merkelová a zástupcovia ďalších 30 krajín symbolicky cez Brandenburskú bránu. Predstavitelia Nemecka, Británie, Francúzska a Ruska v následných vystúpeniach vyzdvihli ľudskú odvahu, ktorá zvalila Berlínsky múr. Historická udalosť spred 20 rokov podľa nich preukazuje, že svet dokáže zvládnuť nové výzvy, od chudoby po klimatické zmeny. „Sloboda nevzniká sama od seba. Slobodu si musíme vybojovať,” vyhlásila Merkelová, ktorá vyrastala v komunistickom východnom Nemecku. V páde Berlínskeho múru vidí záväzok pre 21. storočie. „Je v našich rukách prekonávať aj hranice našej doby... Keď v to veríme, dokážeme to.” Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy uviedol, že pád múru bol oslobodením a rozhodujúcim krokom k jednotnej a mierovej Európe. Bol však tiež výzvou, aby krajiny „bojovali proti útlaku, bojovali proti múrom, ktoré v našom svete stále existujú a ktoré stále rozdeľujú mestá, regióny a národy”. Ruský prezident Dmitrij Medvedev zdôraznil, že pád Berlínskeho múru umožnili aj vtedajšie udalosti v bývalom Sovietskom zväze. „Tento múr rozdeľoval aj celú Európu,” povedal Medvedev s tým, že udalosti spred dvoch desaťročí priniesli Európe pokrok a slobodu. Konfrontácia studenej vojny je tiež minulosťou, dodal ruský prezident s výzvou na budovanie „nového, lepšieho sveta”, ako aj spoločný boj proti hospodárskej kríze, kriminalite, terorizmu a chudobe. Podľa britského premiéra Gordona Browna zmenili Berlínčania počas historickej noci pred 20 rokmi „neoblomnou silou ducha” celý svet. „Odvážili sa snívať v tme,” vyhlásil Brown. Dokázali, že národ, ktorý drží pevne spolu, môže dosiahnuť všetko, a že ľud, ktorý spoznal silu slobody, už nikto znova neuväzní. Americký prezident Barack Obama prostredníctvom videoposolstva gratuloval Nemcom k výročiu pádu Berlínskeho múru. To je podľa neho odkazom nádeje pre „tých, ktorí aj tvárou v tvár cynizmu, neistote a útlaku veria, že múry môžu skutočne spadnúť”. „Nikdy nezabudnime na 9. november 1989 ani na obete, ktoré ho umožnili,” dodal s tým, že „nemôže existovať jasnejšia výčitka tyranii, silnejšie potvrdenie slobody” než je pohľad na ľudí búrajúcich múr. Podľa šéfky diplomacie USA Hillary Clintonovej, ktorá posolstvo Obamu prezentovala, otvoril pád múru v Berlíne novú kapitolu nielen pre Nemecko, ale celý svet. Berlín stál „v centre nového prosperujúceho Nemecka a novej prosperujúcej Európy”. Milióny ľudí však stále žijú rozdelené, držané za múrmi. „Musíme naďalej bojovať za slobodu,” povedala Clintonová.

(tasr - dpa, ap, reuters)