Pred dvadsiatimi rokmi sa poriadne, skutočne až revolučne (z)menil svet. Našťastie, nielen okolo nás, ale aj u nás, v našich stredoeurópskych krajinách. V Poľsku nastúpila prvá nekomunistická vláda, v Maďarsku došlo - nielen symbolicky - k trhaniu železnej opony a otvoreniu hraníc s Rakúskom, padol Berlínsky múr, no a v neposlednom rade zavoňal zamat nežnej revolúcie v Česko-Slovensku. Mnohí z nás sa z udalostí ani nestihli spamätať, a už bolo definitívne po ére (i)reálneho socializmu či komunizmu.

Zamat revolúcie spred 20 rokov

Nežná revolúcia (od 16. novembra do 29. decembra 1989) predstavuje nekrvavé udalosti, ktoré prebehli v Česko-Slovensku s cieľom odstrániť komunistickú vládu a zorganizovať slobodné voľby. Český názov prevratu (Sametová revoluce) sa od jedného českého novinára dostal do zahraničných médií, aby sa neskôr rozšíril aj v Čechách, na Slovensku sa však revolúcia od začiatku udalostí nazývala „nežnou“.

Lavínu zmien spustila demonštrácia pôvodne venovaná Dňu študentstva. Slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v Bratislave, cieľom bol protest proti vtedajšiemu návrhu vysokoškolského zákona a za akademické slobody. V novembri 1989 zohrali ako v Bratislave, tak aj v Prahe významnú úlohu práve študenti, ktorí sa stali katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Známym udalostiam predchádzali nelegálne stretnutia študentov. Postupne udalosti na ich podporu a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach, až vyústili do pádu režimu.

Na oslavách „Nežnej“ o ideáloch slobody a demokracie

Za skutočných hrdinov nežnej revolúcie považuje slovenský prezident Ivan Gašparovič ľudí, ktorí v uliciach miest volali po zmene politiky. Práve tí vynútili zmeny vlády a spoločenského usporiadania verejných vecí. Nežnú revolúciu zaradil prezident medzi najvýznamnejšie udalosti novodobej histórie slovenského národa. „Novembrové udalosti roku 1989 boli vyvrcholením nespokojnosti a túžby ľudí po slobode. V čase novembra sme s nadšením vítali nový pohyb v spoločnosti, zvlášť atmosféru slobody, ktorá k nám prichádzala,” konštatoval Ivan Gašparovič. „Ideály slobody a demokracie musíme predovšetkým žiť, osvojovať si ich a presadzovať v každom živote, pretože len v praktickom živote nadobúdajú svoj zmysel a svoju dôstojnosť,” povedal prezident SR.

Bez 17. novembra by Slováci nikdy nevytvorili samostatný štát, povedal v deň výročia premiér SR Robert Fico v prejave na pôde University College London (UCL). V prednáške „Slovensko v 21. storočí” predseda slovenskej vlády pripomenul význam 17. novembra, politickú silu Nežnej revolúcie a demokratizáciu spoločnosti, ale i privysoko dávané sľuby o prosperite. Pedagógom a študentom renomovanej svetovej univerzity zdôraznil, že bez sociálnych práv je realizácia občianskych a politických práv veľmi komplikovaná. Podľa slov premiéra SR sa urobili „enormné chyby” v spôsobe privatizácie, následkom čoho vznikali nové krivdy. R. Fico zdôraznil, že vďaka novembrovým udalostiam sa Slovensko stalo krajinou, ktorá robí nezávislé rozhodnutia na medzinárodnej politickej scéne, je členom EÚ a NATO.

17. november spred 20 rokov vnímajú predstavitelia súčasnej parlamentnej opozície ako dôležitý medzník slovenskej histórie, keď demokracia dostala zelenú. Zhodujú sa na tom predsedovia opozičných strán Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS), Pál Csáky (SMK) a Ján Figeľ (KDH). Pre Dzurindu ide o vôbec najvýznamnejší zo všetkých štátnych sviatkov SR, pretože bez 17. novembra by neexistovali ani tie cirkevné, Deň Ústavy SR či výročia vstupu Slovenska do Európskej únie. Podľa Figeľa znamená 20 rokov demokracie prítomnosť novej generácie, ktorá zdieľa dar slobody, demokracie a európskej integrácie. Zároveň pripomenul, že pamäť a identita spolu úzko súvisia. Taká silná skupina hodnôt ako sloboda, demokracia a pluralita nesmie byť diskutabilná, nazdáva sa P. Csáky. Spoločnosť na Slovensku si musí podľa neho uvedomiť, že napriek istej ambivalencii, keď ponovembrový vývoj priniesol negatíva i pozitíva, jej budúcnosť môže byť budovaná len na základe tých hodnôt, ktoré jej priniesol November 89.

Ministerstvo zahraničných vecí SR pripravilo v súvislosti s oslavami pádu komunizmu výstavu Cestou zamatovej revolúcie: Slovensko po roku 1989, ktorú inštalovali slovenské veľvyslanectvá, generálne konzuláty a slovenské inštitúty na viac ako 80 miestach po celom svete. November 1989 sa zaradil do série historických udalostí, ktoré bezprecedentným spôsobom pretvorili tvár Európy aj svetovej politiky. Myslí si to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Aj v Budapešti si pripomenuli November 1989

Diskusiou pri okrúhlom stole na pôde budapeštianskej Filozofickej fakulty Univerzity Loránda Eötvösa si 17. novembra pripomenuli 20. výročie udalostí nežnej revolúcie vo vtedajšom Československu. Diskusie s názvom „Nežná revolúcia v Československu -1989” sa zúčastnili hovorca hnutia Charta '77 Miloš Rejchrt, vodca slovenských študentov v roku 1989 Anton Popovič a spravodajca Československého oddelenia rozhlasu Slobodná Európa György Varga. Podujatie moderoval historik László Szarka. Slovenský inštitút v Budapešti pripravil pri tejto príležitosti výstavu o Nežnej revolúcii, ktorá potrvá do 2. decembra.

(-hl)