KMKF sa obráti kvôli jazykovému zákonu na Radu Európy
- Podrobnosti
- Kategória: Politika
Na schôdzke Stáleho výboru Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF) predsedníčka výboru a bývalá predsedníčka parlamentu Katalin Sziliová povedala, že KMKF sa kvôli jazykovému zákonu na Slovensku obráti na Radu Európy a na Európsky parlament.
Za Stranu maďarskej koalície sa rokovanie zúčastnil podpredseda Miklós Duray. „Na Slovensku sa dejú veci, ktoré sú charakterizované činnosťou namierenou voči menšine. V tomto roku sa zrodil zákon, ktorý obmedzuje používanie jazyka tam žijúcej maďarskej menšiny a žiaľ v týchto dňoch prijali aj vykonávacie predpisy,” uviedla v otváracom prejave Sziliová. Ako dodala, KMKF sa obráti listom na predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Lluísa Mariu de Puiga a aj na predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka. „Chceme ich informovať o tom, aký je vývoj v tejto pre nás nepriaznivej situácii,” konštatovala s tým, že obaja európski politici pri svojej návšteve Budapešti prejavili snahu pomôcť Maďarsku a spolupracovať s ním. Výbor okrem vývoja situácie Maďarov žijúcich na Slovensku prerokuje činnosť Nadácie na európsku obhajobu záujmov maďarskej menšiny, aj otázku budúcnosti maďarského národa.
MZV SR nebude komentovať aktivity KMKF k jazykovému zákonu
Ministerstvo zahraničných vecí SR nemá dôvod komentovať aktivity Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (KMKF). Pre Slovensko je v prípade jazykového zákona primeraným partnerom relevantná medzinárodná inštitúcia, ktorou je Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), prípadne vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny. Povedal to hovorca MZV SR Peter Stano. Reagoval tak na rozhodnutie KMKF obrátiť sa vo veci jazykového zákona na Radu Európy a na Európsky parlament. Ako 17. decembra v Budapešti v úvode schôdzky Stáleho výboru KMKF uviedla predsedníčka výboru a bývalá predsedníčka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, KMKF sa obráti listom na predsedu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Lluísa Mariu de Puiga aj na predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka. „Chceme ich informovať o tom, aký je vývoj v tejto pre nás nepriaznivej situácii,” konštatovala Sziliová s tým, že obaja európski politici pri svojej návšteve Budapešti prejavili snahu pomôcť Maďarsku a spolupracovať s ním.
Na jazykový zákon si posvietia i eurosocialisti
Vládna Maďarská socialistická strana požiada prezidenta Európskej socialistickej strany, aby „vyšetril” najnovšie kroky Slovenska v súvislosti s jeho kontroverzným jazykovým zákonom. Agentúru MTI o tom informoval predseda poslaneckého klubu MSZP Attila Mesterházy. Ako dodal, PES už pre tento účel vytvorila aj „monitorovací výbor”. „Prijatím zásad jazykového zákona slovenský premiér Robert Fico v stredu porušil predošlú dohodu s premiérom Gordonom Bajnaiom v meste Szécsény,” uviedol Mesterházy v narážke na tzv. vládne usmernenia, ktorými sa majú riadiť úrady pri kontrole dodržiavania zákona. Monitorovací výbor eurosocialistov teraz preverí, či je norma v rozpore s európskym právom, dodal Mesterházy. Zásady na vykonávanie jazykového zákona majú začať platiť od 1. januára 2010. Podľa stanoviska slovenského ministerstva kultúry, ktoré je ich predkladateľom aj autorom zákona, ide o vnútornú záležitosť Slovenskej republiky. Maďarská strana bude podľa ministerstva o obsahu dokumentu „iba informovaná na pôde zmiešanej slovensko-maďarskej komisie, ktorej zasadnutie organizuje ministerstvo zahraničných vecí”.
R. Fico: Prípad jazykového zákona je diplomatický úspech SR
Prípad jazykového zákona považuje premiér Robert Fico za veľký diplomatický úspech SR. „A na tomto treba stavať aj do budúcnosti,” uviedol v rozhovore pre TASR. Rovnako si nemyslí, že by schválením zásad vlády SR na jeho vykonávanie bola porušená septembrová dohoda premiérov. „Dávam si veľký pozor na to, komu čo sľúbim a potom či som schopný alebo nie som schopný to dodržať,” dodal s tým, že v Szécsényi sa so svojím partnerom Gordonom Bajnaim dohodli, že na zákone netreba meniť ani paragraf. „To sa dodržalo. Zákon sa nenovelizoval,” konštatoval. Rovnako sa dohovorili na tom, že zásady Slovensko vypracuje v zmysle odporúčaní vysokého komisára OBSE Knuta Vollebaeka. „Všetky odporúčania tam boli zapracované,” pripomenul. Ako ďalej dodal, keby úrad vysokého komisára nedal písomné stanovisko, že zásady predstavujú solídny základ na implementáciu zákona, tak by ich vláda neschválila. Podľa jeho slov vnútorná politika Maďarska neumožňuje žiadnemu politikovi či je naľavo alebo napravo, aby sa vo vzťahu k Slovensku správal ústretovo. „A to sa týka aj maďarských socialistov a premiéra Bajnaia, s ktorým mám veľmi korektné vzťahy a veľmi si vážim, že sme schopní sa baviť, keď sa stretneme na Európskej rade o rôznych témach,” deklaroval Fico. Je však toho názoru, že politici v MR si nemôžu dovoliť zaspať čo len na päť minút, pokiaľ ide o slovensko-maďarské vzťahy, pričom musia využiť každú príležitosť, aby sa ukázali na maďarskej politickej scéne ako tí, ktorí bojujú za maďarské národné záujmy. „Vyjadrenia na adresu jazykového zákona vnímam len ako povinné jazdy, ktoré musia maďarskí politici robiť vo vzťahu k Slovensku. My sa opierame o medzinárodné záväzky, medzinárodné vzťahy,” poznamenal. Maďarský premiér Gordon Bajnai považuje schválenie zásad vlády SR k jazykovému zákonu za porušenie dohody zo schôdzky v Szécsényi. V stredu (16.12.) vyhlásil, že Slovensko ide proti Európe, pričom podľa neho sa zásady priečia nielen dohode zo Szécsényu, ale aj odporúčaniam OBSE, ku ktorým sa slovenský premiér v septembri na schôdzke v severomaďarskom mestečku plne zaviazal.
Šéf Helsinskej komisie hovoril o jazykovom zákone
Slovenská vláda má k maďarskej menšine určitý nepriateľský postoj, vyhlásil americký senátor Benjamin Cardin, predseda Helsinskej komisie Kongresu USA s tým, že tento dojem v ňom vytvorilo množstvo faktorov. Medzi ne patrí účasť extrémistickej Slovenskej národnej strany (SNS) vo vláde, manipulácia pri vyšetrovaní prípadu z roku 2006 týkajúceho sa útoku na slovenskú Maďarku Hedvigu Malinovú a vzdanie pocty Andrejovi Hlinkovi slovenským parlamentom. Senátor, predseda Výboru pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (CSCE), známeho aj ako Helsinská komisia Kongresu USA, ktorý sa stretol s predstaviteľmi oboch krajín, vo štvrtok po prvýkrát v americkom Kongrese rečnil o slovenskom zákone o štátnom jazyku a o napätí vo vzťahoch medzi Maďarskom a Slovenskom. Ako povedal, novela slovenského zákona o štátnom jazyku vyvoláva obavy, že používanie maďarského jazyka Maďarmi žijúcimi na Slovensku bude nevhodne a nespravodlivo zakázané. Senátor však dodal, že je znepokojený veľkým počtom nepresných a zveličených správ v súvislosti so zákonom. Podľa Cardina Maďarsko však pre upokojenie situácie spravilo málo. „Samotné Maďarsko ovládol desivý nárast extrémizmu prejavovaný vo vyhláseniach a konaní Maďarskej gardy, Hnutia 64 žúp a extrémistickej strany Jobbik, ktoré sú všetky známe pre ich iredentistické, antisemitské a protirómske postoje,” povedal Cardin. Predseda americkej Helsinskej komisie tiež spomenul vraždy a ďalšie násilné útoky na Rómov ako aj opakované útoky vandalov na Slovenský inštitút v Budapešti. Cardin, ktorý sa s maďarským premiérom Gordonom Bajnaiom a bývalým ministrom zahraničných vecí Janosom Martonyim stretol nedávno vo Washingtone, dodal, že naliehal na svojich kolegov z oboch krajín, aby prekonali historické nepriateľstvo a dbali na potrebu zdržanlivosti v predvolebnom období.
Maďari budú odškodňovať za pokuty za jazykový zákon
Slovensko porušilo dohodu o jazykovom zákone, tým, že prijalo zásady na jeho vykonávanie, tvrdí to hovorca maďarskej vlády Domokos Szollár. Budapešť vraj bude finančne odškodňovať prípadné obete jazykového zákona a bude im pomáhať a radiť aj v legislatívnych otázkach. Zásady na vykonávanie zákona o štátnom jazyku sú podľa Szollára navyše v rozpore nielen s dohodou medzi Ficom a Bajnaim, ale aj s odporúčaniami OBSE. Platiť majú od 1. januára 2010. Podľa ministerstva kultúry ide o vnútornú záležitosť Slovenskej republiky. Maďarské výhrady k slovenskému jazykovému zákonu označil za neopodstatnené aj slovenský minister zahraničia Miroslav Lajčák. „Budapešť sa predovšetkým ocitla v pasci svojich vlastných bombastických vyjadrení na začiatku, keď sa mnohí politici pasovali do úlohy nejakých samozvaných vykladačov európskych noriem, európskeho práva a zrazu s prekvapením zisťujú, že relevantné európske inštitúcie majú iný názor, veľmi blízky nášmu názoru,” konštatoval Lajčák. Podľa SMK, je zákon zlý, nedemokratický, skutočne obsahuje nejasné formulácie. Vykonávacie predpisy k jazykovému zákonu sú bezzubé. Riešením by bola zmena zákona, prijatie vylepšeného zákona o používaní jazykov menšín. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 eur a pokutovať sa bude dať až po prvom písomnom upozornení od ministerstva kultúry. Dozor nad dodržiavaním zásad budú mať na starosti od nového roku jeden, dvaja úradníci rezortu. Udeľovanie pokút bude komplikované. „Pri stanovení výšky pokút je tam 21 princípov, ktoré musia byť nejakým spôsobom naplnené. Čiže je to veľmi detailne rozpísané,” povedal minister kultúry Marek Maďarič.
(tasr / sita / mti /-l)
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199