Kniha otázok (aj) o slovensko-maďarských vzťahoch
- Podrobnosti
- Kategória: Politika
V bratislavskom vydavateľstve Kalligram uzrela svetlo sveta kniha bývalého predsedu Strany demokratickej ľavice, súčasného veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Petra Weissa. Publikácia vyšla v roku 2009 v Edícii Domino a nesie titul Národný záujem a zodpovednosť v slovenskej zahraničnej politike. Ide o výber článkov, úvah, esejí a odborných statí, ktoré autor publikoval v rokoch 1994 - 2008, najprv ako jeden z priamych aktérov slovenskej zahraničnej politiky a neskôr ako jej pozorovateľ a analytik.
Prezentácia knihy Petra Weissa v Slovenskom inštitúte
V pozvánke na prezentáciu knihy, ktorá sa konala v Slovenskom inštitúte, stálo, že ju predstavia riaditeľ German Mashall Fund v Spojených štátoch Pavol Demeš a historik László Szarka. Po úvodných slovách riaditeľa Slovenského inštitútu Milana Kurucza sa ujal slova riaditeľ vydavateľstva Kalligram László Szigeti, ktorý uviedol, že v edícii Domino vyšli doteraz knihy tridsiatich slovenských autorov, „výkvetu slovenskej publicistiky“. Pavla Demeša predstavil prítomným ako prvého ministra zahraničných vecí SR a odovzdal mu slovo. Doterajší veľvyslanci v Maďarsku Rudolf Chmel a Štefan Markuš vydali knihy po svojom návrate z Budapešti, P. Weiss tak učinil pred svojim príchodom - povedal na úvod. Ako uviedol, P. Weiss sa od roku 1994 až do dnešného dňa podieľa na spoluvytváraní slovenskej zahraničnej politiky, či už ako politik, pedagóg alebo diplomat. Pomocou článkov uverejnených v knihe možno sledovať cestu SR od mečiarizmu až dodnes, budovanie „hardvéru a softvéru“ štátu, ako aj vývin slovensko-maďarského dialógu. Pripomenul, že Slovensko malo ťažšiu cestu do EÚ a NATO ako ostatné krajiny skupiny V4 (Česko, Maďarsko, Poľsko), ktoré mu poskytli pomoc pri zdolávaní problémov a tak mohli spolu vstúpiť do týchto zoskupení. Domnievali sa, že po integrácii isté problémy zaniknú, ale okrem iných, ktoré priniesla doba, sa dodnes musíme zapodievať aj istými problémami, ktoré vyplavili slovensko-maďarské vzťahy. Navrhol aspoň časť knihy vydať aj po maďarsky.
László Szarka sedel na pódiu aj ako dekan Pedagogickej fakulty Univerzity Jánosa Selyeho v Komárne, ktorá je jedinou štátnou menšinovou univerzitou v našom regióne. Pravidelní návštevníci SI ho však poznajú aj ako riaditeľa Ústavu pre výskum národných a etnických menšín Maďarskej akadémie vied a maďarského spolupredsedu slovensko-maďarskej komisie historikov, ktorá pripravuje spoločnú učebnicu dejepisu. L. Szarka poukázal na kľúčovú úlohu výrazu „národný záujem“ v názve knihy a pripomenul, že aj v maďarskej zahraničnej politike prebiehajú diskusie o tom, ako možno vyjadriť národný záujem v multi- a bilaterálnom priestore. Citoval autora, podľa ktorého národný záujem možno vytvoriť iba vtedy, keď je za ním národný konsenzus. Podľa svedectva článkov P. Weiss si slovenský národný štát predstavuje ako modernizačný rámec, v ktorom majú miesto aj neslovenské národnosti a cíti, že národný štát sa nedá udržať v takej forme, ako si to predstavovali v XIX. a XX. storočí. Veď časť svojich kompetencií odovzdáva štát európskym štruktúram a ďalšie bude nútený odovzdať regiónom. Pre budúcnosť L. Szarka označil za potrebné položiť na stôl a otvoriť konfliktné otázky maďarsko-slovenských vzťahov. V záujme toho, aby sa tieto vzťahy dostali z mŕtveho bodu, označil za potrebné zbaviť ich prílišného ideologizovania a pristúpiť k pragmatickému riešeniu.
Podľa slov P. Weissa vtedy, keď sa chystal do Budapešti, mu kniha pomohla pri vytváraní predstavy o tom, ako by sa malo postupovať v maďarsko-slovenských vzťahoch. Život potvrdil to, čo mu v čase prípravy základnej zmluvy povedal istý francúzsky politik, že totiž v strednej Európe nemôže byť jedna riziková krajina, v prípade konfliktu budú ňou obe. Počas ôsmich mesiacov jeho pôsobenia v Budapešti sa potvrdilo, že vynášaním problémov na medzinárodnú pôdu sa nedosiahne víťazstvo a poukázal na to, že náš spor dobre poslúži ako argument pre odporcov ďalšieho rozširovania Európskej únie smerom na západný Balkán, čo je základným záujmom oboch našich krajín.
Tento večer však prerástol rámce prezentácie jednej knihy. Z príhovorov na pódiu, ale aj z neformálnych rozhovorov po oficiálnej časti programu bolo zrejmé, že všetkým, ktorí prišli v tento večer do Slovenského inštitútu, záleží na normálnych maďarsko-slovenských vzťahoch, čo pokladali za potrebné demonštrovať aj svojou prítomnosťou. V preplnenom hľadisku boli štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí MR Vilmos Szabó, bývalý vedúci misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), veľvyslanec István Gyarmati a minister zahraničných vecí prvej maďarskej vlády po transformácii spoločnosti Géza Jeszenszky. Prišli však aj mnohé ďalšie osobnosti maďarského verejného života a príslušníci slovenskej komunity v Maďarsku, vrátane predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy Jána Fuzika.
Alžbeta Račková
Oznamy
Redakcia | Kontakt
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.
Tel.: (+36 1) 878 1431
Fax: (+36 1) 878 1432
Poštová adresa: 1558 Budapest, Pf. 199