Vo svete sa k slovenskému pôvodu hlásia viac ako dva milióny osôb. Ich počet,
ktorý z roka na rok len mierne kolíše, sleduje Úrad pre Slovákov žijúcich
v zahraničí (ÚSŽZ) na základe oficiálnych sčítaní obyvateľstva, odhadov
slovenských zastupiteľských úradov a samotných krajanských spolkov.

Dva milióny Slovákov žijúcich v zahraničí predstavujú významnú časť populácie,
ktorá sa hlási k slovenskému národu a národnosti. Aj preto si zaslúžia pozornosť
a starostlivosť zo strany Slovenskej republiky. O Slovákoch žijúcich v zahraničí sa TASR rozprávala s predsedníčkou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Vilmou Prívarovou.

- Prečo je dôležité, aby Slovenská republika venovala pozornosť krajanom žijúcim v zahraničí?

- Slovenská republika považuje Slovákov žijúcich v zahraničí za integrálnu súčasť slovenského národa. Všetky legislatívne ustanovenia nás zaväzujú k starostlivosti o časť nášho národa žijúceho za hranicami SR. Vzájomné kontakty však slúžia aj na udržiavanie súdržnosti a uchovávanie národného povedomia našich krajanov. Aj v rozširujúcom sa európskom spoločenstve je spolupatričnosť a príslušnosť k národu cennou devízou a rozvíjanie kontaktov, ako aj posilňovanie týchto väzieb nie je dôležité len v morálnej, ale aj praktickej rovine. Krajania predstavujú pre Slovensko významné spoločenstvo, prispievajú k šíreniu dobrého mena Slovenska v zahraničí, k propagácii cestovného ruchu, k šíreniu kultúry, ale aj k podpore podnikateľských aktivít a napomáhajú tak k lepším vzájomným vzťahom obidvoch strán.

- Kedy vznikol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí?

- Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vznikol 1. januára 2006 na základe zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Prevzal kompetencie z rôznych rezortov. V rámci úradu sa zlúčili Generálny sekretariát pre zahraničných Slovákov, ktorý bol štruktúrou Úradu vlády SR, Dom zahraničných Slovákov Ministerstva kultúry SR a z Ministerstva zahraničných vecí SR sme prevzali kompetenciu týkajúcu sa vydávania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, v tom čase preukazu zahraničného Slováka.

- Čo všetko spadá do kompetencie ÚSŽZ?

- Prvoradou úlohou, ktorá nášmu úradu vyplýva zo zákona, je tvorba a výkon štátnej politiky starostlivosti o našich krajanov. Vydávame osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, zabezpečujeme grantový systém, v rámci ktorého krajania predkladajú každý rok svoje projekty. Zabezpečujeme záchranu kultúrneho dedičstva, organizujeme celosvetové konferencie, na ktoré pozývame delegovaných zástupcov krajanských spolkov z celého sveta, realizujeme vzdelávacie aktivity ako napríklad Letnú školu žurnalistiky, poznávacie tábory pre krajanskú mládež, kurzy choreografov, divadelníkov a pripravujeme aj jednotlivé výstavy a prezentácie rôznych diel našich krajanov pre slovenskú verejnosť na území SR. Povinnosťou a zároveň kompetenciou úradu je každoročne predkladať na rokovanie vlády a následne do NR SR Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za predchádzajúci rok a program na budúci rok.

- Aká je kvalita starostlivosti Slovenskej republiky o krajanov žijúcich v zahraničí v porovnaní s ostatnými európskymi štátmi?

- Vláda SR venuje našim krajanom veľkú pozornosť a obsiahla starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí aj vo svojom programovom vyhlásení. Čo je však oveľa dôležitejšie - tieto prísľuby vlády SR sa aj v praxi napĺňajú. Vláda po prvý raz v histórii prijala strednodobú Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Na základe tohto materiálu sa zabezpečuje koordinovaný postup jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na starostlivosti o našich krajanov v oblasti legislatívnej, kultúrno-spoločenskej, výchovno-vzdelávacej, vedeckovýskumnej a mediálnej. Koncepcia sa dotýka aj otázok súčasnej migrácie, ktorá je jednou z najdôležitejších globálnych tém.

- Dá sa teda povedať, že sa starostlivosť o Slovákov v zahraničí skvalitnila?

- Starostlivosť o našich krajanov sa v posledných rokoch nielen skvalitnila, ale vychádzajúc z kvantitatívnych ukazovateľov zvýšil sa aj objem finančných prostriedkov v rámci grantového systému úradu z pôvodných 2,65 milióna Sk (87.963 eur) na 1,327 mil. eur (40 mil. Sk). Čo je však najdôležitejšie, samotní krajania vnímajú v ostatných štyroch rokoch veľmi pozitívne zvýšený záujem Slovenskej republiky o svoju diaspóru v zahraničí a skvalitnenie starostlivosti Slovenska o Slovákov žijúcich za hranicami svojej vlasti deklarujú na vrcholných krajanských fórach. Významnú oporu majú naši krajania aj v osobe podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorý vo vláde SR túto problematiku garantuje, rozumie jej, s krajanmi intenzívne komunikuje a aktivity Slovákov za hranicami vždy podporuje.

- Dá sa kvalita starostlivosti SR o krajanov porovnať napríklad s inými, kultúrne podobnými krajinami?

- Pri porovnávaní s inými krajinami treba vziať do úvahy, že všade majú iný systém starostlivosti o krajanov žijúcich v zahraničí. Niekde existujú samostatné inštitúcie, inde podpora funguje len v rámci ministerstiev zahraničných vecí. Ale ak by sme sa porovnali napríklad so susednou Českou republikou, už dvakrát nás navštívila delegácia komisie pre krajanov v Senáte ČR, ktorej sa veľmi páči systém a slovenský model starostlivosti o krajanov žijúcich v zahraničí a jej členovia sa zaoberajú aj myšlienkou na zriadenie podobného úradu v Českej republike.

- Je model, v ktorom je starostlivosť o krajanov žijúcich v zahraničí vyčlenená 'pod jednou strechou', teda do kompetencie jedného úradu, prínosnejší?

- -Roztrieštenosť prekážala predovšetkým krajanom, ktorí dlhodobo deklarovali potrebu zjednotenia celej problematiky pod jednu strechu, teda pod jednu inštitúciu. V praktickej oblasti museli isté veci vybavovať na Ministerstve zahraničných vecí SR, iné na Ministerstve kultúry SR či Úrade vlády SR. Dokonca existovali dva grantové systémy, jeden v rámci Ministerstva kultúry SR, druhý na Úrade vlády SR. Kompetentní štátni predstavitelia akceptovali pripomienky a požiadavky krajanov a výsledkom bol vznik Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dnes sa všetky požiadavky krajanov zhromažďujú na jednom pracovisku. Jediná kompetencia, ktorá neprešla na náš úrad, je kompetencia v oblasti školstva a vzdelávania Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá zostala na Ministerstve školstva SR. Na druhej strane však treba konštatovať, že aj túto problematiku koordinujeme. Napríklad udeľovanie krajanských štipendií je v kompetencii Ministerstva školstva SR, úrad má však v tejto komisii svoje zastúpenie.

- Koho vlastne môžeme označovať za Slováka žijúceho v zahraničí?

- Slovákom žijúcim v zahraničí je osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je buď štátnym občanom SR, alebo nie je štátnym občanom SR, ale uchováva si národné povedomie a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť.

- Aká legislatíva upravuje štatút Slováka žijúceho v zahraničí?

- Je to Zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

- Aké výhody získava Slovák žijúci v zahraničí získaním osvedčenia, preukazu o svojom statuse, teda priznaním postavenia zahraničného Slováka?

- Vydaním osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí jeho držiteľ nadobudne prechodný pobyt v Slovenskej republike. Držiteľ osvedčenia nemusí žiadať o povolenie na zamestnanie v SR. Tým, že má povolený prechodný pobyt na Slovensku, môže vydaný doklad použiť v rámci podnikania alebo živnosti a výhodou je aj zjednodušený proces udeľovania občianstva.

- Koľko percent zo Slovákov žijúcich v zahraničí má záujem o získanie štatútu Slováka žijúceho v zahraničí?

- Percentuálne sa to nedá vyjadriť, explicitne však áno. Od svojho vzniku, teda od roku 2006 ÚSŽZ vydal celkovo 3707 osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí.

- V ktorých krajinách a na ktorých kontinentoch sú najväčšie enklávy Slovákov?

- Na základe cenzu je najväčší počet osôb hlásiacich sa k slovenskej národnosti v USA, veľa Slovákov žije v Čechách, ale aj v Kanade, vo Veľkej Británii, Írsku a v Srbsku.

- V ktorých exotických kútoch sveta tiež mapujete Slovákov?

- Aktívne krajanské spolky máme v Libanone, Sýrii, na Cypre, ale aj v Turecku. Niekoľko desiatok krajanov evidujeme i v niektorých krajinách Afriky a dokonca aj v Japonsku.

- Možno presnejšie charakterizovať rozdiely medzi jednotlivými komunitami Slovákov vo svete?

- Slovenské komunity v západnej Európe a zámorí sú bez právneho statusu menšiny a tvoria početnú väčšinu slovenského zahraničia. Možno ich rozdeliť na tri skupiny. Tou prvou sú potomkovia vysťahovalcov a emigrantov, ktorí žijú v prisťahovaleckých krajinách západnej Európy a zámoria, stratili výhodu pôvodného lokálneho sústredenia, sú značne asimilovaní, jednotiaci aspekt materinského jazyka sa vo významnej miere stratil, pretrváva však vzťah ku krajine ich predkov a hrdosť na slovenský pôvod. Migračná vlna po roku 1989 smerovala predovšetkým do krajín západnej Európy, ale i do netradičných zámorských destinácií. Tvoria ju predovšetkým príslušníci strednej generácie, absolventi slovenských stredných a vysokých škôl, so živými väzbami na domovinu. Tretiu skupinu tvorí migračná vlna po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ) po roku 2004, ktorá smerovala predovšetkým do tzv. starých krajín EÚ, do západnej, južnej a severnej Európy.

- V ktorých krajinách žijú Slováci so statusom národnostnej menšiny?

- Komunity Slovákov so statusom národnostnej menšiny pôsobia v Maďarsku, Českej republike, v Poľsku, v Rumunsku, v Srbsku, Chorvátsku, Ukrajine a v Rakúsku.

- Čo podľa vašich skúseností motivuje dnes Slovákov k odchodu do zahraničia?

- Predovšetkým sú to pracovné príležitosti, možnosti vyššieho zárobku, štúdium a rodinné dôvody.

- Zaznamenali ste aj návrat Slovákov žijúcich v zahraničí na Slovensko, napríklad v dôsledku hospodárskej krízy?

- Áno. Veľa Slovákov sa vrátilo z Veľkej Británie a taktiež z Írska.

- Ako sa organizujú Slováci v zahraničí, v ktorých krajinách sú organizácie Slovákov najagilnejšie?

- V zámorských krajinách sa krajania združujú v spolkoch s dlhoročnou tradíciou, ktoré majú svoje odbočky v jednotlivých štátoch a provinciách. V niektorých krajinách sa združujú v početných neštruktúrovaných organizáciách, v menšine krajín pôsobí len jeden spolok s teritoriálnym obmedzením. Migračná vlna Slovákov po roku 1989 sa, po vytvorení organizácií, sústreďuje predovšetkým na prezentáciu Slovenska, na vytváranie vzájomných kontaktov.

- Zmenilo sa niečo po vstupe SR do EÚ?

- V migračnej vlne po vstupe Slovenska do Európskej únie po roku 2004 vznikli nové veľké komunity napríklad vo Veľkej Británii, Írsku, Belgicku. Tvoria ju predovšetkým príslušníci mladej a strednej generácie, so živými neprerušenými väzbami na Slovensko, ktorí majú v rámci priestoru EÚ svoje práva vyplývajúce z členstva SR v EÚ. U tejto skupiny ide o slovenských občanov, ktorí si zachovávajú svoje občianstvo, práva a povinnosti z toho vyplývajúce, udržiavajú intenzívne kontakty so Slovenskom a rodná krajina je povinná sa o nich starať a poskytovať pomoc v zmysle práv občana SR a občana členského štátu EÚ. U veľkej časti tejto emigrácie je predpoklad, že si zachovávajú slovenský jazyk a kultúru, respektíve že sa vrátia na Slovensko.

- Ktoré organizácie na Slovensku sa venujú Slovákom žijúcim v zahraničí?

- Na starostlivosť o Slovákov v zahraničí sa zameriava aj Matica slovenská. V rámci Matice slovenskej pôsobí ako zbierkotvorné pracovisko Krajanské múzeum. Pri Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí je vytvorená Komisia kultúrneho dedičstva zložená z členov, ktorí zastupujú inštitúcie a vedecké pracoviská, ktoré majú vo svojich fondoch dokumenty a zbierky týkajúce sa dejín a života Slovákov žijúcich v zahraničí. Sú to Slovenský národný archív, Slovenská národná knižnica, Slovenské národné múzeum, Ústav pamäti národa, Univerzitná knižnica, Krajanské múzeum Matice slovenskej.

- Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje proces tvorby štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Ako vyzerajú jeho konkrétne aktivity v praxi?

- Náš úrad v zmysle zákona o Slovákoch žijúcich zahraničí koordinuje vzájomnú komunikáciu a spoluprácu SR so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Jednou z povinností a zároveň kompetencií úradu je predkladať každoročne na rokovanie vlády SR a následne do Národnej rady SR Správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za predchádzajúci rok spolu s návrhom programu štátnej politiky na ďalší rok. Predmetný materiál nám teda umožňuje predkladať vláde konkrétne zámery v uspokojovaní potrieb našich krajanov v krátkodobom horizonte.

- Úrad si však stanovil aj vyššie méty a prvýkrát v histórii vypracoval strednodobú Koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Čo je jej cieľom?

- Tento materiál schválila slovenská vláda v septembri 2008. Na jeho základe sa zabezpečuje koordinovaný postup jednotlivých subjektov podieľajúcich sa na realizácii starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí v oblasti legislatívnej, kultúrno-spoločenskej, výchovno-vzdelávacej, vedeckovýskumnej a mediálnej. Koncepcia sa dotýka aj otázok súčasnej migrácie, ktorá je jednou z najdôležitejších globálnych tém. V súčasnosti je v pohybe viac ľudí ako v ktoromkoľvek inom období ľudských dejín. Koncepcia stanovuje konkrétne úlohy s presne definovaným dátumom plnenia.

- Na čo prioritne je zameraná štátna podpora Slovákov žijúcich v zahraničí?

- Oblasti podpory sú explicitne uvedené v zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí a je to vzdelávanie, veda, výskum, kultúra, médiá a oblasť informačná. Medzi najdôležitejšie úlohy podchytené uzneseniami vlády patrí príprava televízneho vysielania pre Slovákov žijúcich v zahraničí, zriadenie expozície dejín vysťahovalectva a života Slovákov, ale aj vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Bratislave a v neposlednom rade udržanie výšky finančných prostriedkov na podporu krajanov výhľadovo každoročne v rámci grantového systému úradu na úrovni 1,327 mil. eur (40 mil. Sk). Väčšinu z týchto úloh sa nám darí postupne plniť, definitívne plnenie niektorých z nich však bude zrejme oddialené v dôsledku finančnej krízy.

- Má finančná kríza dopad aj na kvalitu štátnej starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí?

- Za veľké pozitívum považujem fakt, že aj v tomto roku udržíme výšku finančných prostriedkov určených na priamu podporu aktivít našich krajanov. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí má svoje zastúpenie v Rade vlády pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a aktívne sa do jej práce zapája, ak by však nebol personálne poddimenzovaný, mohlo by sa jeho jedinečné know-how v krajanskej problematike širšie využívať aj v iných oblastiach, akými sú napríklad podpora cestovného ruchu a vzájomných podnikateľských aktivít.

- Ako konkrétne pomáha Slovenská republika Slovákom žijúcim v zahraničí?

- Strategickým cieľom štátnej politiky Slovenskej republiky je prostredníctvom nášho úradu vytvárať podmienky na podporu krajanských komunít so zámerom zachovať jazykovú, kultúrnu a náboženskú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Od vstupu do EÚ vychádzajú hlavné ciele štátnej politiky v oblasti starostlivosti o krajanov z jej európskej dimenzie, z európskeho princípu riešenia záležitostí národnostných menšín a migrantov. Úrad je zodpovedný za realizáciu grantového systému, v rámci ktorého sa na základe predkladaných projektov podporujú rôznorodé aktivity zahraničných Slovákov. Hoci projektové žiadosti niekoľkonásobne presahujú finančné možnosti, krajania sú vďační vláde SR za túto formu priamej podpory.

- Výkon štátnej politiky v oblasti krajanskej problematiky sa opiera o celkové smerovanie zahraničnej politiky SR. S akými inštitúciami v tomto smere úrad spolupracuje?

- Rada konštatujem, že úrad má vynikajúcu spoluprácu tak s rezortom zahraničia Slovenskej republiky, s našimi zastupiteľskými úradmi a konzulátmi v zahraničí, s mnohými honorárnymi konzulmi SR v zahraničí, ako aj s kanceláriou prezidenta SR, s ktorými veľmi často koordinuje svoje aktivity a priamu podporu našich krajanov.

- Treba však zdôrazniť, že bez finančnej dotácie zo strany Slovenska by mnohé krajanské akcie a aktivity zostali jednoducho nerealizovateľné...

- Priama finančná podpora je však iba jedna strana mince. Vláda SR v rámci svojej politiky zameranej na diaspóru podporuje aj iné prioritné oblasti pomoci, akcie a aktivity realizované naším úradom na pôde SR, akými sú Stála konferencia SR a Slováci žijúci v zahraničí ako vrcholné celosvetové fórum delegovaných zástupcov krajanských spolkov a organizácií, Dni Slovákov žijúcich v zahraničí v rôznych slovenských regiónoch a v Bratislave, Krajanská nedeľa folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, Letná škola žurnalistiky, poznávací tábor pre krajanskú mládež Putovanie za poznaním, kurzy pre divadelníkov a ochotníkov, odborné semináre, výstavy, prezentácie. Okrem prezentácie živej krajanskej kultúry sa úrad zameriava aj na záchranu kultúrneho dedičstva s cieľom zachovať a odovzdať čo možno najviac pre nasledujúce generácie. Je to práve náš úrad, ktorý sprostredkúva presun vzácnych písomností na Slovensko, realizuje projekt katalogizácie slovacík prostredníctvom katalogizačného celoslovenského systému CEMUZ ponúknutého na používanie krajanským inštitúciám, múzeám a dokumentačným strediskám a spolupracuje so všetkými inštitúciami na Slovensku, v ktorých odbornej náplni je aj činnosť zameraná na našich krajanov.

- Úrad sa venuje aj vybavovaniu sťažností Slovákov žijúcich v zahraničí. Čoho sa najčastejšie týkajú?

- Musíme sa pochváliť, že minulý rok sme nedostali ani jednu oficiálnu sťažnosť. Niekedy prídu listy, v ktorých sa krajania informujú, prečo bolo pozastavené konanie o udelení osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Väčšinou ide o mailové otázky jednotlivcov, ale všetko je v rovine získavania informácií. Pokiaľ nie je daná oblasť v našej kompetencii, odporúčame im, kde a na koho sa majú obrátiť.

- Čo by sme ako Slováci žijúci na území Slovenska mali vedieť o Slovákoch žijúcich v zahraničí? Venujeme ich dostatočnú pozornosť?

- Každý vníma túto problematiku inak. Škála postojov obyvateľstva Slovenska ku krajanom v zahraničí je široká, ale ľudí celkove oslovuje, keď sa dozvedia, že významné osobnosti máme aj v radoch našich krajanov v zahraničí, ktorí sa stále hlásia ku svojim koreňom. Slovenská verejnosť veľmi pozitívne vníma veľké množstvo folklórnych telies, ktoré šíria dobré meno Slovenska v zahraničí. Táto téma nie vždy dostatočne zamestnáva aj médiá, aj keď nám Slováci žijúci v zahraničí majú stále čo ponúknuť. V tomto smere je veľmi pozitívne, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí bol kooptovaný aj do Rady vlády pre jednotnú prezentáciu Slovenska v zahraničí a medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí sme prostredníctvom informácií od krajanských spolkov zrealizovali analýzu, ako samotní krajania vnímajú prezentáciu Slovenska v zahraničí a ako by si sami predstavovali skvalitnenie imidžu našej krajiny.

- Čo na základe analýzy krajanom v prezentácii Slovenska najviac chýba?

- Mnohí z nich deklarovali potrebu oveľa väčšieho množstva propagačných materiálov. Sami robia prezentačné akcie, na ktoré prichádzajú občania ich domovských krajín a nedostatok tejto formy prezentácie postrehli napríklad aj na veľtrhoch cestovného ruchu. Aktívne sa ponúkajú za prostredníkov informácií a vyžadujú väčšiu schopnosť Slovenska „vedieť sa v cudzine predať”. A pretože sami vedia o krásach a bohatstve Slovenska, o to citlivejšie vnímajú nedostatok propagačných materiálov o našej krajine. Na druhej strane im chýba aj malá prezentácia osobností Slovákov žijúcich v zahraničí aj doma na Slovensku. Privítali by aj vysielanie Slovenskej televízie pre krajanov, na ktorom momentálne pracujeme, čo by pomohlo nielen krajanom, ale aj zviditeľneniu Slovenska v zahraničí.

- Prostredníctvom akých kanálov sa zasa najčastejšie dostávajú informácie o dianí v našej krajine ku krajanom žijúcim v zahraničí?

- Tých kanálov je viac. Vydávame časopis Slovenské zahraničie, kde v rámci možností časopisu informujeme, čo sa deje doma a približujeme život krajanských komunít na Slovensku. Štátna starostlivosť je jedna rovina, ale priamu spoluprácu s našimi krajanmi majú aj vyššie územné celky a jednotlivé mestá Slovenska, ktoré majú podpísané aj zmluvy s rôznymi oblasťami, kde sú aktívne krajanské spolky, ktoré do spolupráce veľmi pozitívne vstupujú. Informačných zdrojov a kanálov je viac. Napríklad naše katolícke misie v zahraničí plnia okrem dušpastierskej roviny aj spoločenskú a informačnú funkciu.

- Mnohí zo Slovákov žijúcich v zahraničí sa na Slovensku narodili, odišli do cudziny a svoje korene prežívajú stále veľmi intenzívne. Myslíte si, že aj mladšie generácie Slovákov, ktoré sa narodili už v cudzine, dokážu rovnako intenzívne prežívať vzťah ku krajine svojich predkov?

- U druhej a tretej generácie je to už trochu iné, ale je to veľmi individuálne a dovolím si tvrdiť, že záleží od každej slovenskej rodiny v zahraničí, ako vedie svojho potomka. Máme ale skvostné prípady, kde sa slovenský jazyk, ale aj identita k slovenskému národu naozaj udržiava aj po viacero generácií, aj keď už okolie nie je slovenské. Veľa závisí aj od rodinných kontaktov so Slovenskom. Pokiaľ môžem hodnotiť podľa mojich osobných postrehov, tak jednoznačne majú v období mladosti príslušníci druhej alebo tretej generácie Slovákov žijúcich v zahraničí iné životné starosti a problémy, v staršom veku začínajú viac hľadať korene a cestovať do krajiny svojich predkov. V súčasnosti podporujú budovanie vzťahu k vlasti svojich predkov aj vďaka možnosti veľmi intenzívnej mobility, ako aj vďaka technickým vymoženostiam a komunikácie. Neobávam sa, že by sa niť spájajúca krajanov so svojou vlasťou v ďalších generáciách v budúcnosti pretrhla. Naopak, dnes môže len silnieť.

(tasr)