Lono horského masívu Malých Karpát poskytuje krásne lesné chodníčky a zákutia. Tie vás zavedú aj na vrchol Veľká Homola, ktorý vám poskytne prekrásny výhľad na prírodnú scenériu. Slávnu minulosť podčiarkli mnohé osobnosti, ktoré v Modre žili a tvorili.

Prítomnosť Ľudovíta Štúra v meste oprávňuje Modru, aby jej prináležalo označenie „Štúrova Modra“.

Poloha Modry na južnom úpätí Malých Karpát predurčila jej vznik, sídelný charakter aj spôsob obživy obyvateľov. Presnú dobu vzniku Modry nepoznáme. Počiatky možnej sídelnej predchodkyne Modry spadajú do 9. storočia, do rozkvetu Veľkomoravskej ríše. Najstarší hodnoverný písomný prameň, v ktorom sa spomína dedina Modra (villa Modor), je listina Belu IV. z roku 1256. Najstaršie vymedzenie chotára dediny Modry poznáme z listiny Ladislava IV. z roku 1287. Ďalšie písomné pramene pochádzajú až zo začiatku 14. storočia, z obdobia feudálnej anarchie po vymretí Arpádovcov, kedy bol zemepánom Modry Matúš Čák Trenčiansky. Do obdobia jeho vlastníctva spadá aj prvá zmienka o už rozvinutom modranskom vinohradníctve.

Malokarpatské vinohradníctvo má svoje regionálne zvláštnosti, zaujímavý sortiment, prekvapivú kvalitu vín a dlhú a bohatú agrárnu kultúru. Počiatky pestovania viniča v Modre, žiaľ ešte stále dostatočne nepoznáme. Prvé písomné zmienky sú až zo 14. storočia. To však už príjmy z predaja vína tvorili základ modranskej ekonomiky. Vrchol modranského vinárstva nastal v 16. a 17. storočí, keď turecká armáda blokovala obchodné cesty v južných častiach Uhorska. Túto situáciu Modra dokázala šikovne využiť. Úspešným predajom vína a ďalších remeselníckych výrobkov sa postupne zaradila medzi najvýznamnejšie kráľovské mestá Uhorska, ale aj medzi najväčšie vinohradnícke mestá na území Slovenska.

Tradičná modranská keramika je známa svojím jedinečným tvarom i farebnosťou. Zdobí nejednu domácnosť i verejné priestory nielen na Slovensku, ale po celom svete. V 18. storočí sa v Modre usídlili Habáni, ktorí so sebou priniesli vedomosti výroby fajansy. Už v roku 1883 bola založená Keramická dielňa. Modranskú keramickú výrobu preslávili viaceré generácie remeselníkov a umelcov. Modranskí keramikári v súčasnosti pracujú v niekoľkých malých súkromných dielničkách, ale najväčšia výroba modranskej keramiky zostáva naďalej vo výrobno-umeleckom družstve - Slovenskej ľudovej majolike.

(ef)

Modra je aj o priateľstve

Ústav jazykovej a odbornej prípravy zahraničných študentov Univerzity Komenského v Bratislave už tradične organizuje letné jazykové kurzy pre zahraničných študentov v Modre-Harmónii. Pre krajanov a maturantov z Maďarska, Rumunska, Srbska a Ukrajiny, ktorí sa pripravujú na riadne vysokoškolské štúdium v SR, v tomto roku usporiadali organizátori kurz slovenského jazyka a odborných predmetov. Pre krajanov prebiehal kurz slovenského jazyka a kultúry, a osobitný program pre tých cudzincov, ktorí majú manžela alebo manželku zo Slovenska. Na všetkých kurzoch sa zúčastnili študenti z Maďarska a z ďalších 12 krajín.

Keďže môj brat Dušan už absolvoval tento kurz dvakrát a mal som príjemné zážitky z letnej univerzity SAS (Studia Academica Slovaca), rozhodol som sa zúčastniť na ňom aj ja. Nesklamal som sa. Samotné vyučovanie trvalo každý deň do pol tretej a určite bolo pre každého prospešné. Okrem štúdia mali účastníci zabezpečené aj popoludňajšie a večerné programy, návštevu členov folklórnych súborov a kapely, ochutnávku modranského vína. Mali sme možnosť pozrieť si staršie slovenské filmy, napr. Fontána pre Zuzanu I-II-III, Orlie pierko a ďalšie. Zorganizovali pre nás aj výlet po Slovensku, na ktorom som spoznal miesta, kde som ešte nebol, napr. rodné mesto Milana Rastislava Štefánika, Slovenský orloj, Spišský hrad, atď.

Mali sme aj jeden voľný víkend, ktorý som využil na návštevu svojich príbuzných v Bratislave a v obci Neded, kde mám príbuzných po starom otcovi a mame. Niektorí sa narodili ešte v rodnom mestečku mojich starých rodičov vo Veľkom Bánhedeši a na Slovensko sa presídlili v rokoch 1946-47, počas výmeny obyvateľstva.

Na nedeľu som mal naplánovaný tiež nádherný výlet: navštívil som neďalekú Viedeň. Vyrazil som skoro ráno z Bratislavy. Vo Viedni ma čakal starý kamarát, Michael Hoefler, s ktorým som sa zoznámil vlani na SAS-e. Ukázal mi centrum mesta a zoznámil ma s dievčaťom, žijúcim v Rakúsku, ktorého mama tiež pochádza zo Slovenska. Pozval ma aj do reštaurácie, v ktorej jedna z čašníčok bola Slovenka, ďalší bol zase Chorvát, ktorý má manželku Slovenku. Po nabitom a zaujímavom dni som prenocoval u kamaráta vo Viedni a v pondelok ráno som sa prvým autobusom vrátil cez Bratislavu do Modry.

Pavle Kunovac