Určite ste už počuli o tanečnom súbore Komlóš, ale iste nie každý vie, že počas letných prázdnin navštívili jeho členovia Turecko. Na fotografiách, ktoré som dostala od pani učiteľky Anny Ondrejovej, sú veselí mladí ľudia a neznámy svet. Bola som zvedavá, ako sa tam dostali a aké dojmy si priniesli. Preto som sa rozhodla navštíviť vedúcu súboru Zuzanu Laukovú, ktorá je zároveň predsedníčkou Slovenskej menšinovej samosprávy v Slovenskom Komlóši.

Ako som sa dozvedela, súbor má už dlhoročné kontakty s jednou kanceláriou, ktorá organizuje rôzne podujatia, medziiným aj festivaly. Dozvedeli sa o nej od riaditeľky Osvetového strediska J. G. Tajovského Žofie Dohányosovej, ktorá sa tiež aktívne podieľa na realizovaní zájazdov. Kancelária každú jeseň vydáva zoznam budúcoročných festivalov, z ktorého si tanečné súbory môžu vybrať. Z. Lauková nám prezradila, že oni si vyberajú aj podľa toho, nakoľko je krajina vzdialená a podľa dĺžky festivalu. Doteraz sa zúčastňovali týždňových prehliadok. Finančne ich zabezpečuje osvetové stredisko, ale peniaze získavajú aj prostredníctvom rôznych konkurzov a, samozrejme, prispievajú aj členovia súboru. Obyčajne si účastníci musia hradiť len cestovné, ostatné zabezpečí hostiteľ.

Prvý rok, keď nadviazali kontakty s kanceláriou, sa dostali do Turecka, do mesta Izmir, ktoré leží na brehu Egejského mora. Vlani to bolo mesto Yalova neďaleko Istanbulu a tento rok Aksehir, mestečko, ktoré sa nachádza dvesto kilometrov od hlavného mesta Ankary. Leží uprostred krajiny, v jeho blízkosti nie je ani pobrežie, ani lesy. Štyridsaťčlenná skupina komlóšskych tanečníkov cestovala vyše tridsať hodín, nečudo, že všetci boli veľmi šťastní, keď dorazili do cieľa. Odmenou za cestovné útrapy bol dvanásťdňový pobyt medzi milými, veľmi priateľskými ľuďmi. Pri prvej ceste do Turecka mali obavy, veď išli do neznámeho sveta s odlišnou kultúrou, nevedeli, čo ich tam čaká. Boli však príjemne prekvapení. Napriek všeobecnej mienke hygiena je tam lepšia ako u nás. Všade dostať napríklad chladenú pitnú vodu a nikdy nedostali žiadnu infekciu. Turci veľmi dbajú o čistotu miest, ich mestá a obce sú čistejšie, než v Maďarsku.
Tohoročný festival trval týždeň a tanečníci vystupovali každý deň. Okrem toho si, samozrejme, pozreli aj pamätihodnosti okolia a hostitelia pre nich organizovali aj krátke exkurzie. Festivalu sa zúčastnili iba tri zahraničné skupiny - z Macedónska, Poľska a náš Komlóš - a päť tureckých súborov. Vystupovali na menších miestach ako vlani, možno povedať, že tento festival bol skromnejší, ale zaujímavejší. Bol venovaný známemu mudrcovi hodžovi Nasredinovi, ktorý žil dakedy v stredoveku. Údajne sa narodil v Aksehire. Chodil po svete na svojom somárovi a rozdával múdre rady. Bol veľmi rafinovaný a smelý, v záujme chudobných prekabátil bohatých svojím ostrým umom. Komlóšski tanečníci hneď po svojom príchode navštívili jeho hrob. Festival hodžu Nasredina sa začal vzkriesením mudrca. Muž sediaci naopak na somárovi sa klusom vydal na cestu cez mestečko. Tanečníci ho odprevadili tancom a spevom. Jazdec sa každý deň zúčastňoval festivalu. Raz napríklad navštívil spolu s tanečníkmi také jazero, do ktorého keď vylejú nejaký mliečny výrobok, na svete zavládne mier a porozumenie. Samozrejme, hodža Nasredin vylial do jazera jogurt, a to počas vystúpenia Komlóšanov. Od vedúcej súboru som sa dozvedela aj to, že mládež sa cítila na festivale výborne, bola spokojná s ubytovaním, aj so stravou. Veľkým snom súboru Komlóš je dostať sa do Španielska. Možno sa im splní na budúci rok.

Foto: Anna Ondrejová

(aszm)