Celoštátna slovenská samospráva, Slovenský inštitút a Slovenské divadlo Vertigo usporiadali 2. decembra v budove inštitútu celoštátne adventné stretnutie detí.

Na pozvanie organizátorov v prvý adventný piatkový deň pricestovalo do hlavného mesta viac než sto detí z celého Maďarska. Boli to najlepší a najaktívnejší slovenčinári, pre ktorých už tradične organizujú toto podujatie - symbolické poďakovanie za ich celoročnú prácu. V prvej časti stretnutia sa deťom prihovorili známe osobnosti nášho slovenského verejného života, ktoré potom zapálili sviečky na adventnom venci, druhá časť patrila zábave.

Stretnutie otvorila moderátorka, riaditeľka Slovenského divadla Vertigo Daniela Onodiová. - Dlhé roky sa v prvý decembrový piatok schádzame v Slovenskom inštitúte, na vianočnom stretnutí. Tešíme sa, že tu môžeme byť aj teraz. Všetci čakáme Vianoce. Advent znamená vlastne príchod, je to obdobie štyroch týždňov pred Vianocami, keď očakávame príchod, narodenie Ježiša Krista. Keď advent, tak adventný veniec a sviečky, ktoré zapaľujeme každú nedeľu, - povedala Daniela Onodiová a poprosila riaditeľku SI Janu Tomkovú, aby zapálila prvú sviecu na adventnom venci. – Som nesmierne rada, keď tu vidím toľko mladých tvárí. Pretože inštitút je tu pre všetkých a ďakujem, že ste prišli, spolu s nami zapáliť adventné sviece. Vianoce sú symbolom radosti, spokojnosti. Všetci sa na ne tešíme, lebo budeme so svojimi najbližšími. Chcela by som každého poprosiť, aby sme neboli len v tomto období rozcitlivelí a dobrí, aby sme si uvedomovali počas celého roka, že ľudia by mali byť k sebe milí, - povedala po zapálení prvej sviece riaditeľka SI, ktorá popriala prítomným veľa šťastia a zdravia. V zastúpení veľvyslanectva Slovenskej republiky v Maďarsku zapálil druhú adventnú sviecu radca, zástupca veľvyslanca Metod Špaček. Pán radca odovzdal prítomným blahoželania pána veľvyslanca a zaželal deťom bohaté Vianoce.

- Hovorí sa, že prvá sviečka sa zapáli za tých, ktorí tu nemôžu byť s nami. Druhú sviečku vraj zapálime za tých, ktorí sú vyradení zo spoločnosti, ktorí hladujú. Tretiu zapálime za hrdinov, ktorí za nás trpia a štvrtú jeden za druhého, - povedal predseda CSS Ján Fuzik a zapálil tretiu sviecu. Pán predseda zarecitoval deťom jednu vianočnú koledu z Poľného Berinčoku, ktorá znie:

Vrabce v tŕní čvirikajú,

pána Boha vítajú.

Aj ja ho vítam,

koláčik si pýtam.

Koláčik mi dajte,

šťastie, zdravie dostávajte.

Predseda Náboženského výboru CSS Tibor Mótyán najprv prečítal prítomným úryvok zo Starého zákona, z knihy Zachariáša. Po zapálení poslednej sviece zaspieval najznámejšiu modlitbu Pána –staroslovanský Otčenáš.

V rámci prvej časti programu Ján Fuzik vyslovil svoju radosť z toho, že v radoch obecenstva môže pozdraviť pedagógov a žiakov, ktorí sa zapojili do Programu pre nadaných. Iniciatíva sa zrodila v Békešskej Čabe, prišli s ňou riaditeľka slovenskej školy Edita Pečeňová, riaditeľka Slovenského pedagogického metodického centra, učiteľka Mária Czégényová a hosťujúca učiteľka Zuzana Benková. V tomto roku sa popri svojich pracovných povinnostiach v rámci programu ako mentori venovali svojim žiakom Daniela Horváthová a Mária Ištvánová z Békešskej Čaby a Margita Zaťková z Budapešti, ktoré od školskej referentky CSS Eriky Lázárovej prevzali symbolické darčeky. Učiteľky, ktoré sa z rôznych dôvodov na stretnutí nemohli zúčastniť, ale so žiakmi aktívne pracovali, sú P. Bíróová a Anikó Šturbánová z Budapešti, Ľubomíra Rollová zo Slovenského Komlóša a Katarína Kormošová zo Santova. Vďaka svojej vytrvalosti, mentorom a rodičom sa študentmi gymnázií v Békešskej Čabe a Budapešti stali Bernadett Andrejová, Anna Eszesová, Barbara Hegedűsová, Daniela Jónášová, Renáta Kiseľová, Elizabeta Kollárová, Peter Kollár, Milan Lásik, Antonella Morongová, Vanda Bučiová, Richard Hrivňák, Bence Seliak a Evelin Janečková. Predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy odovzdal všetkým symbolické darčeky a oznámil im, že štipendium bude zvýšené zo 150 tisíc na 200 tisíc forintov ročne.

Prvá časť stretnutia sa skončila vianočným programom Detského folklórneho súboru Čečinka z Bratislavy. Ako sme sa od organizačnej vedúcej Beaty Čečkovej dozvedeli, teleso vzniklo v roku 1978, v súčasnosti pracuje pri Základnej umeleckej škole J. Kresánka. Má 120 členov, detí vo veku od 8 do 16 rokov, ktorých spája srdečný vzťah k folklóru.  Svoj voľný čas využívajú tieto talentované deti  na oboznámenie sa s folklórnymi regiónmi Slovenska. DFS Čečinka má v repertoári tance, spevy a hudbu z rôznych rázovitých regiónov Slovenska (Sekule, Myjava, Trenčín, Liptov, Šumiac, Tekov, Zamutov, Vyšné Raslavice), ale aj tradičné zvyky a obrady obyvateľov Slovenska. Je jediným detským folklórnym súborom, ktorý počas 30 rokov svojho trvania súvisle vychováva a vedie detskú ľudovú hudbu. Veľa odchovancov po ukončení činnosti v súbore zostáva verných folklóru a svoje umenie a schopnosti uplatňuje vo vysokoškolských súboroch ako FS Lúčnica, Technik, Ekonóm, Gymnik, Liptov a Karpaty. DFS Čečinka mal možnosť počas 30 rokov trvania reprezentovať Slovensko a jeho kultúru v Česku, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Bielorusku, Lotyšsku, Litve, Švajčiarsku, Taliansku, Turecku, Rakúsku, Mexiku, Havajských ostrovoch a USA. Ľudovú hudbu vedie Ján Kružliak, spevácku zložku Viera Kordošová a tanečnú Hana Balážová – Kopecká, Etela Mezeiová – Nôtová  a Jana Hanzélyová – Scheinerová.

Po prestávke sa deti vrátili do sály, kde ich na javisku čakali divadelné rekvizity rozprávky O deviatich mesiačikoch. Hru Slovenského divadla Vertigo o tom, čo sa deje v mamičkinom brušku, predviedla herečka Denisa Dérová. Deti zo všetkých kútov Maďarska sa vrátili domov s nezabudnuteľnými zážitkami a pocitom spolupatričnosti a lásky.

Andrea Szabová Mataiszová