V santovskej škôlke je v súčasnosti v štyroch skupinách 86 detí. Sú tu dve malé, jedna stredná a jedná veľká skupina. Dve malé potrebujú preto, aby rodičia mohli zapisovať deti do škôlky priebežne, hneď ako matkám vyprší materská dovolenka - teda aj počas školského roka.

Avšak nováčikovia nemôžu pribrzdiť ostatných, preto pre nich vytvorili najmenšiu skupinu, v ktorej si deťúrence zvykajú na nový režim. Boli roky, keď do škôlky chodilo aj sto detí, ale vtedy boli problémy s miestom. Vyriešili ich: v najväčšej miestnosti vybudovali galériu a tak mohli zamestnania prebiehať v piatich skupinách.

„Od roku 1999 sme zaviedli novú metódu, známu ako výchova v materskej škole pomocou umeleckých prostriedkov, do ktorej sme zahrnuli aj miestne zvyky, na ktoré sme tu, v Santove, vždy kládli veľký dôraz. Adaptovali sme naše tradície, lebo tento program sme považovali za najvhodnejší na pokračovanie v začatej práci. Myslíme si, že naše tradície treba zachovať,“ hovorí vedúca škôlky Magda Papučková. Nový program zaviedli postupne - najprv iba v jednej skupine, potom aj v ďalších. „V našej škôlke pracuje šesť učiteliek a každá ovláda slovenský jazyk. Využívame aj možnosti kurzov na Slovensku. Podľa mňa je veľmi dôležité, aby sa učiteľky zdokonaľovali v slovenskom jazyku a v Modre nám v tom pomáhalo aj slovenské prostredie. Rozšírili sme si slovnú zásobu, precvičovali nové výrazy a veľmi nám to pomohlo,“ povedala M. Papučková. Avšak v santovskej škôlke vedia slovensky nielen učiteľky, ale aj pestúnky, ktoré hovoria miestnym nárečím. „Môžeme teda povedať, že slovenčina je bežná v našej škôlke,“ dodala vedúca ustanovizne. „Mám také skúsenosti, že keď sa deti hrajú a začnú spontánne spievať po slovensky, spievame spolu s nimi a takto prejdeme nebadane na slovenčinu aj v bežnej komunikácii,“ povedala M. Papučková a vymenovala, že deti majú možnosť chodiť na futbal, na plávanie, ale aj na náboženskú výučbu.

V škôlke sa deťom venuje šesť učiteliek a štyri pestúnky. „Slovenčina sa tu vyučuje v každej vekovej skupine, vlastne počas celého dňa,“ dozvedeli sme sa od M. Papučkovej. O tom sme sa mohli presvedčiť aj na vlastné oči, keď nám deti predviedli, čo všetko vedia: nielen predstaviť sa, ale aj pomenovať rozpoznávacie znamenia. O tom, že za tri-štyri roky sa deti naučia množstvo slovenských riekaniek, hádaniek a pesničiek, hádam ani netreba hovoriť. Ale slovenčinu používajú aj počas každodenných zamestnaní a bežných úkonov, ako napríklad počas umývania rúk, pri jedle či počas hry.

V polovici mája organizujú tzv. Deň materskej školy, keď deti majú možnosť predstaviť svojím rodičom, čo všetko sa naučili. Pomerne novým zvykom v obci je oživovanie tradícií na Martina, do ktorého sa zapájajú aj škôlkari. Spolu so svojimi učiteľkami sa chystajú celý týždeň, učia sa nové pesničky, pripravujú si lampáše a rozprávajú sa o ľudových zvykoch v jesennom období. V santovskej materskej škole sú však zaujímavé aj rozlúčkové slávnosti, lebo deti sa lúčia so škôlkou v ľudovom kroji, ktorý zhotovili miestni rodičia. Materiál zakúpili z prostriedkov získaných v súbehu.

Činnosť materskej školy možno podporovať prostredníctvom nadácie Detský sad Santov. Za pomoc sa škôlkari odvďačujú programom. Nech sa v obci koná hocijaké podujatie, najmenší nemôžu na ňom chýbať.

Santovskú škôlku navštevujú zväčša miestne deti. Aj keď vo veľkej skupine je 18 detí, do prvej triedy z nich príde málo. Nie však kvôli „starému“ santovskému problému, čiže preto, že by si rodičia vybrali radšej školskú ustanovizeň v susednej osade alebo v hlavnom meste, ale preto, lebo niektoré ešte nedozreli na školskú dochádzku, alebo do konca augusta nezavŕšia školopovinný vek. Inak spolupráca medzi základnou a materskou školou je naozaj príkladná. Na stretnutie s rodičmi v januári pozvú aj riaditeľku školy a budúcu triednu učiteľku, aby povedali niekoľko slov o svojej ustanovizni. Takto rodičia dostanú informácie z prvej ruky.

Počas našej návštevy deti v strednej vekovej skupine, ktorých je 26, predviedli dramatizované rozprávky. Ukážková hodina pod vedením Terézie Motikovej bola o rozprávke. Ako po nej povedala pani učiteľka, jej cieľom bolo oboznámiť svojich kolegov s tým, ako spracúva nové rozprávky. Najprv si však pripomenuli dobre známu rozprávku o repe, potom začali robiť vymaľovanky a pani učiteľka deti nebadane zaviedla do druhej rozprávky, nakoľko vo vymaľovankách figurovali tie isté zvieratká - do Rozprávky o červenej sliepočke, ktorá nedostala pomoc pri pestovaní pšenice a príprave chleba od svojich kamarátov. Najprv ju predviedla formou bábkového divadla a potom ju spolu dramatizovali. Bolo dobré vidieť, ako sa deti vžili do svojej roly a pred nami sa odrazu stelesnili sliepočky, prasiatka, psíčkovia, mačky a myšky. Záverom hodiny umožnila deťom urobiť figúrky z cesta a ohmatať dozretú pšenicu, múku a semienka. Treba dodať, že celá hodina prebiehala v slovenčine a deti sa dovtípili, čo im pani učiteľka hovorí, veď sa dozvedeli niekoľko nových slov.

V santovskej škôlke je každý týždeň aspoň jeden deň celý slovenský. Okrem toho je tu slovenčina prítomná aj v každodennom styku. Hoci deti sú často pasívne, slovíčka im učiteľka viackrát zopakuje a pýta sa ich na ne, aby im utkveli v pamäti. „Naším cieľom je, aby si deti obľúbili slovenský jazyk formou riekaniek a rozprávok,“ povedala T. Motiková a dodala, že vyčítanky sú vhodné aj pri každodennom telocviku, lebo kvôli rytmu sú lepšie zapamätateľné a deti vedia na ne lepšie cvičiť.

Materská škola udržiava veľmi dobré kontakty s miestnymi folklórnymi skupinami, hlavne so Studienkou, ktorú vedie M. Papučková. Členovia súboru – medzi nimi aj učiteľky škôlky – vystupujú aj na slávnostiach v materskej škole, kde predvádzajú skvosty santovských ľudových tradícií.

Eva Patayová Fábiánová