Dňa 23. marca 2012 sa v priestoroch Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe konalo ústne kolo Celoštátnej stredoškolskej študijnej súťaže (OKTV) zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry.

Aj v tomto školskom roku súťaž pre študentov budapeštianskeho a békeščabianskeho slovenského gymnázia vypísalo ministerstvo národných zdrojov, organizáciou poverilo Vzdelávací úrad a realizácie sa zhostil Ústav pre výskum a rozvoj školstva. Previerka vedomostí študentov je dvojkolová. Písomná časť sa uskutočnila 10. januára 2012 na pôde materských gymnázií. Jej prvú zložku tvorila ukážka z diela Mila Urbana Živý bič a úlohy zamerané na pochopenie a interpretáciu textu. Na vypracovanie úloh mali študenti 60 minúta, maximálne mohli získať 30 bodov. Po krátkej prestávke pokračovalo testovanie vedomostí, tvorba textu, esej a list. Za dva texty na tému Príroda ako inšpiračný prameň a vyjadrovateľka životného pocitu danej doby v dielach slovenských autorov a Prihláška na súťaž Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku bolo možné získať 70 bodov. Výsledky písomnej práce posunuli do ústneho kola tri študentky Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe.

Tohtoročná súťaž mala niekoľko prvenstiev:

- prvýkrát sa ústne kolo súťaže uskutočnilo v Békešskej Čabe,

- prvýkrát cestovala porota za súťažiacimi,

- prvýkrát postúpili pred porotu len študentky z čabianskeho gymnázia,

- prvýkrát sa stretlo čisto ženské osadenstvo, na jednej i na druhej strane,

- prvýkrát som intenzívne prežívala predsúťažné vzrušenie aj ja.

Do poroty zasadli odborníčky v oblasti výskumu slovenského jazyka a slovenskej literatúry: Dr. Katarína Maruzsová-Šebová zo Segedínskej univerzity, Dr. Eva Farkašová z Rímskokatolíckej vysokej školy J. Vitéza v Ostrihome a Miloslava Némethová z Ústavu pre výskum a rozvoj školstva. Po vylosovaní kódov si pred porotu postupne sadali Agneša Lešťanová, Rita Hornoková a Alexandra Szabóová.

Študentky mali 20 minút na prípravu a potom sa museli popasovať s otázkami zo slovenskej literatúry, slovenskej vzdelanosti a slovenského jazyka. Slovenskú literatúru zastupovala tvorba I. Kraska, J. Kollára a P. O. Hviezdoslava. Otázky zo slovenskej vzdelanosti sa venovali aktivitám slovenských inštitúcií v Maďarsku, študentky prezentovali aj vlastné skúsenosti a kontakty s Výskumným ústavom Slovákov v Maďarsku, Domom slovenskej kultúry v Békešskej Čabe a s čabianskym slovenským gymnáziom. Otázka z jazyka preverila nielen vedomosti, ale aj schopnosť prerozprávať podstatu prečítaného textu a schopnosť pracovať s individuálnou slovnou zásobou.

Ústna skúška bola postavená tak, aby preverila dve komunikačné úrovne, interpretáciu naučeného a tvorbu vlastného spontánneho textu. Ústny prejav súťažiacich ohodnotila porota bodmi od 0 po 100.

Reakcie jednotlivých strán po súťaži boli úplne odlišné. Kým členky poroty vyjadrili spokojnosť, ocenili kreativitu pri práci s literárnym textom a premyslenú štruktúru odpovedí, súťažiace sa hodnotili veľmi sebakriticky.

Kedysi bol víťazovi súťaže výsledok uznaný ako maturitná skúška zo slovenského jazyka a slovenskej literatúry vyššieho stupňa. V súčasnosti to tak nie je. Ako nám povedala Miloslava Némethová, súťaž je určená mimoriadne nadaným študentom a predstavuje inú formu overovania vedomostí ako maturita, čo schválili všetky národnosti, pre ktoré sa rovnaký typ súťaže vypisuje. Slováci spolu s Nemcami sa rozhodli, že ústna časť bude obsahovať aj otázku zo vzdelanosti. V odpovedi sa sleduje schopnosť študenta aplikovať vedomosti z gramatiky a štylistiky.

Po odpovediach doľahla na súťažiace únava. Trošku ich mrzelo, že si nemohli porovnať svoje literárne vedomosti a jazykové zručnosti so študentmi z Budapešti, ktorí sa do ústneho kola neprebojovali. Na definitívne rozhodnutie poroty netrpezlivo čakali dievčatá i pripravujúce učiteľky Edita Pečeňová a Zuzana Benková do utorka. Po sčítaní bodov za písanú a ústnu časť stanovila porota toto poradie:

1. miesto Rita Hornoková

2. miesto Agneša Lešťanová

3. miesto Alexandra Szabóová

Študentkám blahoželáme a prajeme im veľa úspechov na maturitných skúškach a prijímacích pohovoroch.

Z. Benková