Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Centrum pre celoživotné vzdelávanie Univerzity Mateja Bela a Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí a zahraničných študentov usporiadali v prvej polovici júla letnú školu ľudového tanca, hudby a remesla s cieľom nanovo zoznamovať krajanov s pôvodnými národnými tradíciami a zvykmi, o ktorých doteraz iba počúvali.

7. júla v Látkach pri Hriňovej sa naplnil hotel Royal Slovákmi z Česka, Chorvátska, Maďarska, Rakúska, Rumunska, Poľska, Srbska, a Ukrajiny.

Z Maďarska pricestovali do Látky tanečníčky zo Šárišápu pod vedením Kataríny Huberovej, citaristi z Békešskej Čaby v sprievode Ildiky Očovskej a milovníci ľudového remeselníctva zo Sarvaša s pani učiteľkou Margitou Kmotrovou. Cestovné výdavky hradili Celoštátna slovenská samospráva, ZŠ v Šárišápe, Slovenská ZŠ v Sarvaši a v Békešskej Čabe. Dlhá cesta v najväčšej kanikule bola veľmi únavná. Deti po príchode do tábora sa hneď občerstvili v hotelovom bazéne. Prvý deň viac ako 100 účastníkov akcie navštívilo Podpolianske slávnosti v blízkej Detve. Nedeľný program pod názvom Návraty patril krajanským súborom. Sťahujúce sa mračná však neovplyvnili kvalitu vystúpení krajanských skupín na javisku.

V rámci Krajanskej nedele organizátori festivalu vzdali poctu Jaroslavovi Ševčikovi, ktorý sa venoval režijnej a choreografickej činnosti najmä s folklórnymi súbormi zahraničných Slovákov. Tanečník, slovenský tanečný choreograf bol aj režisérom veľkých slovenských folklórnych programov, ako sú aj Podpolianske slávnosti. Ján Ševčik by mal tohto roku 80 rokov.

Ozajstná práca v letnom tábore sa začala v pondelok. Hotel Royal v Látkach poskytoval tanečníkom vo svojich priestoroch dve tanečné sály a hudobníkom menšie miestnosti. Účastníci remeselníckeho tábora pracovali pri múroch okolitých drevených domčekov, v ktorých boli ubytovaní. Letná škola ľudového tanca pracovala s tanečníkmi tak, aby výsledky účasti boli využiteľné pre folklórne súbory v ich domácom prostredí. Lektormi školy tanca boli skúsení tanečníci - pedagógovia, sólisti Lúčnice, Zuzana Drugová, Michal Druga, Matúš Druga, Juraj Moravčík, Zuzana Brejčáková a Mirka Kozáková. Do tanca hral na harmonike Ondrej Druga. Sprievodnou aktivitou bola aj výučba ľudového spevu, za ktorú bola zodpovedná speváčka Lucia Polešenská.

V tomto roku sa prvýkrát stala súčasťou podujatia samostatná škola mladých muzikantov. Cieľom organizátorov bolo spoznať ľudové hudobné nástroje a základné zákonitosti ľudovej hudby. Čabianskym citaristom sa venoval Ladislav Síleš, člen 20-ročnej citarovej kapely v obci Nenince. Ďalšie deti sa učili hrať na fujare, na píšťaľke, na husliach a na cimbale. Im sa venovala Mgr.Jana Ambrózová, PhD., lektorka katedry etnológie a etnomuzikológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Účastníci remeselníckeho tábora plietli koše, pracovali s textíliou a spoznali tajomstvá drotárstva. Sarvašania maľovali na sklo.

Hlavná organizátorka projektu PhDr. Zuzana Drugová, pracovníčka Metodického centra UMB pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa starala aj o aktívny oddych účastníkov. V stredu pre nich zorganizovala výlet a hry na kopci vedľa hotela. Príroda bohato obdarovala vytrvalých turistov svojimi pokladmi. Lúka v stráni bola plná čučoriedok, ktorých sa deti dosýta najedli. Inak čučoriedky majú radi aj medvede, o čom našich krajanov presvedčil medvedí trus, ktorý našli vo vyššej polohe lesa. Smelší napriek tomu išli aj do lesa. Odvaha sa im oplatila, lebo našli veľa kuriatok jedlých. Je to veľmi dobrá huba, má príjemnú korenistú chuť. Naši dolnozemčania dali huby kuchárke hotela, aby ich upražila na masti s vajcami na večeru.

Na záver letného tábora pripravili jeho účastníci výstavu remeselníckych výrobkov a absolvovali galakoncert v Hriňovej. V záverečnom programe vystúpil aj miestny spevokol ŽSS Hriňovčanky v sprievode heligónkára. Hriňovčania sa poďakovali svojim hosťom za kultúrny program okrem veľkého potlesku aj chutným bravčovým gulášom.

Za deväť dní sa deti obohatili o veselé zážitky a nové znalosti o slovenskej ľudovej kultúre. Niektorí priniesli domov vo svojich batohoch aj plody zeme svojich praotcov. Medzi deťmi rôznych krajín vznikli priateľstvá. Spájali ich slovenský pôvod a slovenská kultúra.

Vďaka organizátorom. Bol to projekt hodný pokračovania.

Ildika Očovská