Žiaci tretieho ročníka Slovenskej základnej školy v Sarvaši mali v arboréte pekné zážitky.

Spolu so svojimi učiteľkami Erikou Šinkovou, Zlaticou Liškovou, Zuzanou Roszíkovou a Annou Podaniovou v pracovnú sobotu (27. októbra) navštívili sarvašské arborétum s dvoma cieľmi: pomôcť pri upratovaní v rámci usilovných mravčekov a preveriť si svoje vedomosti o rastlinách v botanickej záhrade. Počasie pri odchode zo školy bolo pochmúrne, ale nebolo chladno. Po príchode do arboréta sme žiakov rozdelili do dvoch skupín. Jedna skupina dostala pracovné rukavice od pani Zuzany Žapkovej, odbornej pracovníčky arboréta, ktorá so skupinou detí odviedla mravčiu prácu. Na vopred určenom mieste zbierali všetky časti kmeňov a konárov stromov, ako aj nájdené predmety, ktoré ukladali na jedno miesto.

Druhá skupinka tretiakov dostala názov Veverička. Spolu s riaditeľkou arboréta, Dr. Katarínou Hanyeczovou museli absolvovať päť zastávok, kde plnili rôzne úlohy. Na prvej zastávke mali deti nájsť nejaký dôkaz o tom, aké krmivo pre zvieratá sa môže na danom mieste nachádzať. Po vymenovaní ich druhov sa rozbehli hľadať niečo, čím by dokázali, že život je tu veľmi bohatý. Priniesli ukázať listy, na ktorých boli stopy po ohryzení hmyzom. Našli aj cikádu, hmyz, ktorý pri dotyku neodletel, ale odskočil. Všimli si diery na strome, stopy po ďatľovi. Riaditeľka, ktorá je odborníčkou, ich pochválila. Deti sa ďalej hrali za odmenu jednu hru. Jeden žiak bol netopier, zatvoril oči a musel hľadať ostatných žiakov, ktorí sa po zatlieskaní menili na motýle, lúskaním prstov a vydávaním určitých zvukov na iné živočíchy, napríklad mušky a pohybovali sa so zaviazanými očami. Netopier bol šikovný a našiel si svoju korisť.

Druhá zastávka bola zaujímavá, lebo deti sa dozvedeli, ako a kde sa zisťuje teplota vzduchu, príčina zrážok a sila vetra. Pani učiteľka Erika Šinková pri niektorých otázkach žiakom našepkávala, lebo sa to na vecnom učive ešte neučili. Na malej meteorologickej stanici im teta Katka ukázala teplomery, ktoré sú uložené v zemi, ale aj v drevenej búdke. Deti sa snažili uhádnuť rozdiely teplôt, ktoré boli zisťované na rôznych miestach. Veľmi ich zaujímala nádoba, v ktorej sa merajú zrážky. Pri otázke, ako vedia zmerať zrážky v zime, keď voda zamrzne, deti nevedeli hneď odpovedať, no po našepkaní sa rýchlo vynašli. Nasledovala hra na dážď. Deti sa postavili do kruhu a na signál dotyku na chrbát si museli tlieskať na kolená. Zmenili sa tak na kvapky dažďa a ako sa zvyšoval počet potleskov, tak sa zvyšovala aj sila dažďa.

Nielen hrou detí, ale aj hrou prírody sa z neba spustili ozajstné kvapky dažďa. Deti neváhali a vybrali si z plecniakov plášte a odhodlane pokračovali v zaujímavej akcii.

Tretia zastávka ich zaviedla na rozhľadňu, kde si oddýchli a občerstvili sa. Ich úlohou bolo nájsť predmety, ktoré nepatria do prírody. Odhodená fľaška, papier, cigaretový ohorok a iné veci, ktoré museli žiaci roztriediť a dať na správne miesto. Pri ohryzkoch z jablka niektorí žiaci povedali, že je to potrava pre zvieratká a nie odhodené odpadky, no našli sa aj takí, ktorí to pokladali za odpad.

Štvrtá zastávka sa týkala zvierat žijúcich v blízkosti mŕtveho ramena rieky Kereš. Deti hľadali rôzne zvieracie stopy: napríklad kopčeky vytvorené krtkom, ale aj stopy väčších zvierat. Deti zbadali veľké čierne lano, ktoré spájalo dva stromy. Dozvedeli sa, že stromy voľakedy ľudia zachraňovali tak, že ich spájali lanom alebo reťazami, ktoré spôsobili na kmeni stromov rany. No tak sa nedali zachrániť. Teraz ich spájajú takzvanou „kobrou”, ktorá je z pružného materiálu a nezarezáva sa im do kmeňa. Choré kmene zvyknú záchranári natierať aj motorovou naftou.

 Z obnoveného prístavu, kde kotví loď Katalin, sa mohli rozhliadnuť po blízkom okolí a tiež pozorovať ako rybky vyskakujú z vody priamo pred ich očami. Plávajúce listy na vode sa deti snažili rozoznať a hádali druh stromu, z akého asi spadli.

Posledná zastávka je ešte len pred zrealizovaním. Na reliéfnej mape Maďarska si budú môcť návštevníci pozrieť všetky kúty krajiny. Nebude chýbať ani labyrint zo živých kríkov. Plánom do budúcnosti je aj výsadba dvanástich stromov, ktoré budú znázorňovať mesiace v roku a tým aj horoskopy. Každý sa dozvie, ktorý druh stromu je pre neho charakteristický. Realizácia tohto veľkolepého plánu bude iste veľkou motiváciou pre väčší počet návštevníkov.

Odmenou pre každého, okrem teplého čaju, bola aj magnetka s fotkou arboréta.

Celé predpoludnie bolo oveľa zaujímavejšie ako klasické hodiny vecného učiva. Žiaci sa veľa dozvedeli o prírode a o živote v arboréte. Mali množstvo otázok, škoda len, že počasie nám neprialo, celý zvyšok dňa pršalo.

Ďakujeme trpezlivej a milej pani riaditeľke Dr. Katke Hanyeczovej, ako aj pracovníkom arboréta, ktorí nám umožnili prežiť tento nezabudnuteľný a poučný deň.

Z. Lišková